VYSOKÉ TATRY. Presadenie novej zonácie Tatranského národného parku vytlačí z hôr množstvo veľkých šeliem a znečistí vody. Návrh ministerstva životného prostredia uškodí Tatrám aj podľa Výskumného ústavu vysokohorskej biológie.
Šéf ústavu Marián Janiga vymenúva len niektoré oblasti Tatier, ktoré zonácia zasiahne výstavbou zariadení cestovného ruchu alebo lesníckou činnosťou - Suchá dolina, Červenec, Salatín, Žiarska dolina, Račková a Jamnická dolina, Tichá a Kôprová dolina, Ždiar, Bielovodská a Javorová dolina.
K vedeckým pracovníkom a pedagógom sa pridávajú aj študenti ústavu. Vyzývajú vládu, aby dokument prerokovali aj s vedcami. „Je dokázateľné, že predložený návrh je motivovaný len miestnou podnikateľskou a developerskou obcou," konštatujú vo vyhlásení.
Aspoň niektoré doliny v Tatrách by podľa vedcov mali zostať ako celok bezzásahové.
Jediným riešením, ako sa opäť vrátiť k plnohodnotnej ochrane prírody, je podľa Janigu vrátiť právnu subjektivitu správam národných parkov, ktoré sa v posledných rokoch stávajú len štatistami.
K zonácii dostalo ministerstvo viaceré hromadné pripomienky. Okrem rekordnej s vyše 8800 podpismi lesoochranárov z Vlka sa na odpor ministerstvu postavil aj jeho bývalý zamestnanec a ochranár Róbert Oružinský. Pod svoju pripomienku získal vyše päťsto podpisov. Žiadal v nej oživenie pôvodného návrhu zonácie a napríklad aj začlenenie Tichej a Kôprovej doliny do najprísnejšieho stupňa ochrany. „Návrh nielenže ignoruje väčšinu vedeckých poznatkov o tatranskej prírode, ale prekrúca paragrafy zákona o ochrane prírody a krajiny," tvrdí Oružinský
Ministerstvo na pripomienky odpovedá, že sa nimi bude zaoberať. K vláde sa však nakoniec návrh môže dostať i bez zmeny.
Proti návrhu zonácie, ktorý vypracovalo ministerstvo životného prostredia, sa už postavili aj Botanický ústav SAV, Slovenský národný výbor programu UNESCO Človek a biosféra, mimovládky, majitelia súkromných pozemkov v TANAPe a tisíce občanov.
Beata
Balogová
