V kauze podvodu pri prevode stavebných pozemkov za cenu poľnohospodárskej pôdy v Šalkovej a Radvani vypovedal bývalý šéf Štátneho pozemkového fondu.
BANSKÁ BYSTRICA. Reštitučné zmluvy, na základe ktorých fond lacno vydal pozemky reštituentom Andrejovi a Eleonóre Sopóciovcom, boli v čase, keď ich podpisoval v poriadku. Povedal to včera pred senátom Okresného súdu Banská Bystrica bývalý generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu (SPF) František Hideghéty.
Súd pojednáva žalobu proti bývalému riaditeľovi SPF v Banskej Bystrici Dušanovi Cabanovi. Prokuratúra ho žaluje z podvodu, ktorým mal spôsobiť škodu 31,6 milióna korún, čo je viac ako milión eur.
Hideghéty podržal Cabana
Hideghéty vypovedal, že ho riaditeľ Caban neuviedol do omylu pred podpisom spornej zmluvy a odvoláva sa na výsledky kontroly Slovenského pozemkového fondu, ale aj na údajné závery Dozornej rady fondu z roku 2007, ktorá rokovala o reštitúcii už po nástupe nového vedenia.
„Videl som výpis z rokovania dozornej rady. Prerokovala zmluvy a konštatovala, že všetko bolo v súlade so zákonom a internými predpismi fondu," vyhlásil Hideghéty.
Prokuratúru informácia prekvapila. Má totiž k dispozícii dokument komisie, ktorá preverovala tieto reštitúcie a konštatovala, že bol porušený zákon aj interné predpisy fondu.
„Požiadal som o predloženie rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva svedok. Jeho vyjadrenie je v rozpore s tým, čo zistila komisia na preverenie uvedených reštitúcií," povedal po pojednávaní prokurátor.
Prokuratúra tvrdí, že regionálna pobočka fondu pod Cabanovým vedením zle ocenila takmer 300-tisíc štvorcových metrov pozemkov v Šalkovej a v Radvani. Reštituentom vydali pôdu ako poľnohospodársku, hoci v tom čase mali vedieť o tom, že pozemky sú určené na výstavbu. Tak sa stalo, že fond vydal pozemky za štyri až šesť korún za štvorcový meter. Pozemky potom v rýchlom slede za sebou zmenili niekoľkých majiteľov a ich hodnota vzrástla na stonásobok. Posledný z nich predal mestu Banská Bystrica štvorcový meter pôdy za 654 korún.
Veci má objasniť exprimátor
Obžaloba žiada vypočuť vtedajšieho primátora Banskej Bystrice Jána Králika. Prokuratúra totiž tvrdí, že podklady k reštitúcii od mestského úradu o tom, či išlo o poľnohospodársku pôdu, alebo stavebné pozemky, boli „zavádzajúce a nekompletné". Fond sa zasa odvoláva na to, že nemal dôvod informáciám z mestského úradu neveriť, a preto ich nekontroloval.
Bývalý riaditeľ regionálnej pobočky fondu Caban vinu popiera. On aj bývalí predstavitelia fondu sa odvolávajú na stanoviská mestského úradu, ktoré podľa nich klasifikovali pozemky ako poľnohospodársku pôdu, a preto fond stanovil ich nízku cenu.
Caban však podľa obžaloby ignoroval informácie od zamestnancov fondu, ktorí ho upozornili na neprimerané ohodnotenie pôdy a podľa interných predpisov fondu si mal vyžiadať znalecký posudok, čo neurobil.
