BRATISLAVA. Ruský prezident Dmitrij Medvedev sa včera na Slovensku mohol cítiť ako doma. Čakalo ho nekonfliktné prijatie u slovenských ústavných činiteľov, podpisy zmlúv ako na bežiacom páse a pietna spomienka na Slavíne, kde sa hovorilo o slovanskej vzájomnosti.
Z ústretovej línie nevybočilo ani spoločné vyhlásenie hláv štátov, ktoré priznalo zásluhy Ruska a Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska, jeho okupáciu v roku 1968 však úplne opomenulo.
Prezident povedal, že Slovensko je pre nás komfortnými dverami
do Európskej únie. Budeme šťastní, ak budeme môcť prejsť.
Dmitrij Medvedev,
ruský prezident
Slovenskému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi zmienka o okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v texte vyhlásenia nechýba. „Nechýba to tam. Prezident Medvedev sám so mnou v diskusii hovoril o týchto problémoch a táto deklarácia hovorí o tom, čo všetko musíme robiť, aby sme sa do budúcnosti podobným situáciám vyhli," povedal Gašparovič.
Deklarácia vzdáva hold tým, čo položili život v boji proti fašizmu, ale tiež zdôrazňuje, že „objektívny vzťah k histórii a jej rešpektovanie je meradlom zodpovedných a civilizovaných medzištátnych vzťahov".
Bútora: Je to hanba
Dlhoročný diplomat a bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora hovorí, že ak sa v dokumente dve krajiny vracajú k minulosti, je prirodzené, že spomenú aj jej odvrátenú tvár.
„Viem, že slovenská diplomacia chcela, aby tam bola táto pasáž zaradená. To, že sa tam neocitla, je pre krajinu ako Slovensko, kde si celé generácie rok 1968 pamätajú a ktorej občanom bol Alexander Dubček, hanba," tvrdí Bútora.
Prekvapilo ho, že po Michailovi Gorbačovovi a ruských prezidentoch Borisovi Jeľcinovi, ale aj Vladimírovi Putinovi, ktorí vo vzťahu k okupácii Československa hovorili o morálnej zodpovednosti, mal paradoxne Dmitrij Medvedev dvadsať rokov po revolúcii problém ju odsúdiť. „Otázne je prečo slovenská strana takéto znenie odsúhlasila," pýta sa.
Pod zámienkou ochrany štátnej suverenity sa Ficova vláda suverenity Slovenska vzdala, hovorí Peter Morvay v stĺpčeku
Ospravedlnenie z roku 1993
Hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano na otázku, či Slovensko pri rokovaniach žiadalo vložiť do textu zmienku o auguste 1968, priamo neodpovedal.
„Toto vyhlásenie nie je prelomový dokument, ktorý by mal nanovo definovať naše vzťahy. Deklarácia je formulovaná k veľkým vojnovým konfliktom v minulosti a ich zabráneniu v budúcnosti, keďže prezident Medvedev je tu na výročie oslobodenia Slovenska od fašizmu."
Upozornil, že k vyrovnaniu sa s negatívnymi stránkami slovensko-ruskej minulosti došlo v zmluve medzi Slovenskom a Ruskou federáciou z roku 1993. Tá zásah vojsk Varšavskej zmluvy v Československu nazýva „pošliapaním zásad medzinárodného práva" a zotrvanie vojsk na našom území označuje ako „neospravedlniteľné.
Aspoň istú kompenzáciu pre Slovensko v texte prezidentov historik Milan Zemko predsa len vidí.
„Akoby sa kompenzovalo, že sa nebude hovoriť o roku 1968, ale povie sa výraznejšie, že výsledky druhej svetovej vojny sa nemôžu meniť a treba zásadne odmietnuť tých, ktorých by ich chceli spochybniť. Pred voľbami v Maďarsku, keď sa v jednom kuse ozýva, že treba skoncovať s Trianonom, sa tento moment môže javiť ako kompenzácia," hovorí Zemko. Je však presvedčený, že prezidenti mali v deklarácii spomenúť aj rok 1968.
Zmienka o okupácii chýbala aj SNS a HZDS
Okrem Smeru zmienku o roku 1968 očakávali v texte všetky parlamentné strany. Chyba, neúcta k obetiam, necitlivosť. Tak hovorí o mlčaní prezidentov Gašparoviča a Medvedeva o okupácii vojsk Varšavskej zmluvy v spoločnom vyhlásení opozícia aj koaličné HZDS.
„Naša vďaka za oslobodenie je stále zatienená rokom 1968. Mne to tam určite chýba," povedal poslanec HZDS Ján Kovarčík. Chybu podľa neho treba hľadať v prezidentskej kancelárii.
Zmienka o invázii v auguste 1968 v dokumente chýbala aj Rafaelovi Rafajovi zo SNS. „Keď robíme 65-ročný oblúk - napriek tomu, že ruský medveď je podstatne väčší ako slovenský orol - po 40 rokoch sa mohlo objektívne pozrieť aj na rok 1968," povedal Rafael Rafaj zo SNS. Zaujímať sa bude aj o postoj k roku 1968 počas dnešnej návštevy Medvedeva v Česku.
Predseda KDH Ján Figeľ považuje vyhlásenie za necitlivé a politicky nevyvážené. „Rok 1945 priniesol nielen oslobodenie, ale aj vplyv sovietskej moci. NKVD deportovalo tisíce ľudí na Sibír, z ktorých sa len časť vrátila. Rok 1968 priniesol otvorenú vojenskú okupáciu. Opomenutie týchto dvoch období je neúctou k týmto obetiam."
„Pokiaľ máme záujem o korektné, suverénne, rovnocenné vzťahy do budúcnosti, je potrebné reflektovať všetky okamihy spoločnej histórie," tvrdí volebná líderka SDKÚ Iveta Radičová. Vo vyhlásení sa podľa nej mala objaviť „zmienka a slovo ospravedlnenia sa za obdobie roku 1968".
„Malo to tam byť. Bol to veľmi dôležitý medzník v novodobých dejinách Slovenska. Obísť túto udalosť je vážna historická aj politická chyba," myslí si podpredseda SMK József Berényi. „Hodnotenie vzájomných vzťahov nie je tým komplexné. Je mylné a nevychádza z partnerských vzťahov, ale z akéhosi pocitu podradenosti."
SME oslovilo viacerých poslancov za Smer. Nechceli sa vyjadriť so zdôvodnením, že vyhlásenie nečítali.
Beata
Balogová
