BRATISLAVA. Uviedol to pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa Rómov. TASR o tom informovala Kristína Lempochnerová z odboru zahraničných vzťahov a komunikácie s verejnosťou Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Galbavý podľa jej slov ocenil prácu rómskych i nerómskych aktivistov, ktorí svojou často dobrovoľníckou činnosťou prispievajú k zlepšovaniu životných podmienok rómskych ľudí. Dnešný sviatok považuje za jedinečnú príležitosť na vyzdvihnutie príspevku Rómov, ktorí svojimi aktivitami prispievajú ku kultúrnej pestrosti, čím obohacujú celú spoločnosť, doplnila Lempochnerová.
Medzinárodný deň Rómov sa oslavuje pri príležitosti výročia zorganizovania prvého Medzinárodného kongresu Rómov v dňoch 8. až 12. apríla 1971 v Orpingtone vo Veľkej Británii. Delegáti podujatia odmietli používanie termínov Cigáni, Gypsies, Zigeuner a prijali jednotné označenie Róm.
Prihlásili sa k Indii ako ku krajine svojho pôvodu, k rómskemu jazyku a prijali tiež národné symboly, ktorými sú zástava a hymna. Významným cieľom kongresu bolo zjednotenie Rómov a začiatok ich emancipačného úsilia v spoločnosti.
EK: Rómom by mala pomôcť nová politika
Európska komisia dnes prijala ambiciózny strednodobý program s cieľom čeliť najväčším výzvam, ktoré začleňovanie Rómov prináša. Zaviazala sa aktivovať štrukturálne fondy vrátane Európskeho sociálneho fondu, ktoré spolu predstavujú takmer polovicu rozpočtu únie, aby sa podporilo začleňovanie Rómov.
Zohľadní rómske problémy vo všetkých súvisiacich oblastiach politiky na úrovni členských štátov aj Európskej únie, ktoré siahajú od zamestnanosti až po mestský rozvoj a od verejného zdravia po rozšírenie EÚ a chce využívať potenciál rómskych komunít na podporu inkluzívneho rastu v kontexte stratégie Európa 2020. Informovala o tom národná korešpondentka informačnej kampane Európskej komisie Za rozmanitosť. Proti diskriminácii Antónia Paríciová.
Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európskej únii, pri počte až dvanásť miliónov je ich toľko ako Belgičanov či Grékov, no naďalej sú diskriminovaní a segregovaní. Európska komisia vo svojej dnešnej správe nalieha na členské štáty, aby využívali eurofondy na sociálnu a ekonomickú integráciu Rómov.
V správe sa uvádza, že z hľadiska sociálneho začlenenia týchto komunít je nevyhnutné zabezpečiť ich prístup k pracovným miestam a nesegregačnému vzdelávaniu, bývaniu a zdravotníckym službám. Diskutuje sa o tom dnes na dvojdňovom druhom celoeurópskom rómskom samite v španielskej Córdobe.
"Keďže únia sa zakladá na silných hodnotách, musíme zabezpečiť rešpektovanie základných práv Rómov. Diskrimináciu tejto etnickej menšiny nemožno akceptovať," vyhlásila eurokomisárka pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo Viviane Reding. "Je potrebné, aby úsilie o integráciu ľudí rómskeho pôvodu zahŕňalo celý životný cyklus od najnižších stupňov škôlky po hlavný prúd vzdelávania detí, pracovné miesta pre dospelých a starostlivosť o starších ľudí.
Rómske komunity sú neoddeliteľnou súčasťou nášho boja proti chudobe a nezamestnanosti. Ľudia rómskeho pôvodu nepotrebujú samostatný trh práce, nepotrebujú školy, ktorými sa predlžuje segregácia rómskych detí a nechcú ani renovované rómske getá. Naším cieľom je dosiahnuť akceptovanie Rómov za rovnocenných podmienok, aby boli integrovaní do spoločnosti," tvrdí eurokomisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Kovács.
Ako vláda plní sľub komplexne riešiť rómsku problematiku
Čo sľúbili: Vláda naďalej považuje riešenie rómskej problematiky za svoju prioritu. Na jej realizáciu bude podporovať všetky rozvojové programy s cieľom zlepšovať život Rómov a integráciu rómskej komunity do spoločnosti... Vo väčšej miere než doposiaľ budú v regionálnom rozvoji riešené sociálno-ekonomické problémy rómskej komunity s dôrazom na komplexný charakter prijímaných opatrení...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Komplexné riešenie rómskej problematiky by viedlo k zlepšeniu životnej úrovne marginalizovaných rómskych skupín i zníženiu napätia v spoločnosti. Malo by tiež pozitívne ekonomické dopady v dôsledku zapojenia ďalšej pracovnej sily do ekonomiky.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda do konca septembra 2009 nepokročila v čerpaní 180 miliónov eur (takmer 5,5 mld. Sk) vyčlenených na rómsku problematiku. Realitou je tiež rastúce napätie medzi väčšinovým obyvateľstvom a rómskou menšinou.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.