Zo zákona by mal ÚPN odhaľovať perzekúcie obdobia neslobody – fašizmu aj komunizmu. Teraz vydal Sidorove denníky bez zmienky o jeho počiatočnej nenávisti k Židom.
BRATISLAVA. „Karol Sidor bol výnimočný fenomén svojej doby“, taká je prvá veta denníkov ľudáckeho politika, ktorú včera predstavil Ústav pamäti národa.
Niekoľkostranový úvod ku knihe Sidora iba oslavuje a nespomína problematické obdobia jeho politickej kariéry. Napísal ho František Vnuk, sympatizant slovenského štátu. Vydanie denníkov v tejto podobe kritizuje hovorca Židovskej náboženskej obce Jaroslav Franek.
Sidor bol veliteľom Hlinkových gárd a šéfom tlačových podnikov ľudáckej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Ako šéfredaktor časopisu Slovák patril pred rokom 1939 k najaktívnejším antisemitským politikom na Slovensku.
Po vzniku slovenského štátu bol krátko ministrom vnútra. Nesúhlasil, aby slovenský štát vznikol pod tlakom Nemecka, a tak z veľkej politiky odišiel. Počas vojny bol veľvyslancom vo Vatikáne.
Postupne zmenil názor Karol Sidor Žiak Andreja Hlinku. Šéfredaktor ľudáckeho časopisu Slovák, ktorý uverejňoval protižidovské texty a karikatúry. V roku 1936 spoluorganizoval v Bratislave protižidovské demonštrácie. So Sidorom proti Židom bolo heslo, ktoré sa vtedy šírilo. V roku 1939 vo vysokej politike skončil, odmietol sa podriadiť Hitlerovým požiadavkam na vznik Slovenska, stal sa veľvyslancom vo Vatikáne. Postoj k Židom zmenil vo Vatikáne, keď videl deportácie.
Historik Milan Katuninec v knihe o Sidorovi opisuje, ako tento politik pred začiatkom vojny organizoval protižidovské protesty, zverejňoval proti Židom texty v Slovákovi a mal na starosti aj vypracovanie opatrení proti nim. Po odchode do Vatikánu sa postupne umiernil. Práve jeho ústami Vatikán Slovensku viackrát tlmočil, že protižidovské zákony sú protikatolícke a žiadali vedenie štátu, aby zabránili týmto hrôzam.
Sidora v Ríme hlavne ovplyvnila vlastná skúsenosť, keď videl na vlastné oči deportácie Židov. „Zo Sidorových reakcií na dianie v rímskych uliciach môžeme predpokladať, že si uvedomoval, akému krutému osudu boli vystavení slovenskí Židia,“ píše tiež Katuninec.
Poslanec SNS Jozef Rydlo (vľavo) a šéf ÚPN Ivan Petranský.
V knihe denníkov o antisemitizme žiadnu zmienku nenájdete, Sidora ospevuje ako významného politika bojujúceho za slovenskú štátnosť.
„ÚPN by mal zo zákona dokumentovať represie, ktorých sa režimy dopúšťali na občanoch, namiesto toho stále vidíme vydávanie pamätí rôznych potentátov režimu,“ hovorí Franek a pridáva prirovnanie: Je to, akoby ÚPN vydal nekritické pamäti Vasila Biľaka.
Petranský: Dokumentácia „Samotný text, ako akýkoľvek subjektívny prameň, je vyjadrením osobných postojov a názorov,“ vyjadril sa k nekritickému úvodníku Vnuka predseda správnej rady ÚPN Ivan Petranský.
Vydanie denníkov označil za súčasť dokumentovania obdobia neslobody, prioritou je preňho „sprístupniť tento jedinečný prameň verejnosti, pričom ÚPN plne zastáva myšlienku nevyhnutnosti plurality vedeckého výskumu a interpretácie“.
„Editora vybrali vlastníci pozostalosti a dediči autorských práv. Editovaný text ÚPN podrobil oponentúre dvoch renomovaných odborníkov, vysokoškolských profesorov.“
Na otázku, či by v texte nemala byť zmienka o Sidorovom antisemitizme, sa spýtal, aké protižidovské názory myslíme. Informácie ÚPN o slovenskom štáte považuje za objektívne s odkazom na iné knihy a práce ústavu.
Na knihe vydávanej ÚPN spolupracovala aj Matica slovenská, ktorá vlani vydala pamäti Alexandra Macha, veliteľa Hlinkovej gardy a podpredsedu vlády za slovenského štátu a v roku 2008 knihu ďalšieho ľudáckeho činiteľa Konštantína Čulena, ktorý vo svojom denníku píše o krvilačných evanjelikoch.
Náklady na vydanie knihy o Sidorovi boli približne 8700 eur. Matica slovenská poskytla z grantu 1900 eur a 500 eur poskytla fyzická osoba, ktorej meno Petranský neuviedol. Vedeckým redaktorom knihy bol Ján Bobák z historického ústavu Matice.
Zaujali aj Sokola Na predstavenie knihy do bratislavského kníhkupectva zavítal aj sympatizant slovenského štátu arcibiskup Ján Sokol, ktorý sa v minulosti zúčastnil aj na akciách Slovenskej pospolitosti. Prišli aj poslanec SNS Jozef Rydlo, bývalý poslanec HZDS Augustín Marián Húska či bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský.
