Turci: Jajže, Bože, strach veliký?

Turecko bolo vlani pre Slovákov pobytovou destináciou číslo jeden, Turkov v únii by však väčšina Slovákov nevidela rada. Protiturecký sentiment máme akoby zdedený od predkov. Zostali naše predstavy o Turkoch uviaznuté niekde medzi Kempelenovým šachovým st

Turkov aj dnes nájdete po celej Európe, ako tomu bolo v 16.- 17. storočí, v ruke však už nemajú jatagány či šable ako napríklad vo filme Majster a kat, ale iba nože, ktorými režú obľúbené kebaby.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - SITA)

rojom a Beg Bajazidom z Cikkerovej opery?

Dobre, dobre sme chodili: Maďarov sme si podbili, a Slováci sa nedali, preto sme ich zrabovali. Hlási slovami Sama Chalupku Turčín Poničan svojej krásnej žene po návrate z vojenskej výpravy na naše územie.

Zdalo by sa, že po Turkoch nemohlo zostať na Slovensku nič dobré, rabovačky si spisovatelia nevymysleli. Historici pripúšťajú, že najkrutejšie boli zásobovacie oddiely zložené z krymských Tatárov, ktorí boli tureckými spojencami. K obyvateľstvu sa nesprávali vždy korektne.

Osmanská ríša však na našom území zanechala aj vcelku príjemné veci, nakoniec, počas dlhých rokov vplyvu Osmanskej ríše sa nemohlo len bojovať. Turci doniesli do Európy kávu, zaviedli fajčenie, pestovanie kukurice, višní či gaštanov, dodnes vedľa hradu Modrý kameň ukazujú gaštanový háj. Tureckého pôvodu sú aj niektoré slová ako čižmy alebo ferman.

V literatúre a vo filme
  • Konfrontáciu s tureckým fenoménom nachádzame v slovenskej literatúre od samých začiatkov - už v románe Jozefa Ignáza Bajzu René mládenca príhody a skúsenosti z roku 1784. V cestopise Gustáva Zechentera-Laskomerského Zo Slovenska do Carihradu je už vykresľovaná Osmanská ríša ako impérium v rozklade.
  • Ak sa chcete niečo dozvedieť o Turkoch na Slovensku, na literárne spracovania sa veľmi spoliehať nedá. Nielen romantické básne, ale aj cestopisy poväčšine využívajú mýtické zobrazenia Turkov ako reprezentantov inakosti, voči ktorej sa najmä v 19. storočí vyčleňovala formujúca sa slovenská identita.
  • Ako tvrdí americký slovakista Charles Sabatos, obraz „poturčenca" Turčína z básne Sama Chalupku z roku 1863 zatienil v našej literatúre pozitívnejšie vykreslené postavy Turkov, medzi ktoré patrí napríklad aj Osman z románu Púť lásky Jána Kalinčiaka z roku 1850, ktorý je tragickým, ale v zásade šľachetným hrdinom.
  • Obrazy Turkov vo filmoch ako Majster kat Paľa Bielika vyvolávajú už len úsmev. Pri odbúraní stereotypov nám nepomôžu dokonca ani najnovšie filmové spracovania príbehov z tejto doby ako napríklad vo veľkofilme Bathory.
Turci ovplyvnili aj hudbu. Janičiarske orchestre boli všeobecne známe, objednávali si ich aj vládcovia, ich prvky potom prenikali do európskej hudby, využil ich napríklad aj Mozart.

Janičiarom aj dobrovoľne

Na Balkáne sa o období Osmanskej ríše učí stále ako o období temna. Bitka pri Moháči sa aj v Maďarsku berie ako veľká národná tragédia, na druhej strane sa však Turecko stalo populárnym miestom pre politických exulantov, napríklad aj pre Františka II. Rákociho na začiatku 18. storočia.

Slovensko malo s bojom proti Turkom - na rozdiel povedzme od susedných Čechov - priame skúsenosti, čo sa prejavilo aj v našom folklóre. Situácia bola skutočne dramatická. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa šľachta rozdelila do dvoch táborov, jedni podporovali ako kráľa Ferdinanda I. Habsburského, druhí zas spoločne s Turkami Jána Zápoľského.

„Zo západu sa sem tlačili Habsburgovci, z juhu zas Osmanská ríša. Každý chcel od obyvateľstva dane, ktoré nebolo možné splniť, stovky dedín sa preto vyľudnili. Katolíci zutekali na západ, evanjelici na turecké územie," vysvetľuje Zoltán Drenko, kurátor výstavy Turci na Slovensku, ktorá bude do konca júna v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

„Tí, ktorí v Turecku neboli, si stále myslia, že chodíme so šabľami, s turbanmi a na ťavách.

Mustafa Koruk, Turek žijúci na Slovensku

Turci nekatolíkov ochraňovali. Na Gemeri nájdeme na takmer štyridsiatich evanjelických kostoloch turecký polmesiac, ktorým sa mali označiť tie dediny, ktorým by nemali moslimovia ublížiť. V obci Cínobaňa krstia dodnes deti nad tureckou misou.

Moslimovia nešírili svoju vieru misionársky nielen preto, že podľa Koránu nemožno k náboženstvu nikoho donucovať. Turecká tolerancia k našim náboženstvám mala aj ekonomický význam: ak sa niekto stal moslimom, prestával platiť niektoré dane, do kasy Osmanskej ríše potom plynulo menej peňazí.

Na Balkáne boli však časté aj dobrovoľné konverzie na islam či odchody do janičiarskych oddielov z kariérnych dôvodov. Ak sa syn stal moslimom, nehľadelo sa už potom na jeho pôvod, mohol sa dopracovať aj na miesto veľkovezíra.

Nepoznáme, ale predsudky máme

Hoci Turci už u nás nie sú zopár storočí, predsudky voči nim stále pretrvávajú.

Mustafa Koruk žije na Slovensku už niekoľko rokov, pripúšťa, že sa dodnes stretáva so skreslenými obrazmi jeho krajiny, čo ho mrzí najmä u mladých ľudí. „Tí, ktorí v Turecku neboli, si stále myslia, že je to zaostalá arabská krajina. Myslia si, že chodíme so šabľami, s turbanmi a na ťavách," opisuje predstavy poniektorých Slovákov o Turecku.

krstitelnica_s_miskou_s_arabskym_napisom.jpg

Krstiteľnica s miskou s arabským nápisom. Foto - Archív SNM

Koruk je finančným riaditeľom cestovnej kancelárie Karya Tour. Len cez ich agentúru vycestovalo vlani do Turecka 11-tisíc Slovákov, tento rok si trúfajú ukázať Turecko 19- až 20-tisícom Slovákov, ďalšie tisíce dovážajú do Turecka konkurenčné kancelárie. Situácia sa teda môže postupne meniť, hoci turisti na rekreáciách spoznajú poväčšine len „skleníkové" Turecko.

Pretrvávajúci komplex Turčína Poničana je Korukovi až smiešny: „Po nás prišli ako okupanti na Slovensko Rusi, Nemci, ale len nám Turkom to stále pripomínajú."

Na Slovensku žije aj jeho bratranec Ali Ihsan Koruk. Keď sa jeho syn musel v škole učiť básničku o Turčínovi Poničanovi, doma sa z toho len smiali. „To je história, čo sa s tým dá robiť? Vnímam to skôr ľudovo než politicky," hovorí.

Malá komunita

Korukovci patria k neveľkej tureckej komunite na Slovensku. Turkov žije u nás možno len tristo. Toľko Turkov tu rádovo zostalo aj po dobití Fiľakova kresťanskými vojskami. Opantali ich krásne Slovenky, nechali sa pokrstiť, usadili sa, prispôsobili sa.

Aj dnes Ali tvrdí, že jediným dôvodom, prečo tureckí občania zostávajú na Slovensku, sú krásne ženy, priateľskosť a tolerancia.

Nemusíme mať teda strach veliký, Turci zatiaľ nepadli na naše podniky, hoci ekonomická výmena medzi našimi krajinami je pomerne čulá.

kempelen.jpg

Kempelenov šachový stroj - foto archív.

Pre Turkov nie sme atraktívna krajina, platy sú v niektorých častiach Turecka vyššie ako u nás, navyše Turci idú za prácou radšej do tých štátov, kde už sú turecké menšiny usadené.

„Nemyslím si, že vytvárame istú komunitu, ako je to napríklad v Nemecku, pretože pochádzame z rôznych častí Turecka," hovorí Ali Ihsan Koruk.

Koruk spomína, že keď v roku 1996 prišiel na Slovensko, žilo tu možno len šesťdesiat Turkov. Za posledných 15 rokov sa teda ich počet späťnásobil, no stále tu nie je jediná turecká reštaurácia okrem niekoľkých predajní pizze či kebabov vlastnených Turkami, ktoré však vôbec nespĺňajú nároky na tureckú kuchyňu. Pokus o tureckú reštauráciu Bosphorus pred niekoľkými rokmi skrachoval.

Na Slovensku nenájdete ani obchody s typickými tureckými potravinami, naši Turci si ich musia chodiť kupovať do Viedne.

Do Európskej únie?

Charles Sabatos si myslí, že naša historická antipatia k tureckej Osmanskej ríši stále vplýva aj na malé sympatie nášho obyvateľstva k vstupu Turecka do EÚ.

Ani samotní Turci však nie sú v tejto otázke jednotní. Proti vstupu je aj Mustafa Koruk. Turecko má podľa neho dostatok ľudských a nerastných zdrojov, mladú a stále sa rozširujúcu pracovnú silu, produkcia je tam vyššia ako v mnohých európskych krajinách. „EÚ by nám len obmedzovala našu náboženskú či kultúrnu identitu," myslí si.

Ali Ihsan Koruk by si, naopak, želal, aby sa Turecko stalo členom EÚ. Kladné stanovisko k jeho prijatiu má aj naša diplomacia. „Dúfam, že nás budete aj naďalej podporovať. Možno si pamätáte na podporu Turecka Slovensku pred vstupom do NATO," hovorí. No pripúšťa, že časť Turecka nemá európsku kultúru a je ekonomicky slabá. „Dúfam, že sa tieto veci dajú skoro do poriadku a že sa staneme plnohodnotným a užitočným členom EÚ."

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 605
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 162
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 103
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 923
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 817
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 514
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 499
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 474
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 464
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 994

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

O nezávislosti Katalánska nerozhodne referendum, ale ochota použiť násilie

Katalánsky boj za nezávislosť nebol nikdy násilný.

EKONOMIKA

Érsek sa rozhodol, bratislavské letisko chce dať do prenájmu

Minister predložil návrh na 30-ročnú koncesiu letiska.

SVET

Čoraz viac utečencov mieri na sever Európy cez Slovensko

V Rakúsku vojaci pomáhali pri klasickej policajnej činnosti.

Neprehliadnite tiež

Domov

Ministerka Lubyová: Nikto v EÚ nechce pozastaviť eurofondy pre vedu a výskum

Pripomenula, že ministerstvo školstva zrušilo problematickú eurofondovú výzvu.

Domov

Slováci si podľa WHO vypijú viac, podobne sú na tom Ukrajinci aj Česi

Alkohol pijú podľa štatistík častejšie muži než ženy.

Domov

Café Európa: Európska budúcnosť Česka a Slovenska

Aké je miesto Česka a Slovenska v Európskej únii? Sledujte diskusiu naživo.

Domov

Pápež posiela na Slovensko svojho kardinála, vykoná blahorečenie Titusa Zemana

Blahorečenie Titusa Zemana pripravujú Saleziáni don Bosca – Slovenská provincia a Bratislavská arcidiecéza.