Povolaním Jána Dobšoviča je chytanie vrabcov. To nie je žart. Operencov do hypermarketov rôznych reťazcov často priláka jednoduchá možnosť nakŕmiť sa, no vedúci predajní z toho radosť určite nemajú.
Vyštudovaný environmentalista začínal ako ochranár telom aj dušou a stále ním je. Keď dobrovoľnícky pracoval v Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku (teraz Slovenská ornitologická spoločnosť), jedného dňa mu zatelefonovali, že v istom supermarkete majú problém s vtákmi. „Kolega chodieval krúžkovať vtáky, kde je postup vlastne rovnaký, tak sme na miesto išli spoločne, natiahli siete a podarilo sa nám všetky vtáky odchytiť. Začalo sa to v roku 2006 a odvtedy sme odchytili asi šesťsto jedincov. Na jeden záťah to bolo najviac okolo tridsiatky," hovorí Dobšovič.
Hneď na úvod vysype aj informáciu, ktorá bude asi pre mnohých prekvapujúca - všetky voľne žijúce vtáky sú u nás chránené, tento zákon sme boli povinní prijať vstupom do Európskej únie. To znamená, že chránené sú aj vrabce, výnimkou sú len mestské populácie holubov domácich, pretože nejde o voľne žijúce vtáky, ale ušli zo zajatia a na slobode sa rozmnožili. Vtáky, na ktoré sa poľuje, sú chránené okrem Zákona o ochrane prírody a krajiny aj poľovným zákonom, podľa ktorého je za určitých podmienok dovolené poľovať na ne. Aj na odchyt musí mať Dobšovič ministerskú výnimku.
Ako na ne
Profesionálny lapač vrabcov sa pripravuje na zásah. Malo by ísť o kŕdlik, niekedy ho však volajú aj pre jedného jediného vtáka. Aj to je pre hygienikov dôvod zavrieť prevádzku. Preto je na telefóne dvadsaťštyri hodín sedem dní v týždni ako nejaký tajný agent so špeciálnym poslaním. Raz mu volali zo stredného Slovenska večer, že je zle. Doletel, a vrabca sa mu podarilo odchytiť ráno - rovno pred hygienikom, ktorý už prišiel zavrieť predajňu.
Čo vlastne treba na chytanie vrabcov? Je to skôr vec pre Mac Gyvera ako Jamesa Bonda. Vybavenie je sparťansky jednoduché a väčšina kumštu sa skrýva v hlave. Špeciálne siete, laná, tyče, pomocou ktorých sa siete uchytávajú na patričné miesto. Malé hodvábne vrecúška, v ktorých sa šetrne držia operence, kým sa nevypustia na slobodu.
Misia sa začína
Prvá fáza odchytu je premýšľanie. Dobšovič chodí po sklade a uvažuje, kde natiahne siete. Bude to vysoko, pod stropom, k slovu sa dostanú rebríky aj vysokozdvižná plošina. Vtáky ešte vnútri nie sú, vletia až so svitaním, keď sa prebudia, takže sieť treba dať niekde po ceste.
„Na takúto prácu musí človek dobre poznať zvyklosti vtákov, lebo tie sa síce správajú podľa nejakého kľúča, ale vedia sa prejavovať aj dosť individuálne. Hoci som odborník, samotného ma prekvapilo, aké vedia byť prešibané. Stretol som sa už s tým, že niekto pred nami natiahol siete amatérsky, takže vrabce sa nechytili, naučili sa sieť obchádzať. Potom, keď sme natiahli naše siete, už ich poznali a vyhli sa im - naučili sa rozoznávať nebezpečenstvo."
Z tohto dôvodu sú neúčinné aj plašiče - fungujú len nejaký čas, kým vrabce prídu na to, že nie sú nebezpečné.
Dobré vrabce sa vracajú
Zopár artisticko-horolezeckých výkonov a siete sú natiahnuté. Nastáva ďalšia fáza - čakanie. Dobšovič a jeho spolupracovníci nemôžu vždy hliadkovať pri sieťach, ale vždy majú zabezpečené, aby im niekto zavolal v prípade, že sa vták chytí - aby ho mohli včas a bezpečne vyslobodiť a vypustiť do prírody. Podľa možnosti ich vždy okrúžkujú, aby mohli sledovať ich pohyby. Takto zistili, že vrabec dokáže preletieť aj pätnásť kilometrov, aby sa vrátil na „miesto činu". Z Bratislavy darebákov odvážajú na Záhorie, hrebeň Karpát nepreletia.
Za oknami sa už začína deň, a vrabcov nikde. Dnes teda misia nedopadla podľa očakávania, ale ak sa nevydarí jeden odchyt, neznamená to neúspech. Dobšovičovi a spol. sa zatiaľ darí a ešte sa nestalo, že by nesplnili úlohu. „Niekedy to však nejde na počkanie. Napríklad jednu straku sme naháňali s prestávkami tri týždne. Je veľmi bystrá, ako všetky krkavcovité vtáky. Ale dostali sme ju."
A čo robí Ján Dobšovič, keď nenaháňa vtáky po hypermarketoch? „Stále sa venujem ochranárstvu ale začal som aj prednášať študentom a robiť ornitologické posudky. Napríklad v Bratislave je problém s výrubom drevín, pretože často sa povoľuje vo vegetačnom období, keď na stromoch hniezdia vtáky. Sú situácie, keď sa s výrubom nedá čakať do konca vegetačného obdobia. Mesto môže udeliť výnimku na výrub no vegetačnom období ale až po posúdení ornitológom a entomológom. Takže dávam zisťujem hniezda vtákov pred výrubom, aby ich to neohrozilo. Niekedy stačí počkať dva týždne, kým vtáky dohniezdia, čo investori rešpektujú," vysvetľuje Dobšovič.
Sympatickí chuligáni
Ak by sme mali hodnotiť povesť vrabcov podľa rozprávok a literatúry pre deti, neobišli by zle. Sú bystré, trochu chuligánske, ale sympatické. Kto by nepoznal Čin Čin od Ľudmily Podjavorinskej? Aj Vincent Šikula napísal zbierku vrabčích rozprávok s názvom Ďuro, Pozdrav Ďura.
V ľudovej mytológii je to trochu inak - vrabce sú považované za „sprievodcov z druhého brehu", ohlasujú príchod duchov a pripomínajú nám smrteľnosť. V horore Stephena Kinga Tretie oko majú vrabce vyslovene duchársku úlohu, predznamenali príchod niečoho strašného, ale to je skôr výnimka.
V bežnom živote sú realitou, väčšinou vcelku milou, pre obchodníkov neželanou. Príchod veľkých obchodných reťazcov s obrovskými halami spôsobil rôzne veci, medziiným aj vznik novej profesie lapača vtákov.
O vrabcoch
U nás žijú dva druhy vrabcov - vrabec domový a vrabec poľný. Živia sa semenami a hmyzom, človeku nespôsobujú žiadne škody, pretože nerozďobávajú ovocie. Vrabce zaujímajú významné miesto v ekosystéme krajiny. Likvidujú nežiaduci hmyz, čím pomáhajú záhradkárom a pestovateľom v ovocných sadoch a záhradách.
V minulosti však neboli obľúbené, pretože vyzobávali zrno zo sýpok, tak sa na nich konali doslovne pogromy a za čias Márie Terézie v polovici 18. storočia musel každý sedliak povinne odovzdať istý počet vrabčích hláv.
O dvesto rokov neskôr vyhlásil v Číne predseda Mao vrabca za jedného z troch národných nepriateľov, spoločne s muchami a potkanmi. V 50. rokoch bol aj u nás vyhláseným škodcom.
Počet vrabcov dramaticky ubúda, podľa biológa Tomáša Čejku za posledných dvadsať rokov o viac ako 60 percent. Ubúdajú hlavne v mestách, kde ich vyháňa iný spôsob stavania domov, hluk a smog, ktorý likviduje ich potravu. Česká ornitologická spoločnosť vyhlásila vrabca za vtáka roka 2003 a záujem o príčiny jeho úbytku prejavil aj Tony Blair. Na rozdiel od holubov je vrabec v každom prípade sympatický a neškodný spoločník v mestách a bola by škoda oňho prísť.
Beata
Balogová
