Čoraz viac miest i úradov používa moderné technológie. Bratislava správu o dopravnej výluke pošle esemeskou.
„Vážení spoluobčania! Dovoľujeme si vás srdečne pozvať do kultúrneho domu na tradičnú Katarínsku zábavu. Do tanca hrá skupina Paradiso.“ Z ampliónov najmä dedinských rozhlasov sa takéto oznamy ozývajú roky.
Stále rozšírený a na dedinách nenahraditeľný spôsob informovania o miestnych novinkách má aj modernejšiu obdobu. Samosprávy začínajú využívať na komunikáciu s ľuďmi nové technológie.
Naposledy, pred necelým mesiacom, začala posielať informatívne SMS správy obyvateľom banskobystrická radnica. Novinku presadil nezávislý poslanec Vladimír Pirošík inšpirovaný úspešným modelom zo Šale, kde mestský úrad posiela správy zhruba 700 zaregistrovaným obyvateľom už tretí rok.
Keď začne v ampliónoch vidieckych rozhlasov hrať hudba, ľudia sú v oknách. Vedia, že sa z hlásenia môžu dozvedieť niečo dôležité. ILUSTRAČNÉ FOTO SME– JÁN KROŠLÁK
„V priemere dostávajú dve správy za týždeň väčšinou o kultúrno-spoločenských akciách, ale aj praktické informácie o uzávierkach ciest a výluke elektriny. Využívajú to aj opačne, keď nám napríklad napíšu, že niekde je vrak, ktorý treba odstrániť,“ hovorí viceprimátor mesta Jozef Mečiar (SDKÚ). Jediné, čo musia záujemcovia o informácie podniknúť, je zaslať prihlasovaciu správu na mobil úradu. Správy už potom prichádzajú bezplatne. Rovnako ľahké je aj odhlásenie služby.
Aj pre starších
Tradičné amplióny, úradné tabule na budovách úradov či poštové výzvy však podľa informatika Františka Gyárfáša úplne nezaniknú. „Stále existuje veľká skupina digitálne negramotných ľudí, ktorá by bola znevýhodnená. Výsledný stav bude hybrid starých a nových komunikačných podôb.“
Na spustenie nového typu služby veľa netreba. Šali stačila jedna mobilná SIM karta s predplateným programom. Hromadné správy odosiela pracovníčka úradu cez počítač pomocou bezplatného softvéru. „Celkové náklady sú asi 1500 eur ročne, čo je lacnejšie, ako dávať peniaze do rekonštrukcie v meste aj tak málo efektívneho rozhlasu,“ vraví Mečiar.
Radnice zriaďujú WiFi zóny, kde je internet zadarmo. FOTO – ARCHÍV SITA
V Banskej Bystrici služba funguje v skúšobnej prevádzke dosiaľ pre 134 prihlásených ľudí. „Keďže nefunguje mestský rozhlas, chceli by sme cez správy osloviť aj starších obyvateľov, ktorí nemajú prístup na internet,“ vraví Pirošík.
Ten zároveň presadil pravidlá, aby správy nemohli obsahovať komerčnú ani politickú reklamu. „Aby sa to neskončilo tak, že pán primátor vám všetkým gratuluje a pozýva vás k voľbám.“ Mesto má zatiaľ predplatený balík dvetisíc správ mesačne za poplatok 118 eur.
Číhajú aj na turistov
Rozšírenosť mobilov využíva aj Trenčín. Na hlavnom námestí umiestnili vysielač, ktorý záujemcom formou bezdrôtového prenosu Bluetooth bezplatne pošle do mobilu textový adresár s informáciami o podujatiach, ubytovaní či reštauráciách v meste. Zvoliť si môžu aj zvukový súbor s informáciami o meste a pamiatkach.
„Služba je najmä pre turistov a mesačne ju využije asi 250 ľudí. V lete to bolo až do tisíc,“ hovorí riaditeľka Kultúrno-informačného centra Renata Kaščáková. Zariadenie stálo asi 2700 eur, mesačné náklady sú sto eur.
Informačný hybrid
Ďalšou novinkou, ktorú mestá začali využívať na komunikáciu s obyvateľmi, je sociálna sieť Facebook. Priekopníkom je Trnava, ktorá zasiela nové správy vyše štyritisíc ľuďom takmer denne. Viac ako tritisíc „priateľov“ má aj oficiálna facebookovská stránka Ružomberka.
Informatik František Gyárfáš hovorí, že nástup internetu a mobilov je taký rýchly, že prekvapuje aj odborníkov. „Celá ponuka služieb sa rýchlo presúva na internet a výsledný stav bude taký, že človek bude schopný vybaviť všetky veci od pracovného stola.“
Je to priame, ľudí to môže rozhýbať
O nových technológiách sme hovorili s odborníkom na internetovú komunikáciu JÁNOM ŠIFROM.
V čom môžu nové technológie mestám pomôcť?
„Mnohé mestá si už uvedomujú, že úradné tabule a webová stránka nestačia. Nie všetci ich využívajú, informácie na nich navyše nie sú cielené. Nové technológie mestám umožňujú osloviť obyvateľov alebo turistov priamo a poskytnúť informácie, ktoré potrebujú. Vhodné sú aj na osobný kontakt a umožňujú spätnú väzbu. Ak mesto komunikuje cez inzerciu, vlastné noviny či televíziu, reagovať je zložité. Na email či esemesku odpoviete ihneď.“
Prečo by mali mestá komunikovať s jednotlivými ľuďmi?
„Veľa sa hovorí, že ľudia sa nezapájajú do života mesta či obce. Ak však chceme, aby sa v mestách žilo lepšie a boli krajšie, potrebujeme ich zapojiť. Ak viem, kto sa naposledy zúčastnil na výsadbe zelene, môžem ho osloviť. Podobne je to na úrovni obchodníkov. Ak viem, že zákazník si pred rokom kúpil prvý diel knihy a teraz vychádza druhý, oslovím ho. Vyžaduje si to budovanie kvalitných databáz s informáciami, samozrejme, len so súhlasom ľudí.“
To chce školených ľudí.
„Medzi mladými absolventmi škôl je veľká nezamestnanosť. Možno nemajú prax v ničom, ale v internete sa vyznajú. Stačí takého nájsť, dať mu čiastočný úväzok a posadiť ho za počítač. Existuje mnoho bezplatných technológií, ktorými môže mesto komunikovať. Sú napríklad virtuálne mapy, ktoré môžu mestá kŕmiť údajmi o kultúre či službách. Stránky majú rôzne združenia, s ktorými sa mesto môže spojiť a poskytovať im informácie. Zadarmo sa dá komunikovať cez email a Facebook.“
Viaceré mestá na Facebooku už sú. Je to účinná forma komunikácie?
„Je to ďalší dobrý zdroj, ale možnosť interakcie je tam obmedzená. Ľudia sú v mnohých skupinách a majú stovky priateľov. Medzi tým sú informácie z mesta kvapkou v mori. Poučka z praxe je, že počet fanúšikov treba vydeliť desiatimi a uvidíte, koľko ľudí je skutočne s vami.“
Mestá sa často hrdia vysokými návštevami svojich webov. O čom hovoria tieto čísla?
„Internet je zradný, človek má rýchlo pocit uspokojenia, keď vidí, ako mu na Facebooku pribúdajú fanúšikovia alebo ako rastie návštevnosť web stránky. Rezervy sú najmä v tom, čo sa deje potom. Na internete môžete človeka prilákať a zároveň aj chytiť a nepustiť ho. A toto veľa miest nerobí. Ak človek na webe mesta hľadá špecializované informácie, môžem mu ich poskytnúť napríklad za emailový kontakt, aby som ho vedel osloviť v budúcnosti.“
V čom sú riziká moderných technológií?
„Môže sa stať, že mesto investuje čas a peniaze do niečoho neefektívneho. Čo priniesli, bez ohľadu na to, či sú to mobily, emaily alebo Facebook, je posun od zobrazovania a poskytovania informácií ku komunikácii. Kým v minulosti mestá skôr čakali, že občania za nimi prídu a informácie si vyžiadajú, dnes sa začínajú snažiť ľudí vyhľadať a v správnom čase im poskytnúť správnu informáciu. To sa už nezmení, ani keby Facebook zajtra zanikol.“
(mp)
Cez telefón aj parkujú
Väčšie mestá majú náskok: s mobilmi parkujú a kupujú lístky na dopravu. Bežným sa stáva aj bezplatný prístup k internetu.
BRATISLAVA. Cez mobily sa v niektorých mestách dá zaplatiť aj parkovné alebo zakúpiť lístok na mestskú hromadnú dopravu. Parkovať len s telefónom v ruke stačí v Bratislave, Prešove, Martine, Lučenci či Rimavskej Sobote, lístky na MHD sa cez esemesku dajú kúpiť v Bratislave alebo Žiline.
SMS správy však už niekoľko rokov využíva aj polícia, ktorá cez ne ľudí informuje o vyhotovení občianskych preukazov či pasov. Za prvé tri mesiace tohto roku službu využilo 204-tisíc z celkového počtu 252–tisíc žiadateľov. Mesačne polícia za správy zaplatí štyri až päťtisíc eur.
Vo väčších mestách sa štandardom stáva už aj bezplatný internet. Radnice v centrách zriaďujú takzvané WiFi zóny, v ktorých sa turisti i miestni môžu cez svoje notebooky zadarmo bezdrôtovo pripojiť na internet.
(mp)
Beata
Balogová
