BRATISLAVA. Od potlačenia údajnej korupcie a plytvania vo verejnom obstarávaní, prostredníctvom ktorého nakupujú tovary a služby ministerstvá či úrady, očakávajú niektoré strany značné úspory. Vyplynulo to z ankety ČTK. Podľa riaditeľa Transparency International Slovensko (TIS) Gabriela Šípoša je však nereálne, aby politici dokázali proti korupcii a neefektívnemu nakupovaniu razantnejšie zasiahnuť.
O údajnom plytvaní pri nákupoch inštitúcií zahrnutých pod právomoci vlády sa na Slovensku špekuluje dlhodobo. Kritike čelil napríklad údajne predražený tender na upratovanie a údržbu vojenských kasární, predaj emisných kvót, pri ktorom podľa opozície Slovensko prišlo o milióny eur, či prípad vyhlásenia súťaže na dodávateľa niektorých služieb potrebných pre čerpanie eurofondov na ťažko prístupnej nástenke v budove ministerstva výstavby.
Štátna správa podľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) nakupovala napríklad v roku 2007 tovary a služby za asi miliardu eur, v roku 2008 to bolo v hodnote približne dvoch miliárd eur. Údaje za rok 2009 ešte neboli k dispozícii. V najväčšej miere obstarávali v roku 2008 ministerstvá vnútra a obrany, celkovo v hodnote asi 391 miliónov eur.
Minimálne stovky miliónov eur
"Odhady ukazujú, že pri verejnom obstarávaní uniká okolo 40 miliárd korún (1,33 miliardy eur)," zhrnul hovorca opozičného KDH Martin Krajčovič. Nespresnil však, aká časť z vyčíslenej úspory sa vzťahuje na štátny rozpočet.
Veľké očakávania od úspor vo verejnom obstarávaní naznačila aj najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS. Na svojej stránke ukradli.sk. vyčíslila straty z údajne nepotrebných či nevýhodných aktivít štátu na asi tri miliardy eur.
O niečo menšie úspory očakáva od prípadného potláčania korupcie ďalšia opozičná strana, SMK. "Odborníci (...) uvádzajú, že verejné obstarávania v štátnej správe a samospráve v niektorých prípadoch môžu byť predražené až o 10 až 15 percent," uviedol jej poslanec Iván Farkas. Mohlo by tak podľa neho ísť asi o 150 miliónov eur, pričom 60 až 70 percent z tejto sumy by malo pripadať na nákupy štátu.
Mimoparlamentná Sloboda a Solidarita (SaS) a ani Most-Híd presnejšie odhady očakávaného šetrenie neuviedli. Podľa SaS a Mostu-Híd by mohlo ísť o niekoľko percent z výšky štátneho rozpočtu, ktorý na tento rok predpokladá výdavky viac ako 16 miliárd eur. Vládne strany Smer-SD a ĽS-HZDS sa odpovedi na túto otázku vyhli, SNS na otázky o korupcii nereagovala vôbec.
Everegreen
Šípoš bol však k vyhláseniam strán o možných úsporách z potláčania korupcie zdržanlivý. "Sú podobné, ako heslo, že ušetríme na verejnej správe. To je taký evergreen, ktorý sa opakuje," zhrnul. Dôležitejšie než odhady o možných úsporách sú podľa neho opatrenia, ktorými chcú strany korupcii predchádzať. Mali by presadiť napríklad povinné a nie dobrovoľné elektronické aukcie či širšie automatické zverejňovanie informácií o štátnych zmluvách alebo rozsudkoch súdov.
Opozičné a mimoparlamentné strany zaradili povinnosť elektronických aukcií alebo zverejňovanie zmlúv na internete aj do svojich volebných programov.
Smer-SD sľubuje, že bude prehlbovať účasť opozície pri kontrole Fondu národného majetku a ÚVO. Už dlhšie predseda strany a premiér Robert Fico hovorí aj o potrebe takzvaného centrálneho verejného obstarávania, ktoré by nahradilo nakupovanie tovarov a služieb cez jednotlivé ministerstvá.
Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
