Najznámejšie relikvie: Turínske plátno. Ježišova tŕňová koruna. Časti kríža po Ježišovom ukrižovaní. Kopija, ktorou Ježišovi prebodli bok. Kvapky Ježišovej krvi. Klince, ktorými bol Ježiš pribitý na kríž Kalich, z ktorého pil pri Poslednej večeri. Pozostatky apoštolov a svätých a kúsky ich odevov.
BRATISLAVA. Tŕňová koruna, kopija, kalich, z ktorého Ježiš pil, plátno, do ktorého ho zabalili. Pozostatky kríža. Ale aj rôzne kosti, kusy odevov či veci, ktorých sa rôzni svätí dotkli. Aj taká je podoba viery, ktorej súčasťou môže pre niekoho byť uctievanie symbolov.
Azda najznámejším z nich je Turínske plátno, ktoré cez víkend vystavili v Turínskej katedrále prvý raz po desiatich rokoch. Až dva milióny veriacich sa plánujú pozrieť na kus látky, do ktorej údajne zabalili Ježiša Krista po tom, ako ho zložili z kríža. O jeho pravosti kolujú dohady, niektorí vedci hovoria o renesančnom falzifikáte, iní požadujú podrobnejšie skúmanie.
Podvrh alebo pravé? S náboženskými relikviami je problém. V minulosti slúžili ako veci, ktoré do kostolov nielen priťahovali veriacich, ale aj symbolizovali moc cirkvi a jej spätosť s minulosťou. V istom období sa tak začalo objavovať množstvo pozostatkov obľúbených svätcov alebo kríža, na ktorom ukrižovali Ježiša.
Podobný prípad je aj Turínske plátno. Rádiouhlíková metóda datovala jeho vznik do prelomu 13. a 14. storočia, iné výskumy však potvrdili prítomnosť krvi v látke. Geoffroi de Charny zrejme plátno uložil do kostolíka vo francúzskom mestečku Lirey v roku 1355. Predtým o ňom niet veľa informácií. Ani tie známe však nie sú nespochybniteľné.
„Turínske plátno je skôr otázkou viery ako vedy. Napriek tomu sa dá povedať, že je viac argumentov v prospech jeho pravosti ako proti,“ povedal SME hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Na Slovensku vraj podobnú relikviu súvisiacu s Ježišom nemáme, len relikvie Svätého kríža. Ten po nájdení rozlámali na maličké úlomky, z ktorých sa viaceré dostali aj na Slovensko. V bratislavskom Dóme sv. Martina ich je ich podľa farnosti najmenej desať.
Vernú kópiu Turínskeho plátna však majú v gréckokatolíckej Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Priniesli ju sem v roku 2003, v tom čase bola prvou kópiou plátna vytvorenou novou metódou.
„Prešov si vybrali aj preto, že sa v miestnej katedrále nachádzajú pozostatky mučeníkov z čias komunizmu a práve Turínske plátno symbolizuje utrpenie,“ vysvetľuje hovorca Prešovskej arcieparchie Ľubomír Petrík.
„Prvky liturgickej úcty k Ježišovmu pohrebnému plátnu sú súčasťou gréckokatolíckych obradov,“ dodáva Petrík. Na každom oltári je malé plátno s vyobrazením mŕtveho tela Ježiša Krista a všitými relikviami svätých. Na Veľký piatok gréckokatolíci vkladajú do Božieho hrobu namiesto kríža plaštenicu, väčšie plátno s podobným vyobrazením. Aj preto je pre gréckokatolíkov kópia dôležitá.
„Turínske plátno je znakom božej lásky - je na ňom vidieť rany Ježiša Krista, utrpenie po bičovaní, korunovaní tŕním,“ zdôraznil Petrík.
Pre veriacich je plátno symbolom obete, ktorú Ježiš urobil, a samotné dokazovanie pravosti nie je najdôležitejšie.
Mýty a legendy Náboženské relikvie bývajú obeťou legiend. O Ježišovom kalichu sa občas vraví ako o svätom grále, ktorý zaručuje večný život. Kopija, ktorou rímsky vojak prebodol jeho bok, má zase darovať majiteľovi veľkú moc. Ich skutočný osud sa však praktický nedá vypátrať. Najmä nie potom, ako sa na konci stredoveku podobné veci vyrábali „na objednávku“.
Tieto legendy totiž pomáhali cirkvi rozšíriť vieru medzi najobyčajnejších ľudí.

Beata
Balogová
