BRATISLAVA. Päť doživotných trestov a 756 rokov väzenia. Taký bol dôsledok takzvanej akcie K, ktorá na dlhé roky ochromila život cirkvi v celom Československu. V noci z 13. na 14. apríla 1950 obsadili príslušníci Ľudových milícií, Verejnej a Štátnej bezpečnosti mužské kláštory v krajine, ktoré považovali za centrá protištátnej činnosti.
Na Slovensku bolo v tom čase 18 mužských reholí a 1326 rehoľníkov. Bezpečnostné zložky komunistického režimu ich najskôr premiestnili do rôznych „záchytných“ a pracovných táborov. „Tí ľudia vedeli, že nad krajinou sa už čosi vznáša. Cirkev mala informácie o tom, čo sa deje v Rusku,“ hovorí bývalý disident František Mikloško. Na Slovensku bolo odsúdených 171 ľudí. „Bol to brutálny zásah proti cirkvi, kláštory by mali zostať nedotknuteľné. Tie krásne, niekoľkostoročné budovy zostali úplne prázdne.“ Neskôr tam vznikli školy alebo zariadenia pre mentálne postihnutých.
Brutálne do noci
Jezuita Dominik Kaľata mal v čase zásahu 25 rokov, práve končil štúdium filozofie v Dečíne. „V noci prišli policajti a prikázali nám, aby sme sa okamžite zbalili. Potom nás naložili do nákladných áut,“ spomína. Dôvod im nikto nepovedal. „Vôbec sme netušili, kam ideme, mysleli sme si, že nás vezú na Sibír.“ Napokon sa ocitli v jezuitskom internáte v Bohosudove neďaleko Ústí nad Labem. Od skorého rána pracovali, vyrábali elektrické súčiastky. Po návrate z práce sa modlili a meditovali, knihy nemali povolené.
V septembri 1950 dostal Kaľata povolávací rozkaz do Komárna. Zaradili ho do PTP, kde bol takmer tri a pol roka. Po návrate do civilu pracoval ako robotník, v roku 1955 ho Ján Chryzostom Korec tajne vysvätil za biskupa. Komunisti Kaľatu dvakrát zavreli, vo väzení strávil šesť rokov. Dva roky bol aj v uránových baniach, prepustili ho v máji 1968. Na jar 1969 emigroval do Rakúska, neskôr pôsobil v Nemecku. Pomáhal tajnej cirkvi, na Slovensko sa vrátil minulý rok. Dnes žije s jezuitmi v Ivanke pri Dunaji.
Akcii K predchádzal proces s desiatimi prestavenými z „najreakčnejších“ mužských rádov, ktorí dostali od dvoch do 25 rokov väzenia, pripomína historik Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa. Likvidáciu reholí podľa neho iniciovali špičky Ústredného výboru KSČ, konkrétne Rudolf Slánsky a Klement Gottwald.
Zrod tajnej cirkvi
Na Slovensku sa angažovali najmä Gustáv Husák, Daniel Okáli a Ladislav Holdoš. „Vedenie strany sledovalo akciou K aj revanš politickému katolicizmu za jeho činnosť počas vojnovej Slovenskej republiky,“ dodal Dubovský. Hoci likvidácia kláštorov spočiatku veriacich paralyzovala, neskôr sa stala základom tajnej cirkvi, ktorá pomohla k pádu komunizmu v roku 1989.
