BRATISLAVA. Je dokázané, že investície do vzdelávania majú vplyv na rast hrubého domáceho produktu (HDP). Je to však beh na dlhé trate. Ten, kto zaseje, nemusí vo svojom volebnom období hneď žať, uviedol na dnešnej konferencii Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR, venovanej kooperačnému potenciálu slovenskej vedy, podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič.
Podľa jeho slov je základným pilierom vedomostnej spoločnosti výskum a vývoj. "Je najväčším spojivom medzi vzdelávaním a inováciami," povedal Čaplovič, pričom v tejto súvislosti prítomným pripomenul "nepríjemné fakty", týkajúce sa výdavkov na vedu a výskum na Slovensku. "Výdavky na vedu a výskum patria medzi najnižšie v krajinách EÚ a OECD. Počet výskumníkov je pod priemerom EÚ a zaostávame aj v kľúčových indikátoroch výstupu, ako sú patenty, publikácie a citácie," vyhlásil vicepremiér. V tejto súvislosti dodal, že hoci v poslednom období výdavky v tejto oblasti v absolútnych číslach rastú, vo vzťahu k HDP stagnujú.
Čaplovič ocenil prínos štrukturálnych fondov pri financovaní vedy a výskumu, pripomenul však dočasnosť týchto zdrojov. "Ak nedokážeme pripraviť túto spoločnosť do roku 2013 až 2015 na nové výzvy a nezabezpečíme financovanie z našich verejných zdrojov v spolupráci s privátnym sektorom, tak tento systém môže skolabovať," upozornil.
Rovnako zdôraznil dôležitosť kooperácie oblastí vzdelávania, výskumu a inovácií. Rôzne stratégie a politiky sa na jednotlivé oblasti pozerajú izolovane. "Niekedy však mám pocit, že hovoríme o izolovaných oblastiach. Často je záujem len kompetenčne ovládnuť jednu, druhú či tretiu oblasť. Nevenujú sa tomu, ako tieto oblasti prepojiť tak, aby tvorili iba jednu politiku, ktorá jasne určí, že chceme mať spoločnosť a hospodárstvo, ktorého hnacím motorom budú znalosti," konštatoval.
Slovensko podľa Čaploviča disponuje silným vedeckým potenciálom a zahraničným investorom môže ponúknuť nielen "výrobné haly, ale aj vedecké hlavy". SR si však musí určiť priority, pretože, ako neskôr pripomenul, "vo všetkých oblastiach sa excelentný výskum robiť nedá".
Konferenciu pod názvom Inovačná politika a podpora transferu technológií: Kooperačný potenciál slovenskej vedy, výskumu a vývoja zorganizovalo v Bratislave Ministerstvo zahraničných vecí SR v spolupráci s Úradom vlády SR a Americkou obchodnou komorou.
Ako vláda plní sľub zvýšiť objem financií pre školstvo na 5% HDP
Čo sľúbili: Vláda SR uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % HDP.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Peniaze investované do školstva budú mať pozitívny dopad na celú spoločnosť. Samotné „nalievanie peňazí" do školstva však nestačí. Potrebná je reforma, ktorá by zahrnula zatváranie menej prínosných škôl a spoplatnenie vysokoškolského štúdia.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Napriek zvyšovaniu verejných výdavkov na vzdelávanie, ich podiel na HDP nepresiahol 5%. Verejné výdavky na školstvo dosiahli v roku 2008 3,71% HDP, v roku 2009 4,56% HDP a v roku 2010 4,6% HDP.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub vyčleniť viac peňazí pre vysoké školy
Čo sľúbili: (SMER bude) zvyšovať verejné prostriedky pre vysoké školstvo s cieľom dosiahnuť výšku 1,2% z HDP mimo finančných zdrojov zameraných do sociálnej oblasti študentov.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Dlhodobý nedostatok financií pre vysoké školy je jednou z príčin ich nízkej kvality. Je však dôležité aby vláda peniaze rozdeľovala transparentne a tak, aby školy motivovala k zvyšovaniu kvality. K tomu by malo pomôcť aj zavedenie finančnej spoluúčasti študentov.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Výdavky na vysoké školy v pomere k HDP vzrástli z 0,81% v roku 2006 na 0,94% v roku 2010. Nárast ovplyvnila zmena metodológie vypracovania rozpočtu, keď sa od roku 2008 do neho zarátavajú aj európske zdroje a vlastné zdroje škôl. Prostriedky pre vysoké školy stále nedosahujú úroveň 1,2% HDP.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub vyčleniť viac peňazí pre vedu a výskum
Čo sľúbili: Cieľom vlády je, aby v spolupráci vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, výskumných a vývojových centier, vedeckých a technologických parkov, podnikateľských inkubátorov a technologicky orientovaných firiem a úspešného čerpania prostriedkov z fondov EÚ sa postupne dosiahla úroveň financovania vedy a techniky vo výške 0,8 % HDP.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podpora vedy a vzdelania je podľa nich základným predpokladom pre správne fungovanie spoločnosti. Samotné navýšenie peňazí však nestačí, potrebné je vytvorenie transparentného, motivačného mechanizmu a adresná podpora kvalitného výskumu a vedy s merateľným prínosom pre spoločnosť.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Verejné výdavky na vedu a techniku boli v pomere k HDP v rokoch 2007 a 2008 nižšie ako v roku 2006, keď dosiahli 0,47%. Až v rokoch 2009 a 2010 dochádza aj vďaka eurofondom k výraznejšiemu rastu, dosiahnutá úroveň 0,68% HDP však stále zaostáva za sľubovaným 0,8%-ným podielom.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
