Košice 3. mája (TASR) - Senát Ústavného súdu SR prijal vo štvrtok na neverejnom zasadnutí na ďalšie konanie sťažnosť sudkyne žilinského Okresného súdu Ivice Pittnerovej. Pozastavil zároveň účinky opatrení štátnej správy súdnictva v súvislosti s neexistenciou Súdnej rady.
Sudkyňa, ako uviedol v dnešnom komuniké predseda ÚS Ján Mazák, v sťažnosti namieta porušenie základného práva na výkon sudcovského povolania opatreniami Ministerstva spravodlivosti (MS) SR a predsedu Okresného súdu (OS) v Žiline. Tie jej znemožnili pojednávať a rozhodovať vo veciach, v ktorých bola podľa rozvrhu práce zákonným sudcom.
Mazák informoval, že senát vydal dočasné opatrenie, ktorým pozastavil účinky opatrení MS SR a predsedu Okresného súdu v Žiline, v dôsledku ktorých bolo sťažovateľke znemožnené pojednávať a rozhodovať vo veciach v jej súdnom oddelení. Dočasné opatrenie potrvá až do právoplatného rozhodnutia o sťažnosti sudkyne.
Pozastavenie účinkov opatrenia MS SR a predsedu OS v Žiline, uviedol Mazák, považuje ústavný súd za primerané rozhodnutie so zreteľom na to, že "orgány štátnej správy súdnictva zasiahli do súdnej moci, ktorá pri rozhodovaní o tom, či uplatní svoje kompetencie alebo nie, nemôže byť viazaná ničím iným než ústavou a zákonom".
Opatrenia, ktoré boli zdrojom sťažnosti, prijali orgány štátnej správy súdnictva v súvislosti so zákonom o Súdnej rade, ktorý rieši aj otázku vymenovania takzvaných štvorročných sudcov prezidentom republiky SR bez časového obmedzenia.
Sťažovateľka patri medzi vyše 34 sudcov, ktorí od polovice apríla nemôžu súdiť, lebo im v tom bráni neexistencia Súdnej rady.
Nový zákon o Súdnej rade SR bol prijatý 11. apríla a vyžiadala si ho novela základného zákona štátu. Tento samosprávny orgán súdnictva bude mať 18 členov. Jej šéfom bude predseda Najvyššieho súdu SR a o ďalších členoch rozhodne NR SR a zvolí troch, rovnaký počet vymenuje prezident, obdobne aj vláda a ôsmi vzídu z volieb medzi sudcami SR.
O niektorých ustanoveniach sa odborníci sporili, napríklad či majú byť členovia Súdnej rady volení na základe regionálneho alebo osobnostného princípu, ktorý parlament akceptoval. Jedným z vážnych problémov boli takzvaní štvorroční sudcovia. V odborných kruhoch prevládali dva názory. Zástancovia prvého tvrdili, že tzv. 34 štvorročným sudcom by 17. apríla zanikol výkon funkcie. Druhý názor, že funkcia im nezaniká, ale nemôžu súdiť, čo odobril aj parlament.
*se som
