Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským textom SME
BRATISLAVA. BRATISLAVA. Týždenník Plus 7 dní nezasiahol do osobnostných práv žilinského sudcu Pavla Polku, keď vo všeobecnosti kritizoval súdne rozhodnutia a spomenul aj sudcove výhry na súdoch. Pôvodne tak rozhodol bratislavský okresný aj krajský súd. Týždenník sa musel ospravedlniť a zaplatiť sudcovi odškodnenie takmer 8300 eur.
Rozhodnutie vlani v decembri narazilo na Ústavný súd. Senát pod vedením Lajosa Mészárosa rozsudok zrušil. Krajský súd musí opäť konať a zohľadniť výhrady ústavných sudcov.
Druhý senát Ústavného súdu rúca predsudky, myslí si Lukáš Fila.
Kritický článok spred siedmich rokov sa sudcu priamo netýkal. Pri výpočte jeho úspechov na súde však v Plus 7 dní spravili niekoľko nepresností. Napísal aj, že sudca vysúdil päť miliónov, ale bolo to o milión viac.
Polku sa tiež dotklo, že týždenník spájal jeho vyše 43tisíc eurové odškodnenie (13 miliónov korún) s odškodnením politických väzňov „hnijúcich v uránových baniach", ktorí dostali od štátu 2655 eur (80-tisíc korún). Nepáčila sa mu ani kritika svojvoľného rozhodovania súdov o výške odškodnení, ktoré podľa týždenníka „môže byť veľmi vážnym zdrojom korupcie". Podľa okresného a krajského súdu týmito prepojeniami Plus 7 dní „hrubo zasiahol" do práv sudcu.
Väčšina politikov a sudcov na čele s premiérom Robertom Ficom a predsedom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom žalujú médiá za články, ktoré sa ich priamo týkajú. Právnik spolupracujúci so združením Via Iuris Peter Wilfling si napriek tomu myslí, že nález Ústavného súdu má význam aj pre takéto prípady. „Sformuloval princípy, ktoré musia zohľadniť aj ďalšie súdy pri iných sporoch."
Ide napríklad o konštatovanie, že ak médiá uvedú špekulatívny či hodnotiaci výrok, ktorý má viac výkladov, treba ho vykladať v prospech autora a zachovania slobody prejavu.
Významné je tvrdenie ústavných sudcov, že od „spoločenského týždenníka nemožno očakávať presnosť právnického časopisu". Ak novinári spravia isté nepresnosti, nemusí to podľa Wilflinga znamenať porušenie práva na ochranu osobnosti.
Ústavný súd tiež povedal, že „prakticky každé súdne rozhodnutie môže byť podrobené kritike". Wilfling tvrdí, že aj toto konštatovanie je dôležité, pretože u nás medzi sudcami aj politikmi pretrváva mýtus, že „súdne rozhodnutia sa nekritizujú". „Musí sa rešpektovať, ale podlieha kritike, iný spôsob verejnej kontroly súdov neexistuje."
