Rada STV môže zmiznúť z webu

Radní Marián Tkáč a Richard Herrgott hľadajú spôsob, ako sa vyhnúť priamemu dohľadu verejnosti.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - profinet.sk)

BRATISLAVA. Bývalý viceguvernér NBS a dnes jeden z deviatich členov Rady STV Marián Tkáč nie je priateľom internetu. Dostal nápad zrušiť on­line vysielanie zasadnutí rady. „Čo je v zákone o STV predpísané, že musíme vysielať verejne z rady? Musíme my každú informáciu takto dávať verejnosti ako dávame? Ja si myslím, že nemusíme,“ povedal Tkáč.

Je za zrušenie živého vysielania. Navrhuje, aby sa zo zasadnutia urobil „nejaký zostrih, dá sa nejaké komuniké a to dostane verejnosť“.

Tkáč na poslednom zasadnutí prišiel aj s ďalším návrhom – aby v neverejnom režime prerokovávali viac materiálov ako doposiaľ. Právne oddelenie STV už posudzuje, ako je možné jeho nápady splniť. Ak by to zákon nepovoľoval, Tkáč navrhol jeho zmenu.

Zasadnutia sú zo zákona verejné, výnimku majú iba veci, ktoré podliehajú ochrane utajovaných skutočností či osobných údajov.

Niečo ako priemyselná špionáž

Proti vysielaniu naživo sú aj ďalší členovia rady – bývalý moderátor mítingov HZDS Richard Herrgott či bývalá rozhlasová moderátorka Marta Danielová. „Týmito rokovaniami ako keby sme dávali tipy médiám, ktoré aj tak mnohé nevedia, o čom rokujeme, lebo nemajú preštudované materiály,“ povedala Danielová. Herrgott súhlasí so „zúžením a úpravou samotných výstupov“ aj so zrušením on-line vysielania.

Tkáč hovorí, že ak by veľký plynárenský alebo hutnícky podnik zo svojho zasadnutia rady „vysielal do éteru, všetci by sa chichúňali a odpisovali“. „Náš režim je trochu iný ako režim akéhokoľvek podniku, pretože sme verejnoprávne médium, platené z verejných zdrojov,“ oponoval mu predseda rady Martin Kákoš. „Pokiaľ informácie nie sú v rozpore s Obchodným zákonníkom, tak má na ne verejnosť právo.“

„Ja som volený parlamentom a ja som tu tá verejnosť... A môže tu prísť 320 novinárov, a to je verejnosť. Ale nieže internet je verejnosť,“ reagoval Tkáč.

Proti jeho návrhu sa postavil aj bývalý šéf rady Bohumír Bobocký. Obavy z úniku dôležitých informácií sú podľa neho neopodstatnené. „Rada vždy, keď rokovala o materiáli strategického významu, financiách, programových stratégiách, rokovala v neverejnom režime.“

On­line prenos zo zasadnutí zaviedol v roku 2005 vtedajší predseda Miroslav Kollár, získal za to ocenenie Infočin roka. Išlo podľa neho o logický krok smerom k transparentnosti rady televízie, ktorá v tých časoch rozhodovala o jeden a pol miliarde korún vybraných od koncesionárov.

„Dnes, keď cez STV pretečie z vreciek daňových poplatníkov takmer 75 miliónov eur ročne, to považujem za ešte dôležitejšie,“ hovorí Kollár.

Akékoľvek pokusy o zrušenie prenosov považuje za snahu o zastieranie. „V čase, keď STV tretí rok hospodári s veľkou stratou, plánuje ju opäť aj napriek štátnej pomoci, keď sa prepadáva do takého nezáujmu verejnosti, ktorý legitimizuje diskusiu o jej zmysluplnosti, a keď sa po aprílovej výmene tretiny členov stane rada v podstate jednofarebnou, to považujem za ďalšie neakceptovateľné zníženie verejnej kontroly,“ povedal Kollár.

Rafaj vypnutiu rozumie

„To svedčí len o tom, že verejnoprávna televízia neslúži ľuďom, ale len úzkym záujmom politikov a záujmovým skupinám. Je to nehoráznosť,“ povedal poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý z mediálneho výboru
v parlamente.

Naopak, Rafael Rafaj z SNS nápad Tkáča považuje za racionálny. Je proti priamym prenosom. Mnohé informácie môže podľa neho zneužiť konkurencia a tiež nie je podľa neho vhodné, aby mali zamestnanci možnosť počúvať prenosy, lebo sa tým nabúrava autorita vedenia.

Majú silu pokutovať televízie, rokujú potajme

Silnejšia z televíznych rád – licenčná – rozhoduje s vylúčením verejnosti.

BRATISLAVA. Rada STV má vplyv iba na verejnoprávnu televíziu. Rada pre vysielanie a retransmisiu, teda licenčná, má väčšiu váhu. Rozdeľuje rozhlasové a televízne licencie a rozdáva pokuty. Rokuje neverejne.

Licenčná rada napríklad otvorila správne konanie za dve anglické vety v diskusii Lampa, či trestala za nevyváženosť diskusie s dvomi politológmi. Samodiskusie premiéra jej naopak neprekážajú.

Hlasovania členov rady sú verejné, rokovací poriadok však určuje, že k hlasovaniam sa dostávajú bez verejnosti. Pod dohľadom sú zatiaľ iba výberové konania na udeľovanie licencií.

„Rada spravuje veci verejného záujmu, preto vo vyspelej demokratickej spoločnosti je celkom prirodzená požiadavka verejnej prístupnosti rokovania a kontroly rozhodovania,“ povedal šéf rady Miloš Mistrík. Či to znamená, že sa rokovania rady otvoria, nepovedal. Za verejné zasadnutia je aj Peter Abrahám.

Ďalšia členka rady Dana Podracká je skôr proti. Na internete by sprístupnila len zasadnutia o hlasitosti reklám, porušovaní časových limitov medzi reklamami, nepoužívaní loga. Neverejné rokovania vyhovujú aj Pavlovi Dinkovi a podpredsedovi rady Ladislavovi Štibrányimu.

Ten sa obáva tlaku verejnosti pri rozhodovaní. „Rada je správny orgán, ktorý rozhoduje aj o uložení sankcií. V prípade otvorenia verejnosti by to nebolo dobré riešenie z hľadiska psychologického,“ myslí si ďalší radný Peter Škultéty.

„Je to pohodlie úradníkov a ich túžba robiť skryte všetky svinstvá, ktoré sa v rozhodovacích procesoch dejú,“ hovorí odborník na mediálne právo Ján Drgonec, podľa ktorého je to problém všetkých správnych konaní na Slovensku. Úradníci sa podľa Drgonca skrývajú za čarovnú formulku, že zákon im to vyslovene neukladá.

Ako vláda plní sľub rozvíjať podniky v štátnom vlastníctve

Čo sľúbili: Vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že aj štát môže byť dobrý hospodár a veď netreba chodiť ďaleko. V Európe máme množstvo veľmi kvalitných firiem v štátnom vlastníctve, ktoré sú dôkazom toho, že aj štát môže spravovať majetok.

Zdroj: Robert Fico, hodina otázok, NRSR, 19.10.2006


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ak si štát vo svojom vlastníctve ponechá podniky, mal by zabezpečiť ich efektívne fungovanie.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Mnohé zo štátnych podnikov stagnujú alebo sa ich výkony zhoršujú, pričom do plusových čísel sa nedostali ani v predkrízovom období. Železnice SR, Cargo Slovakia, Slovenskú televíziu, Slovenský rozhlas, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu či štátne nemocnice musela vláda zachraňovať dotáciami, resp. návratnou finančnou výpomocou. Proti „nezodpovednému a nehospodárnemu nakladaniu s financiami" protestovali v roku 2009 aj zamestnanci Lesov SR.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 807
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 592
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 354
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 149
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 593
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 588
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 251
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 986
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 780
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 722

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.

Neprehliadnite tiež

Exministri SNS z nástenkového tendra sa postavia pred súd

Termín pojednávania vytýčili na budúci týždeň.

Meteorológovia ani hygienici zvýšenú radiáciu nezaznamenali

Namerané hodnoty v niektorých európskych krajinách boli nízke, na hranici detekčného limitu.

Slovensko každoročne navýši výdavky na rozvojovú pomoc, hovorí Lajčák

Udržateľnosť projektov je podľa šéfa diplomacie v Južnom Sudáne veľmi nízka pre našu neprítomnosť.

Šéfku bytovej mafie Znamenákovú poslali za mreže na 25 rokov

Najvyšší súd rozhodoval v prípade úkladnej vraždy majiteľa domu v bratislavskom Prievoze Viliama Andrášika.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop