BRATISLAVA. Hoci sa dá kancelársky papier nakúpiť pri veľkých objednávkach s výraznými zľavami a ministerstvo financií ho centrálne obstaráva drahšie, ako ho zoženie aj malá firma na internete, rezort vedený Jánom Počiatkom zo Smeru je presvedčený, že si počína efektívne.
„Ministerstvo financií obstarávalo uvedený papier efektívne v zmysle uzatvorenej zmluvy, ktorá je výsledkom verejnej súťaže vykonanej podľa pravidiel zákona o verejnom obstarávaní.“
Touto jedinou vetou odpovedalo ministerstvo na otázky, prečo nakupuje kopírovací papier drahšie ako ministerstvá obrany či spravodlivosti, prečo si dohodou neznížilo cenu tak ako ministerstvo spravodlivosti, keďže zjavne nakupuje za vyššie ako bežné ceny a ako chcú v budúcnosti dosiahnuť, aby pri centrálnom verejnom obstarávaní kupovali za nižšie ceny.
Centrálne a draho
Ministerstvo papier nenakupuje len pre seba, ale aj pre ďalšie inštitúcie, ktoré sa zapojili do „centrálneho verejného obstarávania“. Takéto skupinové nákupy majú byť podľa premiéra Roberta Fica lacnejšie a transparentnejšie a aj preto ich Smer zaradil do svojho predvolebného programu.
V prípade papiera je však opak pravdou. Rezort Jána Počiatka (Smer) nakupuje balík papiera A4 za 2,39 eura, zatiaľ čo ministerstvo obrany dlhodobo len za 2,17 eura za balík. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré nakupovalo pôvodne až za 2,95 eura za kus, sa vlani s dodávateľom dohodlo na výraznom znížení ceny na 2,17 za balík. Napriek tomu, že ministerstvá kupujú papier v obrovských množstvách, rovnaký, alebo veľmi podobný kopírovací papier sa dá kúpiť lacnejšie cez internet aj vo výrazne menších počtoch.
Biznis s papierom
Štátne organizácie ročne kupujú státisíce balíkov papiera. Len ministerstvo spravodlivosti podľa prepočtov SME nakúpi najmä pre súdy okolo 315 ton papiera A4 ročne. Nastavenie podmienok pri objednávaní papiera a kancelárskych potrieb v súťažiach často vytláča nielen malé, ale aj stredné firmy, čo môže deformovať ceny. Šancu tak má iba pár najväčších.
Keď napríklad ministerstvo vnútra v roku 2008 vyhlásilo súťaž na nákup kancelárskych potrieb za 89 miliónov korún (2,95 miliónov eur), dalo do súťažných podmienok povinný obrat uchádzača minimálne 300 miliónov korún za posledné tri roky, pričom v každom roku musel záujemca preukázať aspoň jeden odchod za najmenej desať miliónov (330–tisíc eur), ktorý pozostával z vyše 400 dodávok na 30 rôznych odberných miest.
Týždenník Trend vlani v článku o nákupoch papiera napísal, že zďaleka najviac štátnych súťaží vyhráva zvolenská firma Xepap a niekdajší štátny podnik Ševt Bratislava.
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
