BRATISLAVA. Ministri získali istotu, že ak porušia zákon o verejnom obstarávaní a podpíšu nevýhodnú zmluvu, žiaden štátny orgán nebude môcť túto zmluvu napadnúť.
Koalícia vedená Robertom Ficom schválila novelu zákona o verejnom obstarávaní. Tá zrušila Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) možnosť podať žalobu v prípade porušenia zákona o verejnom obstarávaní.
Žalobu už môžu podať len uchádzači či účastníci tendra. Aj to iba v prípade, ak majú na súdny poplatok 100-tisíc eur. Ten dostanú späť, iba ak spor vyhrajú. Jediný súd na Slovensku, kam sa účastníci tendra môžu obrátiť, je súd v Malackách.
- ÚVO už nemôže podať žalobu na neplatnosť zmluvy
- žalobu môže podať len ten, kto zloží kauciu 100–tisíc eur,
- iba súd v Malackách môže riešiť tendre.
Zmenu zákona, ktorá zobrala úradu jednu z právomocí, navrhol pod tlakom súkromných firiem minister dopravy zo Smeru Ľubomír Vážny. V Slovenskom rozhlase povedal, že „bankové konzorciá“ štátu povedali, že peniaze na PPP projekty dajú iba vtedy, „keď pominie táto možnosť úradu napadnúť zmluvu“.
Úrad pre verejné obstarávanie tvrdí, že žalobu v prípade nezákonného tendra na ministerstve pôdohospodárstva v hodnote 30 miliónov eur mal podať rezort, lebo sa tak dohodli a mal šancu vyhrať. Minister Vladimír Chovan napriek tomu žalobu svojho predchodcu stiahol a podpísal dodatok k zmluve.
ÚVO: Minister Chovan porušuje zákon
Béla Angyal nesúhlasí s tým, že ministerstvo pôdohospodárstva by súd s Columbexom prehralo. Chovanovi hrozí pokutou.
My sme chybu neurobili, bráni sa Úrad pre verejné obstarávanie v kauze Columbex. Firma získala na ministerstve pôdohospodárstva ovládanom HZDS zákazku za 30 miliónov eur v roku 2008 netransparentnou a protizákonnou metódou. Zdenka Kramplová preto musela odísť z funkcie.
Minister Stanislav Becík podal v novembri 2008 na súd žalobu, ktorú nový minister Vladimír Chovan pred niekoľkými dňami stiahol.
- Opozičné vedenie ÚVO robilo koalícii alibi na prešľapy, tvrdí Marián Leško.
- Čo sa Fico pokúša zvaliť na súkromné banky? Odpovie Ivan Štulajter.
S Columbexom tiež Chovan podpísal nový dodatok k zmluve a začal ju plniť. Chovan tvrdí, že tak urobil, lebo súd by pravdepodobne prehrali. Odvoláva sa na to, že žalobu mal podať ÚVO do roka od podpisu zmluvy. Niekoľkokrát ich vraj o to aj žiadali.
To, že to má urobiť ÚVO, tvrdí podľa Chovana aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Ten sa podľa hovorkyne k tomu vyjadrí najskôr v utorok. ÚVO oponuje, že sa s ministerstvom vzájomne dohodli na tom, že žalobu podá rezort.
Súd mohli vyhrať
„ÚVO sa nestotožňuje s názorom ministerstva pôdohospodárstva, že by prehralo súdny spor. Práve naopak, ministerstvo si malo obhájiť svoje záujmy,“ povedala hovorkyňa ÚVO Helena Fialová. Okrem porušenia zákona o verejnom obstarávaní malo podľa ÚVO ministerstvo aj iné dôvody na podanie žaloby. „Napríklad argumentáciu, že zmluva je nevýhodná, predmet zákazky je zbytočne predražený,“ povedala Fialová.
ÚVO vie aj o liste generálneho prokurátora, tvrdí, že keď ho dostali, nemali už na vypracovanie žaloby dosť času. Práve pre dohodu s ministerstvom sa na podanie žaloby ani nepripravovali. Ministerstvo v novom dodatku znížilo sumu v zmluve z 30 miliónov eur na 20 a tvrdí, že ním odstránilo aj všetky predtým pre ministerstvo nevýhodné veci.
„Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora uzavretie dodatku, ktorým sa podstatne menia zmluvné podmienky, je v rozpore s pravidlami verejného obstarávania, v takom prípade sa má vyhlásiť nové obstarávanie,“ tvrdí o prijatí dodatku ÚVO.
Úrad preto podľa Fialovej obnoví správne konanie o uložení pokuty, ktoré zastavili pre podanie žaloby zo strany ministerstva. Pokuta môže byť až do výšky päť percent zo sumy zákazky.
Oznam visel na nástenke
Podľa Fialovej trvajú na pôvodnom protokole z kontroly, že súťaž bola vyhlásená netransparentnou metódou.
Oznam o zákazke visel iba na nástenke v Apollo biznis centre. V tom čase to umožňoval zákon o verejnom obstarávaní.
Vo firme Columbex je Alexej Beljajev, ktorý je aj v inej firme, ktorá HZDS požičala 10 miliónov korún.
BRATISLAVA. Ak minister podpíše zmluvu na základe tendra, v ktorom poruší zákon, Úrad pre verejné obstarávanie sa nebude môcť obrátiť na súd. Vládna koalícia pod vedením Roberta Fica a Smeru zrušila túto zákonnú možnosť, ktorú úrad mohol urobiť do jedného roka od uzavretia zmluvy.
Koalícia túto poistku proti zneužívaniu peňazí daňových poplatníkov stopla aprílovou novelou zákona o verejnom obstarávaní.
Vysoké súdne poplatky
V oficiálnom zdôvodnení ministerstvo dopravy hovorí, že ide o „nadbytočnú možnosť“ úradu zasahovať do súkromno právnych vzťahov. Od januára platí, že zmluvy na súde môžu napadnúť aj uchádzači či účastníci verejného obstarávania.
Advokát Tomáš Kamenec s takýmto argumentom nesúhlasí. To, že môžu súkromné osoby napadnúť zmluvy na súde, je podľa neho iba zdanlivé. Pri koncesných zmluvách a zmluvách na stavebné práce sa totiž od januára zaviedol súdny poplatok vo výške 100-tisíc eur. Žalujúce strany ho získajú späť iba v prípade, ak súdny spor vyhrajú. „Vzniká tak otázka skutočnej možnosti zmluvu žalovať. Ja mám o nej pochybnosť,“ povedal Kamenec.
Situáciu nezjednodušuje ani to, že zmluvy sa dajú napadnúť iba na príslušnom Okresnom súde v Malackách. Jeho obvodom je podľa zákona celé územie Slovenska.
Môžu vraj za to banky
Minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer) poodhalil ďalší dôvod, prečo úrad prišiel o svoju kompetenciu. „Bankové konzorciá, ktoré si hĺbkovo analyzovali náš právny poriadok, konštatovali, že prostriedky, ktoré sa zaviazali do PPP projektov vložiť, dajú až vtedy, keď pominie táto možnosť úradu napadnúť zmluvu,“ povedal pre Slovenský rozhlas.
Inak povedané, banky chcú mať istotu, že ak budú financovať diaľnice, zmluvy, ktoré sa podpíšu, štát nenapadne. „Nebudeme sa k tejto veci vyjadrovať,“ reagovala UniCredit Bank, ktorá je jednou z financujúcich bánk.
Poslanec KDH Daniel Lipšic za zrušením právomoci úradu vidí najmä júnové parlamentné voľby. „Ficova vláda chce uzavrieť všetky obchody do volieb, to znamená, že im veľmi súria PPP projekty, to sú obrovské peniaze.“
Úrad zmluvy nenapádal
V histórii úradu nebolo veľa prípadov, keď na súde napadol platnosť zmluvy. Stalo sa to asi trikrát, povedala hovorkyňa úradu Helena Fialová. Aj to je jeden z argumentov vlády, prečo mala byť táto právomoc úradu zbytočná. Úradu oklieštenie právomoci neprekáža.
Právnici nesúhlasia. Sprehľadneniu verejného obstarávania pomôže podľa Kamenca to, ak budú existovať reálne možnosti, že zmluvy, ktoré budú obstarané v rozpore so zákonom, môžu byť zrušené. „Štát takto prišiel o možnosť kontroly,“ povedal advokát Ernest Valko.
Zrušenie právomoci úradu kritizuje aj tretí sektor. „Úloha štátu je ochraňovať efektívne a transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi, a nie úzke záujmy súkromných subjektov vrátane bánk,“ povedala Emília Sičáková-Beblavá.
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
