MÉDIÁ: Sloboda tlače sa porušovala v roku 2001 aj na Slovensku

BRATISLAVA 4. mája (SITA) - Najzávažnejším porušením slobody tlače na Slovensku v uplynulom roku bolo stíhanie novinára Aleša Krátkeho, na ktorého podala žalobu Kancelária prezidenta SR za porušenie paragrafov o hanobení. Uvádza sa to v Správe o stave slo

body médií na svete v roku 2001, ktorú vypracoval Medzinárodný tlačový inštitút (IPI). Inštitút kritizoval nielen kanceláriu prezidenta, hlavu štátu, ale aj ostatných slovenských politikov, ktorí podľa neho nie sú schopní tolerovať kritiku napísanú novinármi. Ako píše IPI v správe, prezident Rudolf Schuster sledoval v roku 2001 stíhanie novinára, odmietal podporiť odstránenie paragrafov o hanobení a pokračoval vo váhaní nad budúcnosťou štátom dotovanej tlačovej agentúry. Zároveň dodáva, že na Slovensku by mali nastať úpravy v legislatíve skôr ako bude Slovensko prijaté do Európskej únie.

Na podanie žaloby na komentátora denníka Nový Čas Aleša Krátkeho reagoval inštitút niekoľkými listami. V júni apeloval na prezidenta, aby kancelária žalobu stiahla. Zdôrazňoval v ňom, že v súvislosti s nariadením Európskeho súdu o ľudských právach by verejní činitelia mali lepšie znášať kritiku než bežní občania a mali by preukazovať vyšší stupeň tolerantnosti. Otvorená kritika a následná diskusia o vystúpení zvolených predstaviteľov sú totiž podľa IPI základným kameňom každej demokracie.

IPI tiež kritizuje slovenskú vládu, ktorá zlyhala pri podporovaní zrušení ustanovení o hanobení v Trestnom zákone. Parlament sa týmto návrhom zaoberal v novembri, keď jedným hlasom neprešla novela Tomáša Galbavého, ktorý navrhoval, aby boli z Trestného zákona vylúčené paragrafy o hanobení prezidenta, vlády, parlamentu, Ústavného súdu a republiky. Inštitút vtedy konštatoval, že sa slovenský parlament identifikoval s komunistickým režimom v čase, keď by mal rozširovať slobodu jednotlivca v duchu základných princípov Rady Európy a Európskej únie. IPI pripomenul, že Slovensko je kandidátom na členstvo v únii a trestné stíhanie novinára za vyjadrenie názorov na orgány a volených politikov je nekompatibilné s kandidatúrou.

Účinnosť kontroverzných paragrafov 102 a 103 Trestného zákona zrušilo v januári tohto roku plénum Ústavného súdu SR, podľa ktorého ich uplatňovanie môže ohroziť slobodu prejavu. Účinnosť paragrafu 156 Trestného zákona, ktorý chráni verejného činiteľa pred verbálnymi útokmi, však zostáva naďalej v platnosti.