KLASOV. Na predstaveniach maďarského ochotníckeho divadla Új Hajtás z Klasova sa spoločne schuti smejú Maďari i Slováci už dlhé roky.
A to napriek tomu, že kulisy prežili už niekoľko desaťročí a letáky o predstavení vyrábajú „na kolene". Smiešne sa to zrejme nezdalo niekomu zo susednej obce Jelenec, a divadelníkov za ich pozvánku v maďarčine udal.
„Príležitostná tlačovina" musí podľa jazykového zákona obsahovať všetky informácie aj po slovensky. Že divadlo hrajú len v maďarčine, nezaváži.
Ministerské úradníčky si preto divadelníkov predvolali na neverejné rokovanie. „Meškajú,“ pozerá sa na hodinky Lajos Ladányi, člen maďarského ochotníckeho divadla Új Hajtás čiže Nové výhonky. Divadlo patrí pod miestny Csemadok v obci Klasov neďaleko Nitry.
V pondelok o ôsmej sa malo začať druhé rokovanie s úradníčkami z ministerstva kultúry, ktoré vykonávajú dohľad nad dodržiavaním štátneho jazyka.
Otázka znie, či po fraške v Klasove bude zákon menší humus, píše Peter Schutz.
Vláda vypustila džina z fľaše, tvrdí Peter Morvay.
Do Klasova úradníčky prilákal štvorstranový leták o divadelnej hre. Na prvých troch stranách predstavuje hru i účinkujúcich a ponúka úryvok básne len po maďarsky. Na konci poslednej strany je pozvánka v slovenčine.
Návšteva z ministerstva
So štvrťhodinovým meškaním zabrzdí pred obecným úradom v Klasove ministerské auto, úradníčky vystúpia a ponáhľajú sa na rokovanie. „Viete, aká je v pondelok ráno doprava,“ zdôvodňuje oneskorenie Elena Kačalová, riaditeľka odboru štátneho jazyka.
Za divadlo rokuje miestny šéf Csemadoku Ľudovít Gyepes a jeho podpredseda Ladányi, do budovy obecného úradu spojeného s kultúrnym domom sa schádzajú aj ďalší ochotníci.
Väčšina si vzala dovolenku alebo náhradné voľno – chcú vedieť ako druhé a zrejme nie posledné rokovanie s ministerstvom dopadne.
„Divadlo hrávala ešte moja mama s otcom, no takéto problémy nikdy nemali, ani za komunistov. Ako sme chceli, tak sme rozprávali, posielali sme také pozvánky, aké sme mali. Toto je hanba,“ hnevá sa herec a zároveň manžel režisérky ochotníkov József Paulovics.
V Klasove sa maďarské divadlo hráva takmer tri desaťročia, dobre ich poznajú vo všetkých okolitých dedinách. Ľudí zabávajú najmä veselohrami. Jedna z ochotníčok, Slovenka Mária Kóšová, sa po maďarsky naučila od manžela. Život bez divadla si už ani nevie predstaviť. „Sme ako jedna veľká rodina. Nikto sa nestará, akej som národnosti.“
Do divadla chodia aj Slováci
„Komu prekáža, že hráme pre naše potešenie? Prilákali sme aj mladých, aby nechodili po krčmách. Hrá aj moja vnučka, v ďalšej hre bude aj vnuk. Vždy sme zo súťaží doniesli nejakú cenu,“ nechápavo krúti hlavou režisérka ochotníkov Márta Paulovics. Hry vyberá sama, aj tú poslednú – Aranylánc alebo Zlatá retiazka od Gézu Borku.
Nerozumie, prečo mali na letáku preložiť všetko. „Keď prídu na predstavenie Slováci, vždy sa im prihovoríme po slovensky, niekedy im tlmočia,“ hovorí.
V miestnosti, kde čakajú na výsledok rozhovoru, vonia káva a chlebíčky, steny zdobia plagáty Tatier a Štrbského plesa. Rokovanie trvá takmer dve hodiny, podľa zákona je neverejné. Či divadlu hrozí pokuta, sa od ministerských úradníčok ochotníci nedozvedia ani po skončení rokovania. Kačalová skonštatuje, že rokovanie dopadlo „dobre“ a ponáhľa sa do auta. Na novinárske otázky odpovedá až tlačový odbor ministerstva kultúry.
„Zamestnankyne ministerstva kultúry oboznámili zástupcov Základnej organizácie Csemadoku v Klasove, pod ktorú divadlo patrí, s protokolom o výsledku dohľadu. Predstavitelia Csemadoku majú teraz možnosť v určenej lehote podať k protokolu pripomienky a následne na stretnutí obidvoch strán v Bratislave by malo byť dohľadové konanie ukončené,“ konštatuje hovorca Jozef Bednár. O písomnom upozornení na porušenie zákona či o pokute je podľa neho predčasné hovoriť.
Ak sa nedohodneme...
„Na stretnutí pred týždňom nám hovorili, že nie je poslaním dohľadu vyrubiť pokutu, ale nás usmerniť a prevychovať, aby sme vydávali letáky podľa zákona. Dnes už povedali, že ak sa nedohodneme a ďalej nebudeme dodržiavať zákon, bude to mať následky,“ hovorí Ladányi. Považuje to za absurdné a zákon za nevykonateľný.
„Nie som literát. Ako preložím báseň?“ pýta sa. Predpokladá, že k dohode nedôjde ani na najbližšom rokovaní.
„Keď nám nedovolia hrať tu, pôjdeme do Maďarska,“ hovorí Paulovics. Ochotníci už dostali pozvánku od známeho maďarského divadla Új Színház (Nové divadlo). Nielen, že si majú zahrať v centre Budapešti, maďarskí divadelníci sú zo solidarity ochotní zaplatiť za Klasovčanov aj prípadnú pokutu za porušenie jazykového zákona.
Nebudeme nikoho terorizovať, sľuboval minister
Jazykový zákon mal strážiť slovenčinu. Opozícia aj mimovládky vidia šikanu menšín.
BRATISLAVA. Neobmedzí práva národnostných menšín, zaistí len nediskrimináciu Slovákov a slovenčiny na ich vlastnom území. Tvrdil o novele zákona o štátnom jazyku minister kultúry Marek Maďarič (Smer).
„Určite sa nikto nerozbehne masívne teraz po Slovensku a nezačne lustrovať alebo terorizovať ľudí. Jednoducho, kde sa budú dať normálne pokojne robiť nápravy v zmysle toho práva, tak sa budú robiť," presviedčal minister v decembri v relácii STV Správy a komentáre.
V prípade ochotníkov z Klasova sa opozičné strany zhodujú, že jazykový zákon robí presný opak - ministerstvo vraj šikanuje slabších.
Novela, ktorú parlament schválil koncom júna minulého roka a platí od 1. septembra, sa okamžite stala témou číslo jeden slovensko-maďarských vzťahov. Situáciu niekoľkokrát upokojoval vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Knut Vollebaek.
Pre nejasnosti ministerstvo odsunulo pokuty od sto do päťtisíc eur až na január tohto roka. V decembri k novele pribudli vládne zásady, ktoré na takmer tridsiatich stranách vysvetľujú o tretinu kratší zákon. Maďarič však hovorí, že záväzné sú len pre úradníkov. Ľudia majú čítať zákon.
Okrúhly stôl maďarských mimovládok dopredu odhadoval, že novela má byť „bičom" na maďarskú menšinu. Jeho predseda Kalmán Petőcz však veril, že ministerský dohľad bude intenzívnejší až po júnových voľbách.mk
Vyrábajú atmosféru strachu
LAJOS LADÁNYI, ochotník, podpredseda miestneho Csemadoku v Klasove, exposlanec a funkcionár SMK hovorí, že hrozba pokuty divadelníkov vystrašila.
Čo si o ministerskom dohľade myslíte?
„Je absurdné, že musím riešiť takéto veci, že sa preto musím uvoľniť zo zamestnania. Povedal som aj úradníkom, že sme radšej mohli nacvičiť ďalšiu veselohru a každý by bol spokojnejší.“
Kto zaplatí náklady na cestu do Bratislavy na ďalšie rokovanie?
„Budeme to musieť uhradiť z vlastného. Keď ideme hrať divadlo a cestujeme autami, tiež nám to nikto nezaplatí, ale robíme to dobrovoľne. Toto však dobrovoľne nerobíme.“
Mysleli ste na to, čo urobíte, ak dostanete pokutu?
„Na pokutu nie. Povedali nám, že nie je cieľom jazykového zákona vyrubiť pokutu. Cieľom je podľa mňa vytvárať atmosféru strachu, lebo keď hrozba pokuty visí vo vzduchu, potom má človek obavy. Naďalej však budeme tieto letáky robiť ako doteraz – veď ide o umenie. Snahy obmedzovať ho tu už boli.“
Ako ovplyvní ministerský dohľad vaše divadlo?
„Nás to posilní. Dostali sme pozvánku do Budapešti, aby sme tam odohrali to problematické predstavenie. Toľko námahy sme do toho vložili, niekoľko rokov trávime v divadle, a preto sa cítime dotknutí, že ministerstvo reaguje hrubým a nekompetentným, arogantným zásahom do kultúry.“
mk
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
