SME

Ako vládli: Pre Maďarov nebol na nič iné čas

Dva hlavné trendy zahraničnej politiky Ficovej vlády boli: vnútropoliticky motivovaný spor s Maďarskom a odklon od Západu.

V zahraničnej politike vlády Roberta Fica možno určiť dva zásadné a nápadné trendy, oba boli zahraničnej politike „vnútené“ vnútropolitickými záujmami koaličných strán a ich ideológiou.

Prvým bola séria konfliktov s Maďarskom a zhoršenie vzťahov s južným susedom. Druhým je postupné zbližovanie Slovenska s Ruskom, prebiehajúce súbežne s oslabovaním západnej orientácie krajiny.

Na iné nebolo sily

Vážnejšie vplyvy mali krátkodobo konflikty s Maďarskom. Nie len pre závažnosť týchto konfliktov a ich obojsmerné priame prepojenie s vnútropolitickým vývojom (vnútropolitický vývoj tieto konflikty generoval a zároveň tieto konflikty vyostrovali vnútropolitický boj).

SkryťVypnúť reklamu

Slovenská zahraničná politika venovala v uplynulých necelých štyroch rokoch väčšinu svojej energie obhajobe slovenského postupu voči Maďarsku a vysvetľovaniu nepriateľských krokov vlády namierených proti maďarskej menšine na Slovensku. Namiesto záujmov Slovenska tak vlastne obhajovala len prešľapy vládnej koalície.

Čiastočne to priznáva aj výročná správa ministerstva zahraničia za rok 2009, ktorá hovorí, že „značnú časť zahraničnopolitickej energie, aj keď sa SR usilovala odpútať bilaterálny politický dialóg od historických resentimentov, Slovensku odčerpávala menšinová agenda vzťahov s Maďarskou republikou a masívna internacionalizácia bilaterálnych otázok na škodu oboch partnerov“.

Po nástupe Ficovej vlády sa prudko zhoršili dovtedy pomerne pokojné vzťahy s Maďarskom. Dve Dzurindove vlády vyriešili aj dlho neriešené problémy: výstavba mostu v Štúrove či obsadenie zmiešanej komisie pre menšinové otázky podľa základnej bilaterálnej zmluvy. Vyriešiť sa podarilo aj spor o maďarský krajanský zákon.

SkryťVypnúť reklamu

Ficova vláda naopak porušila sľub rešpektovať menšinové práva aj sľub, že v tejto oblasti zachová status quo. Koalícia s nacionalistickou a xenofóbnou SNS spochybnila vládne odmietanie extrémistických ideológií.

Sľuby a realita

V programovom vyhlásení Ficova vláda sľubuje zahraničnú politiku, ktorá „nadviaže na všetko pozitívne, čo bolo doteraz v tejto oblasti dosiahnuté".
Nesplnený sľub

Vláda zhoršila vzťahy s Maďarskom a priklonila sa k „východnej politike" a vo viacerých situáciách stála na strane Ruska a nie západných spojencov.

Vláda chcela presadzovať rešpektovanie ľudských práv.
Nesplnený sľub

Vo vládnej praxi to vymazala iná priorita - uprednostnenie ekonomického rozmeru diplomacie. Pri rokovaniach v Líbyi, alebo návštevách predstaviteľov Číny, či Ruska naši predstavitelia o ľudských právach vôbec nehovorili.

SkryťVypnúť reklamu

Vláda chcela podporovať cezhraničnú spoluprácu, kontakty miest a obcí. Chcela doriešiť problematiku vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.
Nesplnený sľub

Chcela podporovať ďalšie prehlbovanie európskeho integračného procesu a ratifikáciu európskej ústavy.
Splnený sľub

Vzťah k menšine

Hlavným faktorom určujúcim slovensko-maďarské medzištátne vzťahy je vzťah slovenskej vlády k časti obyvateľov Slovenska, k maďarskej menšine. Úroveň vzťahov predovšetkým určovali kroky slovenskej vlády. Znamením začiatku novej éry bolo vystúpenie premiéra Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, obviňujúce študentku Hedvigu Malinovú z klamstva a v podstate z účasti na protislovenskom sprisahaní.

Pokračovalo to sporom o geografické názvy v maďarských učebniciach, dotačnou politikou diskriminujúcou obce s prevládajúcim maďarským obyvateľstvom a maďarské školy, nevpustenie prezidenta Maďarskej republiky na územie Slovenska či jazykový zákon namierený predovšetkým proti tunajším Maďarom.

SkryťVypnúť reklamu

Čerešničkou na torte boli urážky politikov koaličnej SNS na adresu Maďarov, ktoré postupom času v kultivovanejšej forme, ale s rovnakou podstatou zaznievali aj od ostatných vládnych činiteľov.

Platí to i pre oboch ministrov zahraničia Ficovej vlády. Ich úlohou pôvodne bolo, aby ako profesionálni diplomati „predávali“ a zároveň zakrývali vládnu politiku svojou odlišnosťou. Postupne však obaja prevzali agresívny tón vládnych strán.

Namiesto rozvoja susedskej a cezhraničnej spolupráce došlo na vládnej úrovni k jej útlmu. Príkladom je urýchlenie výstavby mostov na rieke Ipeľ, na ktorej sa Fico s maďarským partnerom Ferencom Gyurcsányom dohodol na najvyššej úrovni ešte v roku 2007. Pokrok nenastal ani v otázke vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.

Na Východ

Z dlhodobého hľadiska môže mať ešte vážnejšie vplyvy pomalá zmena zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Vláda síce v programovom vyhlásení deklarovala, že „považuje NATO za hlavného garanta euro-atlantickej bezpečnosti“, že bude plniť záväzky vyplývajúce z členstva a „bude pokračovať v posilňovaní transatlantickej väzby a partnerstva ... a rozvíjať vzťahy s USA“.

SkryťVypnúť reklamu

Zároveň však vláda chcela „presadzovať efektívny multilateralizmus“ a „podporovať posilnenie postavenia medzinárodných organizácií univerzálneho charakteru, predovšetkým OSN“. To súvisí s vládnou snahou „aktivizovať vzťahy s Ruskou federáciou“ a slúži skôr než slovenským, ruským záujmom.

Práve Rusko má (spolu s Čínou) hlavný záujem na multilateralizme a prevedení bezpečnostnej politiky na málo funkčné organizácie typu OSN. Je to preň cesta k oslabeniu Spojených štátov a NATO.

K zblíženiu s Ruskom a rozchodu s väčšinou západných spojencov viedla aj snaha sústrediť sa „na posilňovanie bezpečnosti a stability Západného Balkánu“. Prejavilo sa to v otázke Kosova, aj keď hlavným dôvodom slovenského neuznania jeho nezávislosti boli opäť slovensko-maďarské vzťahy.

SkryťVypnúť reklamu

Súdiac podľa výročnej správy ministerstva za rok 2009, prevládalo v činnosti ministerstva udržovanie „stykovej činnosti“, príprava stretnutí ministra zahraničia, premiéra a prezidenta s rôznymi zahraničnými partnermi, čiže reprezentácia. Praktický prínos stretnutí bol podľa následných výstupov minimálny. Nápadný bol aj v tomto prípade posun od rokovaní s predstaviteľmi západných spojencov (Fico napríklad nikdy bilaterálne nerokoval s americkým prezidentom) k srdečným stretnutiam s predstaviteľmi autoritárskych režimov.

Výber zahraničných partnerov slovenských politikov dobre odzrkadľuje klesajúci význam Slovenska v demokratickom svete, úbytok dôvery voči nemu a naopak rast významu Slovenska pre nedemokratické režimy, ktoré ho považujú za svojho „koňa“.

SkryťVypnúť reklamu

Okrem týchto dvoch oblastí obsahuje zahraničnopolitická časť vládneho programu málo konkrétnych cieľov a preto sa ťažko hodnotí ich plnenie. Navyše nemala slovenská diplomacia pre spory s Maďarskom čas sa im venovať, aj keby niečo z nich myslela vážne.

Krajania

Jediným pozitívnym prvkom zahraničnej politiky Ficovej vlády by mohla byť zvýšená podpora krajanov „s cieľom zachovať jazykovú, kultúrnu a náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí“.

Teda, ak by sa väčšinou nevyčerpala cestami vicepremiéra Dušana Čaploviča ku krajanom a ak by tiež nebola len odvodená od slovensko-maďarských vzťahov, teda snahy vlády dokázať, že ani v Maďarsku nie je s menšinami všetko v poriadku.

V záujme toho dokonca Slovensko porušilo vlastnú zásadu, že sa menšinové otázky majú riešiť vnútroštátne, maximálne bilaterálne a v kauze Slovenského domu v Mlynkoch využila tradičný maďarský nástroj, internacionalizáciu bilaterálnych otázok.

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  2. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  3. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  4. Fico škodí ekonomike, na reformy roky kašľal
  5. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  6. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  7. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  8. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 15 698
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 228
  3. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 6 385
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 5 235
  5. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 4 998
  6. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 4 600
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 483
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 2 304
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Tadej Pogačar uniká Mathieu van der Poelovi a Woutovi van Aertovi na Okolo Flámska 2023.

Van der Poel a Pogačar zabojujú o ôsmy monumentálny triumf.


Peter Mikula

Zvolen neuspel na košickom ľade ani v druhom zápase semifinále.


TASR
Nehoda Doohana počas tréningu v Japonsku

V Japonsku zatiaľ dominujú McLareny.


Sportnet, TASR
Coco Gauffová.

Dvadsaťjedenročná Američanka chce zapôsobiť aj mimo tenisu.


Michaela Churavá
SkryťZatvoriť reklamu