BRATISLAVA. Vyberanie poplatkov za prekročenie štandardnej dĺžky vysokoškolského štúdia a posúdenie, či je to v súlade s Ústavou SR skúmal dnes Ústavný súd SR. Vo veci však zatiaľ nerozhodol. Ako účastníkov informovala predsedníčka pléna Ústavného súdu SR Ivetta Macejková, pojednávanie odročili do 19. mája, kedy by malo plénum vyhlásiť rozhodnutie.
Tatiana Rosová, zastupujúca navrhovateľov, skupinu 38 poslancov Národnej rady SR, po skončení pojednávania uviedla, že doterajší postup súdu je regulárny a "aj odročenie považujem za znak, že súd chce rozhodnúť odborne a seriózne".
Podnet na Ústavný súd SR podala pred dvoma rokmi skupina poslancov parlamentu na čele s Tatianou Rosovou (SDKÚ-DS). Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) povolil vysokým školám vyberať peniaze od študentov, ktorí sú externisti, alebo ak prekročia štandardnú dĺžku štúdia, či študujú naraz dva študijné odbory, respektíve si robia už druhú vysokú školu. Poslanci namietali retroaktivitu tohto opatrenia.
„Podľa nás zákon protiústavne stanovil vyberanie poplatkov aj pre tých, ktorí keď sa prihlasovali na vysoké školy, ešte vôbec netušili, že pri štúdiu na inej vysokej škole budú musieť platiť za kompletné štúdium," odôvodnila podanie Rosová.
Dôvody na napadnutie zákona, pokiaľ ide o poplatky za štúdium, podľa Rosovej trvajú a zmena sa študentov dotkla retroaktívne. Keď sa totiž rozhodovali o štúdiu, ešte nemohli vedieť, že bude prijatá novela, ktorá spoplatní súbežné štúdium dvoch študijných odborov a sčítaním doby trvania sa im predĺži štúdium, a potom už musia platiť za obidva.
„Týkajú sa ich aj ďalšie reštrikcie, lebo tým, že prekročili štandardnú dĺžku štúdia nemôžu dostávať sociálne štipendium, ich rodičia nedostanú prídavky na deti, ani si nemôžu uplatniť daňový bonus,“ povedala na dnešnom pojednávaní pléna ústavného súdu Rosová.
Chronológia spoplatnenia vysokého školstva na Slovensku
21. februára 2002 - Národná rada SR schválila pozmeňujúci návrh v zákone o vysokých školách č.38/1993 Z.z., na základe ktorého bude vysokoškolské štúdium v akejkoľvek forme na Slovensku bezplatné. Na hlasovaní sa zúčastnilo 119 poslancov, za návrh bolo 60, proti 32, hlasovania sa zdržalo 25 a dvaja nehlasovali. Návrh prešiel rozdielom jediného hlasu.
6. marca 2002- Prezident SR Rudolf Schuster podpísal novelu vysokoškolského zákona, ktorá vylučuje spoplatnenie akejkoľvek formy štúdia na verejnej vysokej škole.
21. augusta 2003 - Vládny kabinet schválil na svojom zasadnutí ďalšiu novelu zákona o vysokých školách, ktorá nezaviedla poplatky za štúdium.
6. novembra 2003 - Poslanci schválili novelu zákona o vysokých školách (VŠ), ktorá opäť nezaviedla poplatky za štúdium. Za prijatie zákona hlasovalo 77 poslancov, proti bolo sedem, zdržali sa 50 zo 134 prítomných.
18. marca 2005 Poslanci sa začali na 41. schôdzi NR SR zaoberať návrhom zákona o študentských pôžičkách, ktorý predpokladal zavedenie poplatkov za štúdium na vysokých školách. Návrh zákona podal minister školstva SR Martin Fronc.
21. marca 2005 - Národná rada SR posunula do druhého čítania vládny návrh zákona o študentských pôžičkách, ktorý predpokladá čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia.
17. mája 2005 - Národná rada SR neschválila zákon o študentských pôžičkách, podľa ktorého mali vysokoškoláci platiť od nula do 26.000 korún ročne. Za spoplatnenie hlasovalo 62 zo 146 prítomných poslancov. Proti bolo 79, štyria sa zdržali a jeden nehlasoval. Vysokoškolské štúdium v SR zostalo naďalej bez poplatkov.
18. apríla 2007 - Vláda SR prerokovala a schválila novelu zákona o vysokých školách. Hlavnou zmenou pre študentov sa stalo spoplatnenie externého štúdia, pričom jeho výška nebola obmedzená a závisí výlučne od vedenia školy. Pokiaľ by novela vstúpila do platnosti od 1. septembra 2007, externisti by začali poplatky platiť od akademického roka 2008/2009.
2. novembra 2007 Skupina 38 opozičných poslancov KDH, SDKÚ-DS a SMK sa podpísala pod podanie novely vysokoškolského zákona na Ústavný súd SR. Opozícia považovala zákon od samotného začiatku za protiústavný. Dôvodom bolo najmä spoplatnenie externistov a obmedzenie počtov prijatých externých študentov na súkromné vysoké školy.
5. novembra 2007 - Ústavný súd SR v Košiciach potvrdil, že prijal podanie skupiny 38 opozičných poslancov Národnej rady SR na novelu vysokoškolského zákona.
11. apríla 2008 - Poslankyňa za SDKÚ-DS Tatiana Rosová oznámila, že poslanci parlamentu za SDKÚ-DS dajú podnet na Ústavný súd SR z dôvodu retroaktivity vysokoškolského zákona, ktorý bol schválený v roku 2007. Poslanci argumentovali tým, že nie je možné, aby sa podmienky študenta, ktorý bol na vysokú školu prijatý ešte pred schválením zákona, po jeho vstupe do platnosti zhoršili.
16. mája 2008 - Ústavnému súdu SR bol doručený návrh skupiny poslancov Národnej rady SR na začatie konania o súlade ustanovenia zákona o vysokých školách. Navrhovatelia odôvodnili návrh na začatie konania tým, že vo vzťahu k povinnosti odbornej praxe ako nevyhnutnej podmienky pre získanie prístupu k magisterskému vzdelaniu v zdravotníckych študijných odboroch vystavuje osoby, voči ktorým bude napadnuté ustanovenie uplatnené, priamemu zásahu do ich základných práv a ich znevýhodneniu k prístupu k základnému právu na vzdelanie. Ďalej uvádza, že pokiaľ ide o novovzniknutú povinnosť platiť školné, študenti, na ktorých sa táto povinnosť vzťahuje, sú pod bezprostrednou hrozbou vylúčenia zo štúdia, ak školné neuhradia do stanoveného termínu. Tým sa zabraňuje prístupu k vzdelaniu, dochádza k diskriminácii istej skupiny osôb.
18. júna 2008 - Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie návrh skupiny poslancov Národnej rady SR na posúdenie súladu novely zákona o vysokých školách z roku 2007 s Ústavou SR.
1. septembra 2008 - Do platnosti vošla novela vysokoškolského zákona, podľa ktorej externisti platia poplatky za štúdium v akademickom roku 2008/2009 prvýkrát.
30. septembra 2009 Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR na neverejnom zasadaní rozhodlo, že zákon o vysokých školách je v súlade s ústavou. Podľa podania navrhovatelia namietali skutočnosť, že novela zákona o vysokých školách určuje limit prijatých uchádzačov na externú formu štúdia najviac takým počtom študentov, aký bol prijatý na dennú formu štúdia. Týmto ustanovením sa malo zasiahnuť do základného práva na slobodu podnikania, užívania majetku, ako aj do práva na vzdelanie. Externá forma štúdia, ako spoplatnená forma, je významným zdrojom príjmov pre vysoké školy. Toto ustanovenie teda malo podľa návrhu protiústavne zasiahnuť do príjmovej zložky tej-ktorej vysokej školy. Skupina poslancov tiež namietala vytvorenie dvoch kategórií študentov externej formy štúdia vysokých škôl, keďže každá vysoká škola mala právo vytvoriť spoplatnené aj nespoplatnené študijné programy. V rozhodnutí sa uvádza, že Ústavný súd bude v tejto veci konať ďalej.
Autor clanku
Ako vláda plní sľub nespoplatniť denné vysokoškolské štúdium
Čo sľúbili: Vláda nezavedie spoplatnenie dennej formy vysokoškolského vzdelávania.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Sociálna spravodlivosť bezplatného vysokoškolského štúdia je otázna. Vysokoškolské štúdium je prínosom najmä pre samotného študenta, pri bezplatnom štúdiu však vysoké školy platia i ľudia, ktorí nikdy študovať nebudú. Spoplatnením štúdia by štát ušetril peniaze, ktoré by mohol využiť na štipendiá pre sociálne slabších a nadaných študentov.
Aká je realita? Sľub je prevažne splnený. Denné štúdium zostalo prevažne bez poplatkov, v roku 2007 však vláda spoplatnila súbežné štúdium viacerých akademických programov. Zúžila teda bezplatné štúdium na jeden akademický program v štandardnej dĺžke. V máji 2009 podľa správy ministerstva školstva 18 z 20 vysokých škôl nelegálne vyberalo školné, či už vo forme darov alebo poplatkov za nadštandardnú dĺžku štúdia v roku 2007/8.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
