BRATISLAVA. Vyplynulo to z vlaňajšieho prieskumu mimovládnej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorý dnes zverejnili jej zástupcovia. Odborníci dlhodobo upozorňujú na nízku kvalitu vysokoškolského vzdelávania na Slovensku.
Prieskum názorov pedagógov a absolventov realizovala agentúra GfK minulý rok na jeseň, na ankete sa zúčastnilo 2454 učiteľov a takmer 4000 absolventov. Výsledky spoluhodnotila ARRA, ktorá už niekoľko rokov posudzuje kvalitu vysokých škôl.
Škole neverí skoro tretina absolventov
"Množstvo ľudí, čo by odporučilo svoju banku známym, je omnoho väčšie, ako množstvo učiteľov, ktorí pracujú na vysokých školách a odporučilo by ju svojim blízkym alebo ich deťom," povedal výkonný riaditeľ ARRA Michal Považan. Dôvodom nízkej dôvery učiteľov i absolventov voči domovskej škole je podľa neho slabá kvalita vysokoškolského vzdelávania. "Asi sa tam neposkytuje dostatočné vzdelanie a ide skôr o diplom, ako o skutočnú hodnotu vzdelania," dodal.
Slovenským vysokým školám určite a skôr nedôveruje 30 percent absolventov, ostatných 70 percent by si svoju domovskú školu zvolilo opäť. Výnimkou boli majitelia vysokoškolských diplomov z Česka, ktorí sú svojej univerzite vernejší ako ich kolegovia zo slovenských vysokých škôl.
Na alma mater v Česku by sa podľa prieskumu vrátili zhruba štyri pätiny absolventov českých univerzít. Naopak, svoju domovskú univerzitu by si opätovne nezvolilo 19 percent opýtaných. V Česku študuje vyše 20.000 vysokoškolákov zo Slovenska.
Najvernejší voči svojej škole boli po absolventoch českých univerzít niekdajší poslucháči umeleckých a technických smerov. Najnižšiu lojalitu naopak prejavili absolventi teologických, filozofických a spoločenskovedných vied.
Problém cítia aj učitelia
Nízka dôvera voči kvalitám svojho pôsobiska panuje aj u vysokoškolských učiteľov, hoci lojalita je o čosi vyššia ako v prípade absolventov. Zatiaľ čo 17 percent pedagógov by svojim blízkym neodporučilo študovať na domovskej univerzite, opačný názor malo zvyšných 83 percent učiteľov.
Najvernejší vo vzťahu k domovskej škole boli vyučujúci zo Žilinskej univerzity v Žiline, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a Univerzity Komenského v Bratislave. Najmenej lojálni boli pedagógovia z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne a Technickej univerzity vo Zvolene.
Polovica absolventov vysokých škôl nerobí to,čo vyštudovala
Približne polovica absolventov vysokých škôl po zisku diplomu nepracuje vo vyštudovanom odbore. Vyplynulo to z vlaňajšieho prieskumu mimovládnej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorý dnes zverejnili jej zástupcovia. Najčastejšie sa vo svojom odbore uplatňujú absolventi technických smerov, naopak, najhoršie právnici či odborníci v sociálnej oblasti. Technicky vzdelaní zamestnanci majú tiež najvyššie platy spomedzi absolventov.
Prieskum názorov absolventov realizovala agentúra GfK minulý rok na jeseň, do ankety sa zapojilo takmer 4000 respondentov.
"Zhruba 50 percent absolventov nikdy nepracovalo v odbore, ktorý vyštudovalo," zhodnotil výsledky výskumu výkonný riaditeľ ARRA Michal Považan. Poznamenal, že vysoké školy by mali viac dbať na potreby praxe. Na slabú prepojenosť štúdia s praxou v minulosti opakovane upozorňovali aj zamestnávatelia.
Najhoršie z účastníkov ankety dopadli absolventi Katolíckej univerzity v Ružomberku, z ktorých viac ako dve tretiny nepracovali po skončení štúdia vo vyštudovanom odbore. Nasledovali absolventi Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne a (69 percent nepracovalo vo vyštudovanom odbore) a Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (58 percent).
Dôvodom sú podľa Považana nízke platy za prácu vo vyštudovaných oblastiach a zlý výber štúdia. Najväčší záujem medzi absolventmi stredných škôl je podľa ministerských štatistík o umelecké smery, medicínu či právo, kde na jedno voľné miesto pripadá najviac uchádzačov o štúdium.
Takmer tri pätiny oslovených absolventov nemali takmer nijaký problém s nájdením si práce. Pre zvyšné dve pätiny bolo, naopak, hľadanie práce pomerne či veľmi komplikované. Najľahšie si prácu našli absolventi technicky zameraných univerzít. Najväčšie ťažkosti mali bývalí poslucháči humanitných či spoločenských vied. Považan tvrdil, že najťažšie sa v posledných rokoch zamestnávali právnici.
čtk
