KOŠICE. Rozhodnutie o spoplatnení vysokoškolského štúdia pre študentov, ktorí študujú externe, alebo prekročia štandardnú dĺžku štúdia, respektíve si robia už druhú vysokú školu, odložilo dnes plénum Ústavného súdu (ÚS) SR pod vedením jeho predsedníčky Ivetty Macejkovej na 19. máj.
Podnet na ÚS podalo už pred dvomi rokmi 38 poslancov Národnej rady SR. Ako dnes spresnila zástupkyňa poslancov Tatiana Rosová (SDKÚ), namietali najmä retroaktivitu zákona o vysokých školách, keďže študenti pri prihlasovaní sa na štúdium nemohli tušiť, že za toto štúdium budú musieť platiť.
Podľa Rosovej na spoplatnenie štandardnej dĺžky štúdia doplatili mnohí študenti. Už len to, že ÚS vytýčil pojednávanie v čase, ktorý je politicky pomerne exponovaný, považujem za istý prejav nezávislého postupu, ktorý je pravdepodobne v súlade s regulárnym programom ÚS, komentovala dnešné rozhodnutie Ústavného súdu. Aj odloženie výroku na máj chápe Rosová ako signál toho, že sa ÚS podaním vážne zaoberá a nechce ho, napríklad z politických dôvodov, posudzovať inak než odborne.
V hre je viac poplatkov
Verím, že 19. mája príde spravodlivosť a študenti, ktorých sa dotkol zákon, budú mať nárok dožadovať sa svojich práv, dodala Rosová. Ako ďalej uviedla, v prípade, že ÚS SR rozhodne v prospech návrhu poslancov, budú mať študenti, ktorí už za štúdium zaplatili, nárok vymáhať si peniaze. Faktom ale je, že oni neprišli len o prostriedky, ktoré museli uhradiť školám. Mnohí, ktorí študovali súbežne v dvoch programoch, prišli aj o prídavky na dieťa, ich rodičia prišli o daňové bonusy a prišli aj o sociálne štipendiá, podčiarkla Rosová.
Skutočnosť, že podanie je na ÚS už dva roky a teda mohol byť dostatok času na jeho posúdenie, Rosová komentovať nechcela. Skôr ma mrzí to, že ÚS nevyhovel nášmu návrhu na predbežné opatrenie, ktoré by zabránilo dôsledkom tohto zákona. Ak teraz dôjde k tomu, že ÚS vyhovie nášmu podaniu, mohli sme sa týmto dôsledkom vyhnúť, uzavrela Rosová.
Rozhodnú aj o študentoch medicíny
Podľa podania skupiny poslancov je protiústavné aj to ustanovenie zákona, ktoré predpokladá v zdravotníckych študijných odboroch po skončení bakalárskeho štúdia ročnú odbornú prax. Zákonodarca však výslovne neupravuje, ktoré študijné odbory sú zdravotníckymi študijnými odbormi, uvádza sa v podaní.
Podľa toho je teda takmer nemožné určiť, koho sa takáto povinnosť týka, prípadne by sa týkala tak širokého okruhu študentov, že sa zákon dostáva do zjavného a neprekonateľného rozporu s princípom proporcionality, namieta skupina poslancov.
Zákonodarca podľa nich nesmie uložiť povinnosti tak, aby nebolo možné spoľahlivo určiť, kto a za akých podmienok im podlieha, či zvýhodniť jednu skupinu uchádzačov o štúdium a výkon povolania pred inou skupinou, bez výslovnej ústavnej opory a bez akéhokoľvek rozumného dôvodu.
