BRATISLAVA. Slovensko sa prepadlo na posledné miesto darcovského rebríčka krajín Európskej únie, vyplýva to z najnovšej správy OECD. Skončilo tam spolu s Poľskom, a to najmä preto, že už nezarátava odpustené dlhy, pričom objem skutočnej rozvojovej pomoci sa výraznejšie nezvyšoval. Pre finančnú krízu sa podpora Slovenska pre chudobné krajiny znížila o 18,6 percenta.
Slovensko poskytlo v minulom roku rozvojovú pomoc vo výške 54 miliónov eur, čo predstavuje 0,086 percenta hrubého národného produktu, rok predtým bola táto suma 65,4 milióna eur, čo je 0,102 percenta HNP. "Slovensko sa zaviazalo zvýšiť svoju oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,17 percenta HNP do roku 2010 a na 0,33 percenta HNP do roku 2015. Tieto záväzky treba dodržať aj napriek hospodárskej kríze a mali by sa premietnuť aj v štátnom rozpočte na ďalší rok," vyhlásila vedúca Zastúpenia Európskej komisie v SR Andrea Elscheková-Matisová.
Únia chce dať viac
Európska komisia dnes prijala ambiciózny akčný plán, ktorého cieľom je urýchliť pokrok EÚ smerom k napĺňaniu miléniových rozvojových cieľov. Úroveň pomoci EÚ sa v roku 2009 mierne znížila a dosiahla 49 miliárd eur, čo predstavuje 0,42 percenta hrubého národného dôchodku. Znamená to, že EÚ je ešte stále ďaleko od naplnenia spoločného strednodobého cieľa 0,56 percenta HND do roku 2010 a 0,7 percenta HND únie do roku 2015.
EÚ poskytuje viac ako polovicu celosvetovej pomoci a zostáva tak aj naďalej najštedrejším darcom na svete. Komisia navrhuje členským štátom, aby prijali rad opatrení na podporu miléniových rozvojových cieľov. Ich cieľom je zvýšiť úroveň pomoci a zároveň pomoc zefektívniť a zamerať na tie krajiny a odvetia, ktoré sú v najväčšej núdzi.
"Verím, že prijatý akčný plán Európskej komisie je vhodným nástrojom na dosiahnutie stanovených cieľov ako aj na zlepšenie kvality poskytovanej pomoci. Občania Slovenska pomoc rozvojovým krajinám plne podporujú," vyhlásila Matisová.
Pomoc sa má zmeniť
V akčnom pláne EÚ sa navrhujú spôsoby, ako možno zaistiť zvýšenie pomoci zo strany členských štátov, a podporuje sa v ňom potreba nových zdrojov financovania. Takisto sa v ňom rieši otázka kvality pomoci: Komisia chce, aby bola pomoc účinnejšia a tento cieľ má v úmysle dosiahnuť rozdelením práce a zodpovednosti v rámci EÚ a ubezpečením sa, že sa pri poskytovaní pomoci nezabudne na žiadnu krajinu. Komisia takisto zaistí, aby boli všetky jej politiky v súlade s rozvojovými cieľmi.
