Pôvodne sa o ňom hovorilo ako o ministrovi dopravy, skončil však ako šéf školstva. JÁN MIKOLAJ zo SNS vníma svoje pôsobenie pozitívne, ako ho budú hodnotiť učitelia, nechce povedať.
V roku 2007 ste povedali, že s týmto ministerstvom bojujete. Ako tento boj dopadol?
„V tom čase bolo ministerstvo neuveriteľne skostnatelé a presadiť nové veci bolo mimoriadne ťažké. Dnes už viem, prečo sa minulej vláde nepodarilo presadiť takmer žiadny reformný krok. Konzervativizmus v školstve je obrovský. Je tu masa 70-tisíc učiteľov, a to nie je ľahké, pretože každý z nich má vysokú školu, svoj názor, a s tým treba bojovať."
Z vládneho programu ste presadili kľúčové body ako nový školský zákon, zákon o pedagogických zamestnancoch, novelu vysokoškolského zákona. Ste spokojný ako sa ujali?
„V podstate áno. Zo začiatku bola reforma prijatá vlažne. Každý vedel, že musí byť, ale keď sa mala spustiť, tak každý ju chcel oddialiť. Som presvedčený, že o rok - o dva budú všetci hovoriť o týchto krokoch pozitívne."
Reformou sa mala presadiť tvorivosť a odbúrať stres. Darí sa to, keď učiteľom zaberá veľa času príprava a diktovanie poznámok, lebo stále nemajú mnohé učebnice?
„Učebnice sú, aj keď s určitým oneskorením. Okrem toho, predpokladáme, že učebnica je len jednou zo súčastí pedagogickej dokumentácie. Je v nich obsiahnuté minimum, ktoré musia žiaci zvládnuť. Učitelia môžu využiť aj internet. Pripravujeme aj digitalizáciu vzdelávacích programov, takže učebnica časom nebude mať taký dominantný význam. Ale už v súčasnosti máme vydaných takmer sto nových učebníc, čo doposiaľ nikdy nebolo."
Nedávno ste hovorili, že nie sú autori, ktorí by nové učebnice napísali. Prečo?
„Narazili sme na určitú kapacitu autorov, preto sme zaviedli kreditový systém pre učiteľov, ktorí dostanú za kredity honorár, vrátane kreditov za napísanie učebnice. Nie je odvaha písať učebnice, lebo ak napíšete učebnicu, tak vznikne obrovská kritika. Beriem, že to problém je, ale reforma nabieha štyri roky. Okrem toho, veď učíme zo súčasných učebníc. To ako keby ste povedali, že to, čo sa doteraz učilo, je zlé a staré."
Učebnice cudzích jazykov pre tretiakov chýbajú, hoci anglický jazyk bude povinný. Ministerstvo malo pred rokom a pol vypísať konkurz na učebnicu, nestalo sa. Prečo?
„Keď sme povedali, že napíšeme národnú učebnicu, tak ste nás kritizovali. Národná učebnica nebude, ale nie pre kritiku médií. Vtedy ste nás zosmiešňovali, teraz po tej učebnici voláte."
Keď učebnice sú, tak ako si vysvetľujete kritiku, že učiteľom chýbajú?
„Ak si pozeráte učiteľov, ktorí sa vyjadrujú pre médiá, sú to poväčšine tí istí. Ak by sa reforma spustila o rok neskôr, tak ešte rok by sa učilo zo starých učebníc, a takto bolo 80 percent učebníc nových. Je v tom aj veľa demagógie, pretože ak sa povie, že učebnica je, ale len 30 percent z toho sa nemusí učiť, tak prečo by si učiteľ nemohol dve kapitoly stiahnuť z internetu?"
S učebnicami súvisí aj najnovší tender na digitalizáciu učiva. Mal by stáť 35 miliónov eur. Prečo ho robí ministerstvo na záver volebného obdobia?
„Celý projekt digitalizácie sa chystá tri roky. V rámci harmonogramu to vyšlo na toto obdobie, bez ohľadu na to, kedy sú voľby. To kvôli voľbám nebudeme čerpať európske peniaze?"
Prečo ste sa rozhodli ísť cestou užšej súťaže, pri ktorej môžu vznikať pochybnosti?
„Aj v rámci užšej súťaže musíme osloviť piatich uchádzačov. Ani toľko ich na Slovensku nie je, ktorí by vedeli tento produkt ponúknuť. Nikto sa proti tomu tendru neohradil."
Základom reformy je, že školy dostali 30 percent voľnosti, čo sa malo prejaviť aj v školských vzdelávacích programoch. Väčšina škôl si okopírovala vzor z ministerstva školstva. Zvládli to?
„Nie je pravda, že väčšina škôl. Pár škôl si okopírovalo, a to je nepochopenie reformy. Voľné hodiny sú na to, aby sa dokázali vyprofilovať."
V čom je tá odlišnosť škôl, keď v školských programoch sa stále opakujú len cudzie jazyky, informatika a telesná výchova?
„Je to na nich. Ja sa neodvážim povedať im, čo majú v rámci voľných hodín učiť."
Sú školy podľa vás kreatívne pri vytváraní svojich programov?
„Samozrejme."
A v čom, keď sa väčšinou zhodujú tie isté predmety?
„Nemyslím si, že väčšina sa zhoduje. Ak si povieme, že si dajú voľné hodiny na výučbu cudzích jazykov, tak to nie je zlé. Ak majú konverzáciu, tak to je vynikajúce. A nech ju majú všetci. Ak majú telesnú výchovu, to je tiež perfektné. Rovnako informatika. Som rád, že si práve toto dali a nie niečo iné."
Vláda si predsavzala, že priemerný plat v školstve dosiahne úroveň platu v národnom hospodárstve, čo stále nie je. Ako chcete motivovať učiteľov, keď vláda neplní svoj sľub?
„Je to ukazovateľ, ktorý sme, aj vzhľadom na krízu, upresnili, že sa bude vzťahovať len na pedagógov. Dnes je priemerný plat pedagógov už o niečo vyšší ako je plat v národnom hospodárstve. Okrem toho sme v rámci nového zákona zaviedli kreditové príplatky, ktoré sú nad rámec normatívu."
Prečo ste vládny cieľ takto zúžili?
„Lebo je nad ekonomické pomery štátu."
Takže aby ste nemuseli povedať, že jeden zo sľubov ste nesplnili, tak ste ho upravili?
„Nie preto. Všetko má svoju postupnosť. Pred tromi rokmi sme sa rozhodli, že začneme od pedagógov, a nikto nemohol vedieť, že príde kríza."
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že vláda bude skvalitňovať podmienky národnostného školstva najmä vo výučbe v materinskom jazyku, ale nesmie to byť na úkor štátneho jazyka. Čo ste pre to skvalitnenie urobili?
„Pridali sme dve hodiny štátneho jazyka, takže sme zrovnali výučbu materinského a štátneho jazyka na tú istú úroveň. Poviem otvorene, že nepovažujem za správne, že na školách s vyučovacím jazykom maďarským sa všetky ostatné predmety učia v tomto jazyku (v maďarčine). Minimálne dejepis a niektoré odborné predmety by sa kvôli terminológii mali učiť v štátnom jazyku, teda v slovenčine. Pri vyučovaní v maďarskom jazyku je výučba natoľko predimenzovaná, že nie je potrebné robiť žiadne úpravy."
Čo ste urobili pre to skvalitnenie?
„To je najsilnejšia stránka národnostného školstva, takže tu nebolo potrebné urobiť nič."
Prečo to potom bol vládny cieľ?
„Nedostal som žiadny návrh. Každý však hovorí, že deti maďarskej národnostnej menšiny nevedia po slovensky alebo hovoria veľmi slabo. Ich slabinou je štátny jazyk. Máme na to aj výsledky, ktoré vyšli z testovania. "
Aké?
„Ukázalo sa, že kompetenčné testy urobili na 42 percent, a to je veľmi zlé. Znamená to, že nerozumejú jazyku."
Ide o výsledok testu, ktorý bol rovnaký pre slovenských aj maďarských deviatakov. Bolo to fér?
„Po roku sme to zrušili, ale pre pedagogické účely to poznatok je. Možnože to po čase zopakujeme, aby sme videli, či vedia využívať štátny jazyk."
Je to správne takto dráždiť maďarskú menšinu a robiť zo žiakov „pokusné králiky"?
„To sú silné slová. Testovať môžete čo chcete, ako chcete a koho chcete."
Okrem maďarských žiakov ste nechali preveriť ovládanie slovenčiny aj u vysokoškolských garantov. Na čo to bolo dobré?
„Táto kontrola musí byť. Máme akreditované študijné programy. Ak je akreditovaný v slovenskom jazyku, tak sa predpokladá, že ten jazyk viete. Ak príde lektor z niektorého štátu a ide prednášať a učiť študentov v slovenčine a sám po slovensky nevie, ako môže učiť? Dal som preto pokyn, aby sa skontrolovalo, či ten garant po slovensky vie, pretože sa ukázalo, že sú takí, ktorí nevedia."
Takže profesor z Veľkej Británie nemôže garantovať anglický program?
„V anglickom jazyku áno, ale nie v slovenskom."
Toto opatrenie sa však týkalo všetkých garantov.
„Nie, to bolo zle interpretované. Ten, kto nemá maturitu zo slovenčiny, je zo zahraničia, tak musí preukázať ovládanie slovenčiny."
Vychádzam z vtedajšieho stanoviska ministerstva školstva.
„To určite nie."
Aké sú výsledky tohto preverovania?
„Veľmi dobré."
Viete povedať, koľkí garanti tú slovenčinu neovládali?
„Bolo ich niekoľko."
Prečo ste podporovali vlastenecký zákon poslancov SNS, hoci ste vedeli, že pre mnohé školy je to záťaž a od apríla nesplniteľné?
„Je to splniteľné, už máme ukážku aj smernicu, ako sa zákon v školách uplatní."
Ako ste vyriešili problém so štátnou hymnou a jej púšťaním, keď stovky škôl školský rozhlas nemajú?
„Opäť si myslím, že to je vymyslený problém, pretože takmer 80 percent škôl rozhlas má."
A čo zvyšných 20 percent?
„To sú málotriedky, kde je jedna, dve triedy a tie môžu využiť inú prehrávaciu techniku."
Hovorme o stredných školách, ktoré sú roztrúsené v budovách bez rozhlasov.
„Poväčšine sú. Veď aj ďalšie predpisy rozhlasy vyžadujú. Ide napríklad o požiarne predpisy. Nie je tu žiadny problém. Nie je nič horšie, ako keď chodíte po školách a vidíte holé steny. Je to demotivujúce."
Prečo si myslíte, že „papierová tabuľa" so štátnym znakom, zástavou, hymnou a preambulou vyvolá úctu žiakov k vlasti?
„Ako hovorím, nie je nič horšie ako holá stena. Okrem toho, žiaci si uvedomia, že sú naozaj v škole."
Ak je to podstatný zákon, prečo ho SNS nepredložila do parlamentu skôr, ale až na záver volebného obdobia?
„Je to rozhodnutie poslancov. Zákonov predkladali niekoľko, tak tento sa rozhodli predložiť pred pol rokom."
Prečo ste zákon neiniciovali vy?
„Existuje zákon o štátnych symboloch. Zvažovali sme, či by sa nemohol novelizovať a určiť povinnosti aj pre školy. Nenovelizoval sa, lebo patrí do pôsobnosti ministerstva vnútra, tak sa poslanci rozhodli ísť samostatnou cestou."
Čo ak poslanci Smeru pri opätovnom hlasovaní zákon nepodporia?
„Som presvedčený, že ho podporia. Nemôžu zmeniť svoj názor a sami vedia, že ten zákon je potrebný a dobrý."
Neuprednostní Smer voličov, keďže reakcie verejnosti voči zákonu boli negatívne?
„Počkajme ešte týždeň na hlasovanie."
Ako sa stotožňujete s výsledkami prvej komplexnej akreditácie?
„Akreditačná komisia postupovala korektne na základe stanovených pravidiel. Rozhodli sme, že každá škola má rok na to, aby mohla prípadné nedostatky odstrániť. Ten dôvod je pragmatický, pretože niekomu mohla chýbať desatina do splnenia kritéria, preto sme nemohli povedať, že teraz z nej nebude univerzita. Cieľom však nie je len zaškatuľkovanie, ale aj to, že sa zastavilo bezbrehé prijímanie študentov. Školy už musia dbať na pomer, koľko majú študentov na jedného profesora. Začínajú sa pozerať na kvalitu pedagóga, a to je to najpodstatnejšie."
Pôvodne ste hovorili, že akreditácia nastaví školám zrkadlo. Boli kritériá nastavené správne, ak viac ako polovica škôl sa bez problémov stala univerzitami?
„Nemyslím si, že bez problémov. Ekonomická univerzita sa napríklad dosť natrápila a musela výrazne znížiť stav študentov. Okrem toho, keď sa skončia komplexné akreditácie, tak o šesť rokov nastavíme pravidlá omnoho tvrdšie."
Keď akreditácia prebiehala, upravili ste kritériá, čo napadla aj Generálna prokuratúra. Vláda však tento protest vetovala. Je to dobrý signál pre zahraničné partnerské školy, prípadne pre zahraničných študentov?
„Museli sme to urobiť, lebo neboli kritériá. Tak sme ich museli spraviť, lebo aj zákon si to vyžadoval. Kritériá boli publikované skôr, ako školy odovzdali akreditačné spisy, ale poviem úprimne, aj preto sme dali školám ešte rok na nápravu."
Čo sa týka slovenských vysokých škôl, tak ich povesť poznačili najmä problémy na Trenčianskej univerzite. Voči nej ste zasiahli krátko po výsledkoch ministerskej kontroly. Prečo ste však hneď nevyzvali rektora školy, aby odstúpil, ale ste len rozhodli o tom, že nemôžu prijímať uchádzačov na sporné programy?
„Nikdy nezasiahnem do akademických slobôd. Ja si ich ctím. Je na výbere školy, koho si zvolí za rektora, ale nebudem zasahovať do tohto výberu. A nejde o to, že som „iba" rozhodol o zákaze prijímať uchádzačov. Zobral som im to najcennejšie čo majú."
Problémom na školách je stále nelegálne vyberanie školného, hoci už v roku 2007 ste hovorili, že novela školského zákona tomu zabráni. Prečo to pokračovalo?
„Poriadok sa spravil."
Ministerstvo samo však vo vlaňajšej správe pre parlamentný výbor za roky 2007/2008 tvrdilo, že osemnásť z dvadsiatich verejných škôl porušilo zákon.
„To je správa za minulé obdobie. Dnes už nikto školné nevyberá v rámci riadneho štúdia."
Komplexnou akreditáciou sa podľa vás zastavilo bezbrehé prijímanie študentov. Vládny program konštatuje, že veľkým počtom študentov klesá kvalita výučby. Napriek tomu ste v rámci protikrízových opatrení vyzvali rektorov, aby prijali 5000 študentov navyše. Urobili by ste to, keby to nepovedal premiér?
„To bolo rozhodnutie vlády. Bolo to z jediného dôvodu, aby tí študenti neskončili na úrade práce."
Na školy sa tak dostali študenti, ktorým by sa to inak nepodarilo. Neovplyvní to kvalitu vyučovania?
„To nie je pravda. Každý musel splniť požiadavky školy na prijatie. Sú to riadni študenti. Jediné, čím sa to vymykalo, boli kritériá pre komplexnú akreditáciu. Títo študenti sa nezapočítavali."
Čo máte proti súkromným vysokým školám?
„Nič. Aj súkromná Bratislavská vysoká škola práva získala v prvom kole akreditáciu. Máme ale pri niektorých problém s kvalitou. Ak zistíme, že na jednom študijnom programe študuje 14-tisíc študentov, tak to spochybníme."
Pýtam sa preto, lebo ste počas celého volebného obdobia nepodporili vznik ani jednej súkromnej školy.
„Ak predkladá súkromnú školu jeden alebo dvaja učitelia, tak spozorniem. Povedal som, že musia priniesť niečo nové, aby nekopírovali to, čo je. Ak môže niekto, pri porovnateľnej kvalite vysokých škôl, študovať zadarmo, prečo by to nevyužil?"
To je však problém tej súkromnej školy, či sa presadí v rámci konkurencie, nie?
„Áno, ale má slabších študentov. Ak si niekto platí, hoci to môže mať zadarmo, tak je to taký, ktorý sa na verejnú školu nedostane."
Nevytvárajú súkromné školy určitý tlak na verejné školy, keď sú pre nich hrozbou, že im zoberú študentov?
„Čím, že skončia na úradoch práce?"
V prípade Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety trvá akreditácia už veľmi dlho. Rektor Vladimír Krčméry preto odstúpil a z prieťahov vás obvinil aj poslanec SNS Anton Korba. Prečo to teda trvá tak dlho?
„To je demagógia, pretože pán Korba odišiel z iných dôvodov a aj pán rektor. Problém bol v tom, že neumožnil Akreditačnej komisie kontrolu. Otvorene poviem, že je tam nový rektor a tie vzťahy ku komisii sa začínajú normalizovať."
Zaujali ste aj tým, že vám ministerstvo zakúpilo športové BMW X3, aby ste mohli chodiť do terénu. Ako často ste ho využili?
„Toto auto nikdy nebolo referenčné pre ministra. Od začiatku to boli výmysly."
Ako budú vaše pôsobenie hodnotiť učitelia?
„Otvorene poviem, že to chce čas. Každá zmena bolí, ale som si istý, že absolútna väčšina učiteľov už je presvedčená o nevyhnutnosti zmien."
Zdá sa, že svoje pôsobenie na ministerstve vidíte pozitívne. Chceli by ste školstvo riadiť aj ďalšie štyri roky?
„Všetko bude závisieť od výsledkov volieb a od povolebných diskusií. Ale už mám skúsenosti, že v politike sa na niečo tešiť alebo niečo chcieť, to vždy končí zle."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
