V čase, keď na Slovensku prevzal moc kabinet Roberta Fica, medzinárodné porovnania nemilosrdne preukázali, že tvrdenia o vysokej kvalite nášho školstva a vzdelávacieho systému sú iba dobre pestovaným mýtom. Z opakovaných medzinárodných meraní jednoznačne vyplynulo, že výkony našich žiakov sú v rámci krajín OECD a Európskej únie iba podpriemerné.
Maďarčiny je na školách veľa, hovorí v rozhovore pre SME Ján Mikolaj.
Reforma za rok
Potreba zmeniť tento negatívny trend bola o to naliehavejšia, že minister školstva druhej Dzurindovej vlády nedokázal v predchádzajúcom funkčnom období získať podporu pre reformné školské zákony. Starý minister zakončil svoje pôsobenie reformnou rétorikou a nový minister ňou svoje pôsobenie začal.
Liberálne hodnoty tam nehľadajte, to poviem otvorene, to si myslím, že zase v takom svrabe nie sme.
O legislatívnom zámere nového školského zákona (2008)
Táto fáza trvala takmer dva roky. Ján Mikolaj počas nej iba hovoril o tom, čo jeho ministerstvo pripraví, namiesto toho, aby rezort zmeny pripravoval. Zjavne to súviselo s tým, že šéfom rezortu sa stal človek, ktorý mal ambíciu, že ako cestný inžinier povedie rezort dopravy. Pretože tento rezort obsadil Smer, najsilnejšie vládne strany sa zhodli, že ministerstvo školstva môže Mikolaj viesť ako profesor.
V polovici funkčného obdobia sa reforma v základných a stredných školách zrealizovala za jediný rok - počínajúc diskusiou o jej zmysle a obsahu, cez schválenie zákona vo vláde i v parlamente až po jej realizáciu v školskej praxi. Už vtedy sa objavili skeptické názory, že reforma sa za rok urobiť nedá a ak sa urobí, tak to potom nie je reforma. Ďalší vývoj ukázal, že táto skepsa bola viac než oprávnená.
Zlyhal „ľudský faktor"
Odborníci, ktorí sa školstvu venujú, skonštatovali, že hoci v školskej legislatíve došlo k dramatickým zmenám, v realite žiadna veľká zmena nenastala. Zákon zaviedol dvojúrovňový model vzdelávania, vďaka ktorému si môžu školy tvoriť svoj vlastný učebný plán, lenže táto možnosť je do značnej miery iba abstraktná. Od roku 2008 až doteraz sa reforma odohráva najmä na papieri, lebo ešte stále sa nenaplnili podmienky, aby mohla reálne skvalitniť vzdelávanie.
Veľa rodičov napísalo, že sa nevedia vysomáriť z toho slovného hodnotenia, že je to napísané tak, že oni nevedia, na čom sú.
O dôvode, prečo zrušil slovné hodnotenie výkonu žiakov (2009)
O tom, že sa reforma spustila bez riadnej prípravy, svedčí najmä skutočnosť, že školám ešte aj na začiatku budúceho školského roku - ako minulý týždeň priznal Mikolaj - budú chýbať základné učebnice. Minister to vysvetlil tým, že „pri tvorbe nových kníh zlyháva ľudský faktor". Ak v treťom roku reformy nie sú k dispozícii učebnice, ktoré mali byť na školách už od jej začiatku, tak je evidentné, že naozaj ide o zlyhanie, no nie bližšie neurčeného ľudského faktora, ale vedenia rezortu na čele s ministrom.
Podobne to dopadlo aj s desiatimi zásadnými právnymi normami, ktoré pripravilo Mikolajove ministerstvo a odsúhlasili vládni poslanci. Pri vládnom „odpočte" mohol rezort hrdo hlásiť, že to, čo podľa programového vyhlásenia mal urobiť, zväčša aj urobil. No hlásenie o tom, čo tieto normy zmenili v školách a vo vzdelávaní, také hrdé byť nemôže, lebo v realite žiadna výrazná zmena nenastala. Ficova vláda napríklad sľúbila, že zvýši priemerný plat v školstve na úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V skutočnosti priemerný plat v školstve v roku 2009 predstavoval 86 percent priemerného platu v republike.
Ja som profesor, môj bývalý spolužiak je odborný asistent. Ja viem, že on učí lepšie ako ja, ale ja mám vyšší plat, lebo ja som profesor.
O zásade, ktorá má platiť pri odmeňovaní učiteľov (2009)
Po takmer štyroch rokoch Mikolajovho pôsobenia samotný podpredseda vlády Čaplovič skonštatoval, že Slovensko dáva na vedu a výskum podstatne menej peňazí ako porovnateľné krajiny Európskej únie. Ak vezmeme do úvahy, že vedomostnú spoločnosť označila za svoju prio〜ritu aj Ficova vláda, uplynulé funkčné obdobie v školstve môže za úspešné označiť len SNS a premiér.
Rezort pre agendu strany
Ak minister Mikolaj nejaké úspechy zaznamenal, tak predovšetkým ako minister SNS - dostal do „svojho" rezortu agendu strany a viedol ho spôsobom, aký je pre ministrov Jána Slotu príznačný.
Mikolaj vykonával funkciu ministra školstva vo Ficovej vláde presne tak, ako ju vykonávala nominantka SNS Eva Slavkovská v tretej Mečiarovej vláde. Použil rezort ako teritórium, na ktorom viedla SNS svoj boj s národnostnou menšinou. Prejavilo sa to okrem iného stiahnutím učebníc dejepisu z gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským, či sporom o geografické názvy, v ktorom minister presadzoval, aby sa učebnice napísali jazykom, ktorý dostal názov mikolajčina, lebo nešlo o slovenčinu, ale ani o maďarčinu.
Ja neviem, či tým myslel mňa
O uchádzačovi, ktorý tvrdil, že verejnú súťaž v rezorte školstva musí vyhrať, lebo to majú s ministrom dohodnuté (2009)
Výrok Rafaela Rafaja, že „školstvo je rezort, ktorý spravuje SNS", potvrdila aj legislatívna iniciatíva strany známa ako vlastenecký zákon. Ide o snahu politicky skapitalizovať vládne i koaličné postavenie SNS na presadenie agendy, ktorá je vecne nezmyselná a právne škodlivá, ale ktorú voličsky oceňujú stúpenci strany. Táto agenda má odviesť pozornosť od skutočnosti, že aj v treťom rezorte, ktorý vo Ficovej vláde spravoval nominant SNS, sa dialo to isté, čo na ministerstve výstavby či ministerstve životného prostredia.
Ministerstvo ako každé iné
Verejné obstarávanie sa tu dialo spôsobom, za ktorý Úrad pre verejné obstarávanie udelil pokutu vo výške 140-tisíc eur. Výnimku, ktorá sa vzťahuje na knižničné fondy, Mikolajove ministerstvo „kreatívne" uplatnilo pri nákupe učebníc, aby obišlo zákon a nevypísalo verejnú súťaž.
Mikolaj je jediný minister, o ktorom existuje úradný záznam, podľa ktorého uchádzač o verejnú zákazku pred členmi komisie povedal, že ju musí vyhrať, „lebo to majú s ministrom dohodnuté". Záznam obsahuje aj ďalší pozoruhodný výrok uchádzača: „S Janom je to dohodnuté, my sa postaráme, aby bol spokojný, aby nás podporil, to už my sa vyrovnáme."
Musíte tam niečo zlé nájsť, aby nezostal z tejto školy kameň na kameni.
Poslanec SNS Anton Korba citoval Mikolajove odporúčanie kontrole, ktorú poslal na vysokú školu zdravotníctva (2010)
Svoju toleranciu k nezákonným aktivitám osvedčil aj vtedy, keď na interpeláciu poslankyne Rosovej, ktorá ho na prípad trenčianskej univerzity upozornila dávno predtým, ako sa dostal do médií, odpovedal stanoviskom, ktoré sformuloval hlavný aktér neprístojností - vtedajší rektor univerzity Mečár.
Je príznačné, že napriek evidentným prešľapom šéfa rezortu, minister nečelil v parlamente návrhu na odvolanie. Pre pomery v rezorte i v spoločnosti je zas príznačná skutočnosť, že voči ministrovi a jeho praktikám neprotestovali učitelia ani zainteresovaná verejnosť. Pritom - ako napísal redaktor Pavel Sibyla, ktorý sa školstvu venuje sústavne - existuje dostatok dôvodov na záver, že „Mikolaj ministrom školstva nikdy byť nemal".
Ako vláda plní sľub realizovať obsahovú reformu školstva
Čo sľúbili: Vláda vytvorí legislatívny rámec na obsahovú prestavbu výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obsah ani spôsob výučby sa za posledné desaťročia veľmi nezmenil. Učebné osnovy treba prispôsobiť novým podmienkam, najmä dôraznejším požiadavkám na žiakov a študentov, aby boli schopní aplikovať teoretické poznatky v praxi. Vláda by však mala špecifikovať, čo podľa nej obsahová reforma školstva znamená.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Od školského roka 2008/2009 platí školský zákon upravujúci obsahovú reformu školstva. Jej zhodnotenie bude možné až po roku či dvoch praxe. Podľa prieskumu INEKO, do ktorého sa v marci 2009 zapojilo 1600 učiteľov základných škôl, učitelia vítajú viac voľnosti a možnosti prispôsobiť učivo reálnemu životu. Súčasne však kritizujú nedostatok učebníc a pomôcok pre výučbu.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zvýšiť objem financií pre školstvo na 5% HDP
Čo sľúbili: Vláda SR uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % HDP.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Peniaze investované do školstva budú mať pozitívny dopad na celú spoločnosť. Samotné „nalievanie peňazí" do školstva však nestačí. Potrebná je reforma, ktorá by zahrnula zatváranie menej prínosných škôl a spoplatnenie vysokoškolského štúdia.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Napriek zvyšovaniu verejných výdavkov na vzdelávanie, ich podiel na HDP nepresiahol 5%. Verejné výdavky na školstvo dosiahli v roku 2008 3,71% HDP, v roku 2009 4,56% HDP a v roku 2010 4,6% HDP.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
