BRATISLAVA. Vlani v novembri na Najvyššom súde platilo, že zmluvy sú informáciou a verejnosť na ne má nárok. Vtedy súd rozhodol, že ministerstvo dopravy musí zverejniť privatizačanú zmluvu o predaji Slovenských telekomunikácií. Nie je to jediné rozhodnutie, ktorým sa súd zastal verejnosti. Po včerajšku to nemusí platiť.
Najvyšší súd premieňa vodu na kokakolu, tvrdí Lukáš Fila
Presvedčil sa o tom Ondrej Dostál, ktorý sa štyri roky sporí s Úradom vlády o zvukový záznam z prvého rokovania vlády Roberta Fica. Mohol byť dôkazom toho, či štátni tajomníci Dzurindovej vlády boli odvolaní zákonne alebo nie. Najvyšší súd sa včera stotožnil s názorom bratislavského krajského súdu, že rokovania vlády sú neverejné a verejnosť na zvukový záznam nemá nárok. Neverejnosť svojich rokovaní pritom presadila vláda zákonom až po podaní Dostálovej žiadosti.
Senát sudkyne Jany Baricoej si pri zdôvodnení svojho rozhodnutia pomohol aj novou definíciou informácie. Tou podľa senátu nie je „poskytnutie rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch, či rokovaniach, čiže ani kúpne zmluvy alebo iné zmluvy".
Dostál označil takýto výklad za absurdný. „Ak by sa toto stalo súdnou praxou, tak nepochybujem o tom, že štátne orgány by sa na takúto interpretáciu odvolávali." Úradom by takýto výklad mohol pomôcť, keďže sa skôr snažia informácie tajiť, ako zverejňovať.
Z rozhodnutia a zdôvodnenia je prekvapená aj Aliancia Fair-play, ktorá ročne žiada o sprístupnenie až tisícok dokumentov a zmlúv. Väčšinou uspejú. Ak nie, tak podľa Zuzany Wienk z aliancie nikdy nebolo dôvodom, že by dokumenty, či zmluvy neboli informá〜ciou.
Infozákon presne nedefinuje, čo informáciou je, ale o prístupe k dokumentom hovoria smernice Európskej únie. Z nich vyplýva, že verejnosť na dokumenty právo má, pričom dokumentom je „každý obsah bez ohľadu na nosič tohto obsahu".
Ako vláda plní sľub sprístupniť všetky informácie z verejnej správy na internete
Čo sľúbili: Vláda garantuje prístup občanov prostredníctvom internetu ku všetkým informáciám, ktorých zdrojom je verejná správa a ktoré sú zo zákona dostupné.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Umožniť ľuďom takýmto spôsobom sa podieľať na kontrole štátu je jedným z najlepších krokov, aké môže vláda v záujme transparentnosti uskutočniť. Naopak, utajovanie informácií vzbudzuje podozrenie, že vláda koná nekalo, resp. niečo nekalé pripravuje.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda presadila bezplatné sprístupnenie informácie z katastra nehnuteľností. Všeobecne však orgány verejnej správy opakovane odmietajú zverejniť vybrané dokumenty. Ministerstvá odmietali zverejniť niekoľko verejnosťou požadovaných dokumentov odvolávajúc sa na obchodné tajomstvo (išlo napríklad o zmluvu o predaji emisií či zmluvu s víťazom mýtneho tendra). Orgány verejnej správy tiež odmietli zverejniť niekoľko analýz, na ktoré sa premiér či ministri odvolávali vo svojich vystúpeniach (analýza dôchodkového systému, ktorá údajne potvrdzuje nevýhodnosť druhého piliera pre nižšie príjmové skupiny či analýza výhodnosti projektov PPP pri výstavbe diaľnic).
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
