Čarnogurského prijmú ministri spravodlivosti JZR a Srbska
Belehrad 21. mája (TASR) - Minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský je v týchto dňoch na oficiálnej návšteve v Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR). Dnes ho prijme minister spravodlivosti JZR Momčilo Grubač a jeho srbský rezortný kolega Vladan Batič.
Cestou z maďarsko-juhoslovanského hraničného priechodu Horgoš sa v nedeľu zastavil v meste Nový Sad. Na mestskom cintoríne sa zastavil pri hrobe evanjelického kňaza a slovenského národného dejateľa brata Milana Rastislava Štefánika Igora Branislava Štefánika, ktorý pôsobil vo Vojvodine. Cestou do Belehradu sa zastavil aj v meste Stará Pazova, kde si pozrel divadelné predstavenie tamojších Slovákov a zároveň sa stretol aj so slovenským evanjelickým kňazom Pavlom Andrášikom.
Čarnogurský je na návšteve v JZR už tretí raz v ostatnom desaťročí. V roku 1991 vo funkcii predsedu vlády SR navštívil Báčsky Petrovec a vojvodinských krajanov. V roku 1995 navštívil túto krajinu ako pozorovateľ vtedajšej Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) kvôli aktuálnym otázkam Kosova.
Orbán: Výhrady Rumunska a SR voči zákonu majú vnútropolitické korene
Budapešť 21. mája (TASR) - Výhrady rumunskej a slovenskej strany k pripravovanému zákonu o Maďaroch v susedných štátoch majú podľa názoru maďarského premiéra Viktora Orbána vnútropolitické korene. Vyplýva to z jeho rozsiahleho interview pre nedeľňajší rozhlasový magazín Vasárnapi Újság.
Orbán v ňom poznamenal, že Budapešť víta, ak napríklad Rumunsko alebo SR chcú venovať finančné prostriedky na vzdelávanie alebo podporu kultúrnych aktivít v Maďarsku žijúcich Rumunov alebo Slovákov.
Podľa Orbánových slov v maďarskej vláde niet principiálnych výhrad voči tejto legislatívnej norme. Treba však zohľadniť, či sú vládne kabinety zainteresovaných krajín pripravené uzavrieť príslušné medzištátne zmluvy s Maďarskou republikou.
V Juhoslovanskej zväzovej republike je inštitút dvojitého občianstva a aj Maďarsko je pripravené uzavrieť o ňom zmluvu. Na Ukrajine to legislatíva naopak neumožňuje, kým v Rumunsku ľudia s dvojitým občianstvom nedisponujú istými právami, uviedol Orbán.
O slovenských Rómov sa miestne samosprávy zaujímajú kvôli sčítaniu ľudu
Viedeň 21. mája (TASR) - Občania rómskeho pôvodu na Slovensku, z ktorých si väčšina kvôli spôsobu svojho života nevyslúžila mimoriadnu obľubu u svojich spoluobčanov, sa v posledných dňoch tešia čoraz väčšiemu záujmu. Začal sa dokonca boj o každého Róma - na Slovensku sa totiž práve uskutočňuje sčítanie ľudu, informuje dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Kurier a upresňuje, že podľa počtu príslušníkov etnických skupín bude štát neskôr prideľovať štátne subvencie.
Pred 10 rokmi, keď sa mohli Rómovia prvýkrát prihlásiť k svojmu etniku, využilo túto možnosť len 79.000 z nich. Ostatní sa prihlásili buď k Slovákom alebo k Maďarom. V časoch komunizmu, keď bola ich reč zakázaná a ich štruktúry vtedajší režim zničil, stratilo toto etnikum na Slovensku svoju identitu, píše rakúsky denník, ktorý zároveň cituje predsedu Rómskej iniciatívy Alexandra Patkolóa, že "medzi Maďarov na južnom Slovensku sa schovalo minimálne 150.000 Rómov." Aké je toto číslo v skutočnosti, sa už zrejme nikto nikdy nedozvie.
Patkoló tvrdí, že politici maďarskej národnosti vyvíjajú na Rómov nátlak, aby sa nehlásili k svojmu etniku. "Rómovia sú zastrašovaní. Primátori obcí im povedali, že pokiaľ sa prihlásia k rómskej národnosti, zostanú naveky zaregistrovaní ako Cigáni a budú mať problémy pri hľadaní miesta," cituje Kurier predsedu Rómskej iniciatívy.
Sviniu neďaleko Prešova poznajú kvôli tamojšej rómskej osade na celom Slovensku. Osada pritom vyzerá presne tak ako 500 iných rómskych osád na území SR. Pred chatrčami z dosák a hliny posedávajú muži a ženy, všetci bez práce. Na zablatených uliciach sa hrajú deti, ktoré sú aj napriek teplotám čosi nad nulou odeté len veľmi sporo. Vodu poskytujú Rómom dve pochybné studne, ako odpadový kanál slúži široké okolie.
Odhliadnuc od biedy a žalostných životných podmienok sa však 600 obyvateľov osady považuje za privilegovaných. Stará sa o nich jedna kanadská nadácia a často sem zavítajú oficiálne návštevy. Skutočnosť, že o dedinu sa verejnosť zaujíma, zlepšuje situáciu tunajších obyvateľov. "Prepady prestali, ešte prednedávnom týrali deti z osady aj učitelia zo susednej dediny," informuje novinárov vajda Ignác Červenák a rozpráva ďalej, ako jeho priateľa, ktorý sa pokúsil reklamovať výmenu peňazí, zbili najskôr majitelia zmenárne a po oznámení mu priložili aj policajti.
Ivanov pokračuje v tradícii prezidentov USA - Slovinsko si poplietol so SR
Moskva 21. mája (TASR) - Výsledky návštevy ruského ministra zahraničných vecí Igora Ivanova v USA, kde okrem iného dohodol miesto a termín stretnutia prezidentov Spojených štátov a Ruska, dnes komentuje ruský denník Izvestija.
V súvislosti s výrokom Ivanova o mieste schôdzky prezidentov Vladimira Putina a Georgea W. Busha, na ktorom sa dohodli po tom, ako zatočili glóbusom, Izvestija uštipačne poznamenávajú, že šéf ruskej diplomacie si Slovinsko poplietol so Slovenskom, keď povedal, že schôdzka bude 16. júna v Bratislave. Podľa ruského denníka sa Ivanov stal pokračovateľom tradície amerických prezidentov, ktorí si stále plietli Slovinsko a Slovensko.
Podľa Izvestijí je miesto schôdzky Bush-Putin symbolické, ale táto voľba nie je príliš naklonená Rusku, pretože v Slovinsku, ktoré sa uchádza o vstup do NATO, môže Bush zverejniť americké postoje vo vzťahu k rozšíreniu Severoatlantickej aliancie na východ.
Českí a slovenskí aktivisti zablokovali vjazd do továrne v Chropyni
Praha/Chropyně 21. mája (TASR) - Skupina 15 českých a slovenských aktivistov Greenpeace dnes vlastnými telami zablokovala vjazd do spaľovne technických odpadov podniku Technoplast v českej Chropyni, okres Kroměříž. Aktivisti tak chcú upozorniť na nebezpečenstvo prevádzky spaľovne, ktorá podľa nich pri spaľovaní zvyškov výroby PVC vypúšťa do ovzdušia 150-krát viac dioxínov, než povoľujú európske normy.
Aktivisti sa pripútali reťazami a plechovými rukávcami k bráne Technoplastu a priebežne sa striedajú, pretože na prudkom slnku by dlho nevydržali.
Greenpeace chce upozorniť na to, že spaľovňa vypúšťa vysoké koncentrácie extrémne nebezpečných dioxínov, ktoré môžu poškodiť zdravie ľudí. Protestná akcia má trvať do 16.00 h SELČ a vedenie podniku sa rozhodlo proti aktivistom nezasahovať.
S aktivistami sa stretol aj generálny riaditeľ Technoplastu Libor Tišer, ktorý vyhlásil, že ich spaľovňa neporušuje žiadny zákon. Zdôraznil, že limit na vypúšťanie dioxínov neexistuje, informoval internetový server idnes. Riaditeľ zároveň podotkol, že minulý týždeň odoslali list ekológom a pracovníkom inšpekcie životného prostredia v Olomouci.
"Spaľovňa musí zastaviť vypúšťanie dioxínov čo najskôr a prestať ohrozovať zdravie obyvateľov," vyhlásil MUDr. Miroslav Šuta z Greenpeace a dodal, že dioxíny sú extrémne toxické latky, ktoré môžu spôsobiť rakovinu, poruchy plodnosti, oslabenie imunitného systému a ďalšie vážne zdravotné problémy.
Blokáda spaľovne v Chropyni je súčasťou celosvetového týždňa akcií Greenpeace proti zdrojom dioxínov a koná sa v predvečer rokovania v Štokholme o celosvetovej dohode zakazujúcej 12 najnebezpečnejších toxických chemikálii. Tieto tzv. perzistentné organické latky (POPs) sú nebezpečné okrem iného tým, že veľmi dlho pretrvávajú v prostredí a môžu putovať až tisíce kilometrov od miesta svojho vzniku alebo použitia.
Slovenskí Rómovia už do Belgicka nechodia
Brusel 21. mája (TASR) - Počet slovenských žiadateľov o azyl v Belgicku sa neustále znižuje a za uplynulé tri dni sa úradom v Bruseli neprihlásil ani jeden slovenský utečenec. Za prvých 20 májových dní síce prišlo do Belgicka 96 slovenských Rómov, z nich však až takmer 60 do 4. mája.
"Počet žiadostí zo Slovenska sa drasticky znižuje a je to pre nás veľmi dobrý signál," povedal dnes TASR Freddy Roosemont z Úradu pre cudzincov v Bruseli. Podľa jeho slov nepožiadal dnes, v piatok a vo štvrtok o azyl žiadny občan SR, v pondelok až stredu minulého týždňa to boli v priemere štyria ľudia.
Podľa Roosemonta sa zdá, že slovenskí Rómovia konečne pochopili efektívnosť prísnych azylových pravidiel v Belgicku a prestávajú cestovať. Hrozba vízovej povinnosti pre občanov Slovenska teda aspoň nateraz pominula, aj keď bruselské úrady budú štatistiky naďalej pozorne sledovať.
Kritika maďarského krajanského zákona má podľa Duraya vnútropolitické príčiny
Budapešť 21. mája (TASR) - Za preskúmanie problematiky dvojitého občianstva najskôr nezávisle na Maďaroch žijúcich za hranicami, predovšetkým s ohľadom na jeho začlenenie do maďarského právneho poriadku, sa v publicistickom týždenníku satelitnej televíznej spoločnosti Duna TV Heti Hírmondó vyslovil počas uplynulého víkendu úradujúci podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) Miklós Duray.
Podľa jeho slov by miera pomoci dvojitého občianstva krajanom spoza hraníc závisela od toho, v ktorej krajine žijú.
Úradujúci podpredseda Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) László Borbély upozornil v tejto súvislosti na fakt, že v balkánskej krajine nemôže nikto disponujúci dvojitým občianstvom byť voleným funkcionárom, ani pracovníkom verejnej správy.
Obaja menovaní, ako aj najvyšší predstaviteľ CSEMADOK-u József Kvarda sa zhodli, že v súčasnosti sa treba sústrediť predovšetkým na zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, a na margo výhrad a kritických pripomienok v Rumunsku a v SR konštatovali, že majú vnútropolitické motívy. Súčasne pripomenuli, že obe spomínané krajiny poskytujú svojim krajanom v zahraničí zákonom stanovené úľavy.
Podľa názoru Miklósa Duraya sú tieto zvýhodnenia väčšie ako v prípade pripravovaného zákona Maďarskej republiky, ktorý vychádza z toho, že treba zmierniť právnu odcudzenosť krajanov spoza hraníc, ale súčasne prispieť k tomu, aby zostali na rodnej zemi a mohli tam žiť v blahobyte.
Zo SR do Rakúska smerovali opäť cez zelenú hranicu ilegálni utečenci
Viedeň 21. mája (TASR) - Cez zelenú hranicu zo Slovenska smerovali opäť dnes ráno ilegálni prisťahovalci do Rakúska. Skupinu štyroch utečencov však zadržali asistenční vojaci rakúskej armády v lokalite Schlosshof v okrese Gänserndorf.
Štyria Rumuni podľa informácií rakúskej cudzineckej polície preplávali rieku Moravu s cieľom dostať sa na územie Rakúska. Utečencov ešte dnes vyhostia naspäť na Slovensko.
Za celý uplynulý týždeň sa pokúšalo dostať cez zelenú hranicu zo SR, Českej republiky a Maďarska do Rakúska až 92 ilegálnych utečencov. Približne polovica emigrantov pochádzala z Afganistanu a vojakom Bundesheeru sa podarilo zadržať aj jedného prevádzača z Gruzínska.
Slovensko je za zachovanie pomoci zaostalým regiónom
Brusel 21. mája (TASR) - Podpora zaostalejších regiónov a solidarita patria medzi základné princípy fungovania Európskej únie a po rozšírení ich význam ešte vzrastie. Tzv. kohézna politika EÚ musí preto zostať zachovaná, ale v súvislosti s prijímaním nových členských krajín ju treba prehodnotiť. Počas prvého dňa medzinárodného fóra o súdržnosti sa na tom dnes v Bruseli zhodli predstavitelia členských štátov EÚ i kandidátskych krajín.
"Politika súdržnosti je nevyhnutným nástrojom úspešnej integrácie regiónov a ich obyvateľov do rozšírenej únie," vyhlásil na úvod dvojdňového fóra predseda Európskej komisie Romano Prodi.
Podľa jeho slov kohézna politika priniesla v minulosti svoje ovocie. Napríklad Španielsko a Portugalsko, ktoré vstúpili do EÚ v roku 1986, zvýšili hrubý domáci produkt na osobu zo 68 na 79 percent priemeru EÚ, čím sa ich zaostávanie znížilo o tretinu. "Som presvedčený, že rovnakú rolu bude (kohézna politika) hrať aj v rozšírenej únii," dodal Prodi.
Keďže po rozšírení a vstupe chudobnejších krajín sa ekonomické rozdiely medzi regiónmi ešte prehĺbia, potrebuje EÚ podľa Prodiho "vynovenú a posilnenú" kohéznu politiku. Preto je nutné urobiť revíziu súčasných pravidiel, podľa ktorých sa rozdeľujú peniaze zo štrukturálneho a vyrovnávacieho fondu EÚ.
Podobne sa vyjadroval aj komisár pre regionálnu politiku Michel Barnier. Rozšírenie prináša podľa jeho slov tri veľké výzvy pre politiku súdržnosti. Ide o predovšetkým o zvýšenie rozdielov medzi regiónmi, keďže rozloha a počet obyvateľov EÚ sa zvýšia po rozšírení o tretinu, ale HDP narastie iba o päť percent.
Navyše vznikne nová skupina krajín, ktorých príjem na osobu nebude presahovať 40 percent priemeru EÚ. Do nej bude patriť aj Slovensko a ďalších sedem kandidátskych krajín.
Druhou výzvou je sústredenie potrieb do východnej Európy. Zo 105 miliónov obyvateľov dnešných kandidátskych krajín bude totiž až 98 miliónov žiť v regiónoch, kde HDP na osobu nepresahuje 75 percent priemeru EÚ, a ktoré budú mať teda nárok na štrukturálnu pomoc. Tretím problémom je skutočnosť, že rozšírením a vstupom chudobnejších automaticky nezbohatnú dnešné problematické regióny.
"Nerovnosti v súčasných členských štátoch nezmiznú ako mávnutím čarovného prútiku," uviedol Barnier. "Budeme preto musieť pomáhať v rozvoji regiónom, ktoré to budú najviac potrebovať, ale tiež pokračovať v hľadaní riešení pre problémy, ktorým stále čelí dnešných 15 členských krajín," dodal komisár.
Práve spôsob rozdeľovania pomoci po rozšírení je hlavným problémom, ktorý treba vyriešiť pre budúce fungovanie kohéznej politiky. Podľa dnešných kritérií majú nárok na pomoc zo štrukturálnych fondov regióny, v ktorých HDP na osobu nepresahuje 75 percent priemeru EÚ, z vyrovnávacieho fondu čerpajú oblasti s menej ako 90-percentnou úrovňou HDP.
Napríklad v prípade Slovenska budú mať nárok na túto pomoc všetky regióny z výnimkou Bratislavy. Dnešní najväčší prijímatelia pomoci ako Španielsko, juh Talianska, Grécko či Portugalsko však nechcú stratiť túto pomoc kvôli tomu, že po rozšírení sa dramaticky zníži celkový HDP a ich chudobné regióny sa tak dostanú nad hranicu 75 percent.
Španielsky minister financií Cristóbal Ricardo Montoro Romero počas dnešného okrúhleho stola zdôraznil, že Madrid súhlasí s tým, aby kohéznu pomoc dostávali najchudobnejšie oblasti nových členských krajín. Verí však, že zaostalejšie španielske regióny o pomoc neprídu.
"Naše zaostalé regióny nesmú utrpieť rozšírením," pripojil sa taliansky premiér Giuliano Amato. Štrukturálna a kohézna politika zostáva podľa neho potrebná, ale práve rozšírenie dáva priestor na jej dôkladné prehodnotenie. Malo by sa napríklad zmeniť kritérium oprávnenosti na pomoc, ktoré sa dnes počíta prostredníctvom HDP na obyvateľa.
Proti zmene tohto kritéria sa však vyslovil zástupca kandidátskej krajiny, český minister pre regionálny rozvoj Petr Lachnit. Praha je podľa neho proti dvom typom členstva v EÚ a dvom systémom podpory a únia musí zostať rovnorodým spoločenstvom. Lachnit tak odmietol výzvy niektorých krajín, ktoré žiadajú stanovenie dvoch rozdielnych kritérií pre starých a nových členov únie.
Podľa šéfa sekcie pre európsku integráciu na slovenskom ministerstve zahraničných vecí Miroslava Adamiša má Slovensko záujem na zachovaní kohéznej politiky a hneď po vstupe by sa chcelo postupným navyšovaním kohéznych fondov dostať na úroveň štyroch percent HDP, čo by sa mali pohybovať okolo miliardy eúr.
"Už dnes je však potrebné pripravovať dobré projekty a vytvoriť dobrú infraštruktúru nielen na centrálnej, ale hlavne regionálnej úrovni," povedal Adamiš pre TASR.
Existujú dva varianty, ako prispôsobiť štrukturálnu a kohéznu politiku rozšíreniu - buď upraviť stropy, ktoré určujú oprávnenosť regiónov na získavanie pomoci (75 resp. 90 percent priemeru HDP), alebo stanoviť rozdielne úrovne pre nové a staré členské krajiny.
"Slovensko je v prvom rade za zachovanie štrukturálnej a kohéznej politiky. Spôsob, akým sa to bude počítať, nie je ešte dnes taký rozhodujúci, pokiaľ budú garantované prídely z fondov. Rozhodujúce je, aby systém pomoci bol zachovaný aj pre nové krajiny," myslí si Adamiš.
Fórum budúcnosti kohéznej politiky po rozšírení EÚ bude v Bruseli pokračovať v utorok, keď okrem iných vystúpi komisár pre rozšírenie Günter Verheugen.
Čarnogurský verí, že po politických zmenách sa JZR zaradí do európskych štruktúr
Belehrad 21. mája - Minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský sa dnes v Belehrade stretol s juhoslovanským prezidentom Vojislavom Koštunicom. Ako uviedol slovenský minister pre TASR, prezidentovi Koštunicovi vyjadril obdiv nad hrdinstvom obyvateľov Juhoslávie v čase bombardovania ich krajiny Severoatlantickou alianciou v roku 1999.
Slovenského ministra prijal v Juhoslovenskej zväzovej republike (JZR} aj patriarcha pravoslávnej cirkvi Pavle, v rozhovore s ktorým Čarnogurský odsúdil ničenie kresťanských chrámov v Kosove a poďakoval sa za finančnú pomoc na vyzbrojenie slovenských dobrovoľníkov v revolúcii v roku 1848, ktorú patriarcha Rajačič vtedy poskytol Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi počas jeho pobytu v Belehrade. Čarnogurský navštívil aj biskupa Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (SECAV) Jána Valentu.
V nedeľu slovenský minister spravodlivosti položil kvety na hrob brata generála Milana Rastislava Štefánika - Igora Štefánika, ktorý je pochovaný na cintoríne v Novom Sade a ktorý pôsobil ako evanjelický kňaz medzi Slovákmi na Dolnej zemi.
Čarnogurského prijal predseda vlády Vojvodiny Djordje Djukič, s ktorým hovorili aj o postavení národnostných menšín vo Vojvodine. Ako minister spravodlivosti uviedol, slovenská menšina v tejto oblasti má veľmi dobré podmienky pre zachovanie a rozvíjanie svojej kultúrnej a národnej identity.
Čarnogurský dnes vyjadril nádej, že Slovensko aj Juhoslávia budú, podobne ako to bolo v Rakúsko-Uhorsku do roku 1918, v budúcnosti opäť súčasťami jedného celku - tentokrát Európskej únie. Minister očakáva, že po politicko-spoločenských zmenách sa JZR rýchle začlení do európskych štruktúr.
V súvislosti s Kosovom Čarnogurský poznamenal, že jednotky KFOR nezachránili poriadok v tejto oblasti, ale dovolili chaotické šírenie konfliktu na susedné Macedónsko a Preševské údolie na juhu Srbska.
Čarnogurského návšteva v JZR sa uskutočnila na pozvanie ministra spravodlivosti JZR Momčila Grubača. Hlavnou témou rokovania oboch rezortných kolegov bola otázka urýchlenia súdnych dožiadaní medzi slovenskými a juhoslovanskými súdmi.
Najnovšia cesta Jána Čarnogurského do JZR je už treťou za posledné desaťročie. V roku 1991 ako predseda vlády navštívil Báčsky Petrovec a vojvodinských krajanov. V roku 1995 pricestoval do Juhoslávie ako pozorovateľ Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE).
Z tretej návštevy JZR Čarnogurský podľa vlastných slov odchádza s príjemným pocitom a zvlášť obdivuje život Slovákov žijúcich vo Vojvodine, ktorí sú podľa neho kultivovaným príkladom, ako sa vzťahy medzi krajinami upevňujú vďaka kultúrnemu životu.
