Pôvodnú správu tlačových agentúr sme o 20:36 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Bratislavské letisko vo štvrtok naplno spustilo prevádzku. Prvýkrát od skončenia sopečnej krízy vzlietlo lietadlo írskej spoločnosti Ryanair, ktorá je dominantným prepravcom na Letisku Milana Rastislava Štefánika.
Kým v zahraničí boli úvodné lety plné, do Boeingu 737–800 smerujúceho do Londýna nenastúpili všetci pasažieri, ktorí mali zakúpené letenky. Na svedomí to mali zrejme zmätky sprevádzajúce odlet. „Nie všetci cestujúci sa dostavili,“ povedala krátko po odlete po desiatej hodine ráno hovorkyňa letiska Dana Madunická. Hovorkyňa spoločnosti Ryanair Henrike Schmidtová odmietla obsadenosť letu komentovať.
Za poloprázdnym lietadlom boli pravdepodobne zmätočné informácie, ktoré prichádzali v priebehu stredy od leteckého dopravcu.
Návrat je opatrný
Turista Martin z Čiech povedal, že ich skupina dostala deň pred odletom informáciu, že pre veľký záujem o let do Londýna nepoletia. O niekoľko hodín im spoločnosť oznámila, že ak sa na let nedostavia prepadnú im letenky.
Na mnohých svetových letiskách sa včera odohrávali medzi pasažiermi pozičné boje o letenky, ktorých je oveľa menej ako ľudí, čo uviazli. V Bratislave to včera predpoludním neplatilo.
Dobrou správou je, že nad Európou sa už lietalo takmer na sto percent. Očakávalo sa iba niekoľko zrušených letov, otvorené boli všetky letiská s malými výnimkami v južnom Fínsku a Nórsku, severnom Škótsku a západnom Švédsku.
Cestujúci neverili
Aerolinky aj vo štvrtok okrem uzavretia vzdušného priestoru, ktoré označujú ako neuvážené, kritizovali aj regulácie Európskej únie. Tie určujú, že musia pasažierom zaplatiť výdavky na hotel či jedlo, keď sa zruší let. Írsky Ryanair chcel vyplatiť pasažierom iba cenu letenky a hrozil, že je odhodlaný sa pre „túto absurdnosť“ aj súdiť. Včera však už ustúpil s tým, že sa podriadi regulácii.
V Bratislave na Letisku Milana Rastislava Štefánika prvé dva odlety po sopečnej kríze smerovali do Londýna a Dublinu. Sprevádzal ich chaos.
Informácie o preplnených strojoch sa striedali do posledných hodín so správami o zrušení letu. Výsledkom bolo poloprázdne lietadlo do Británie. Írsky prepravca nechcel situáciu komentovať, bratislavské letisko potvrdilo, že na palubu nenastúpili všetci pasažieri.
O zmätkoch a protichodných informáciách hovorili pasažieri. Viacerí prišli už skoro ráno v obave, či sa bude lietať. K tomu pribudli aj obavy z letu. „Bojím sa,“ povedala Veronika, ktorá čakala na lietadlo do Dublinu. Hovorila, že let najskôr letecká spoločnosť zrušila a až večer pred odletom jej oznámili, že sú opäť vo vzduchu. Ryanair ju upozornil, že by mohol byť zmätok, a tak prišla skôr.
Neprišli, nový let nedostanú
„Najprv doobeda deň pred odletom povedali, že je viac záujemcov, ako majú miest, ale o tretej popoludní nám zavolali, že letíme,“ opísal sled udalostí turista Josef z Česka. Čakal na prvé lietadlo do Veľkej Británie.
Do „londýnskeho“ Boeingu 737-800 s kapacitou 189 miest nedorazilo zhruba 60 pasažierov s platnou letenkou. Hovorkyňa letiska Dana Madunická povedala, že cestujúci, ktorí neprišli na odlet, nemôžu počítať s tým, že im peniaze za letenku spoločnosť vráti.
Jej slová potvrdili viacerí cestujúci, ktorým to priamo pred odletom oznámil Ryanair. Hovorkyňa bratislavského letiska upozornila, že vzhľadom na to, že sa situácia ešte nestabilizovala, môže počas najbližších dní dochádzať k meškaniam alebo rušeniam už potvrdených letov.
Cestujúci by si preto podľa nej mali priebežne sledovať stav ich odletu alebo príletu. Ryanair zabezpečuje zhruba 80 percent všetkých letov z Bratislavy.
Prezident neletel. Išiel štyri dni. Aj cez nás
V pondelok prekročil maďarskoslovenskú hranicu autobus. Štyri dni a cez deväť krajín v ňom z Turecka cestoval estónsky prezident.
BRATISLAVA. Moderná Odysea, tak sa skončila pôvodne tuctová štátna návšteva estónskeho prezidenta Toomasa Ilvesa v Turecku potom, ako sopečný mrak ochromil leteckú dopravu v Európe. O jeho komplikovanom návrate domov napísal aj americký denník The New York Times.
Prezidentský pár si so 14-člennou delegáciou v čase, keď nebolo jasné, kedy sa opäť začne lietať, prenajal autobus. Cesta do vlasti im trvala štyri dni, precestovali deväť krajín a zažili situácie, ktoré by hlavu štátu za normálnych okolností určite nestretli. Aká je napríklad šanca, že na benzínovej pumpe stretnete prezidenta, ktorý si tam dáva kávu?
Estónsky prezident si vyskúšal našu diaľnicu
Z Istanbulu vyrážal v nedeľu, v pondelok sa zastavil v Srbsku na veľmi neformálnej, improvizovanej večeri s prezidentom Borisom Tadičom.
Cez Slovensko prešiel do Poľska, kde sa zastavil pri čerstvom hrobe, aby si uctil pamiatku Lecha Kaczyńského.
V niektorých krajinách si pre prísny bezpečnostný protokol musel s manželkou presadnúť do limuzíny, na Slovensku dostal autobus policajný sprievod. Cestu si krátil aj pozorovaním kvality internetového pokrytia a ciest.
Aby mu rýchlejšie prešiel čas, čítal knihu o estónskej literárnej histórii a eseje filozofa Isaiaha Berlina.
„Nie som Odyseus, ktorý sa vrátil za Penelopou po dvadsiatich rokoch, boli to len štyri dni,“ hovoril Ilves novinárom, keď sa vrátil do Estónska práve načas, aby stihol prijať vopred naplánovaných hodnostárov.
Na diaľnici bol aj rumunský a maďarský prezident
V kolónach áut prešli cez víkend Slovenskom aj rumunský a maďarský prezident, ktorí pre uzavretý vzdušný priestor nemohli letieť na pohreb poľského kolegu.
Sopečný mrak nad Európou spôsobil problémy aj našim diplomatom a úradníkom. V piatok uviazlo v Bruseli, Madride či Paríži zhruba sedemdesiat štátnych zamestnancov.
Väčšina sa vracala domov na víkend a v piatok, keď ešte letecká doprava čiastočne fungovala, dokázali zohnať lístky na vlaky a autobusy. „Časť sa letecky presunula aspoň do Talianska, kam sa v piatok ešte lietalo,“ povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano.
Ďalšia časť docestovala z Madridu v autobuse, ktorý si prenajala česká delegácia. Prenajatý autobus priviezol aj našich úradníkov z Bruselu.
Marek Chorvatovič, Michal Piško

Beata
Balogová
