MAMOJKA.
Majú po posledných štyroch rokoch občania väčší dôvod dôverovať justícii ako predtým?
„Myslím si, že nemajú dôvod. Nedá sa hovoriť, že justícia je nefunkčná, ale dôvod na zvýšenie dôvery nie je."
A urobila koalícia maximum pre to, aby sa dôvera zvýšila?
„Je to dlhodobá otázka spoločenského uznania sudcovského stavu. V mnohých vyspelých štátoch je postavenie sudcu vrcholom právnickej kariéry. U nás tento status nie je, a to chce čas. Výber sudcov nie je zlý, vedomosti mladých sú veľmi dobré, ale k čomu treba dlhší čas, je nezávislosť a odvaha rozhodovať spravodlivo. Čo justícii neprospieva, je predimenzovanou formou prepolitizovania."
Prečítajte si analýzu ako Ficova vláda spravovala justíciu: Harabinove roky
Asi ťažko očakávať, že ten status bude rásť, keď na čele systému stojí Štefan Harabin, ktorý mal problém vysvetliť telefonát s údajným pašerákom drog a viackrát bol prichytený pri klamstve.
„Všetko je o ľuďoch. Posty ministra, predsedu Najvyššieho súdu a aj iné vysoké ústavné posty sú o nadhľade a osobných príkladoch. Predseda Najvyššieho súdu je zrejme ako trestný sudca dobrý, ale čo sa týka jeho metód a foriem riadenia, možno by mohli byť iné."
Po jeho zvolení za predsedu Najvyššieho súdu ste vyslovili nádej, že bude tento post zastávať tak, ako sa na túto funkciu patrí. Splnilo sa vaše očakávanie?
„Veľa vecí myslí dobre. Človek, ktorý bol ministrom spravodlivosti, si nedovolí myslieť zle to, čo robí. Chýba mi však určitá miera nadhľadu čo sa týka niektorých personálnych a vzťahových vecí."
Ako sa teda pozeráte na jeho prvé kroky v tejto funkcii, keď zrušil už schválené odmeny sudcom, preraďoval ich v rámci senátov, prípadne sťahoval do menších kancelárií?
„Každý manažér má iné formy riadenia. Nie je to alibizmus, ale ako právnik sa nevyjadrím, lebo nepoznám detaily."
Ako právnik si myslíte, že je správne preraďovať sudcov zo senátov, kde sa dlhodobo venovali nejakej agende?
„Tento trend nie je dobrý. Trvá roky, kým si sudca špecializáciu osvojí, a najmä Najvyšší súd by mal byť absolútnym lídrom kvality, pretože jeho sudcovia judikátmi usmerňujú nižšie súdy. Je síce názor, že sudca Najvyššieho súdu musí vedieť všetko, ale ja s tým nesúhlasím. Dnes je taký legislatívny výbuch, že špecializácia je potrebná."
Hovoríte, že každý má svoje metódy riadenia. Tie Harabinove boli známe, lebo už v minulosti bol predsedom Najvyššieho súdu. Je vhodným človekom na to, aby niečo riadil?
„Ťažko odpovedať."
Sú etické diskriminačné žaloby sudcov?
„Už som povedal, že sa nimi sudcovský stav zhodil pod čiernu zem."
Je potom v poriadku, ak je ministerkou sudkyňa, ktorá si ju podala?
„Je to diskutabilné."
Jasne hovoríte, že žaloby sú neetické. Čo je na tom potom diskutabilné?
„Nie je to v poriadku.
Ako mala ministerka tento problém riešiť?
„Svoju žalobu stiahnuť."
A vo vzťahu k ostatným sudcom?
„Čakať, čo tento príklad urobí. Ak by nezapôsobil, stretnúť sa so zástupcami sudcov a diskutovať s nimi."
Prečo ste to nepovedali po zasadnutí výboru, na ktorom sa ministerka k žalobám vyjadrovala?
„Bol som spokojný, lebo povedala, aká je situácia. Chceli sme najmä vedieť, aký je skutočný stav a počuť, čo mieni urobiť."
To vám však nepovedala.
„Povedala, že jedna žaloba bola len určujúca a v tej druhej bolo dané odvolanie."
Ministerstvo sa však neodvolalo pre podstatu sporu, ale preto, že bol zle napísaný výrok rozhodnutia.
„Bol som spokojný, že som konečne počul pani ministerku, aký je jej názor a aký je stav. Ani vtedy som nepovedal, že som spokojný s obsahom žalôb."
Ak ministerstvo riadi osoba, ktorá koná neeticky a nevie vyriešiť situáciu so žalobami, prečo premiér netlačil na vyriešenie situácie? Pri iných rezortoch zasahoval.
„Treba sa opýtať straníckych lídrov. Zrejme to premiér nepovažoval za lapsus, ktorý by bol dôvodom na jej odvolanie. Ťažko mi však odhadovať dôvody."
Keby ste boli v jeho pozícii, odvolali by ste ju?
„Je to na hrane takéhoto rizika."
Premiér a Smer stál aj za Štefanom Harabinom, keď nevedel vysvetliť starý telefonát, v ktorom si tykal s Bakim Sadikim, vtedy aj teraz obvineným z drogovej činnosti. Nebol aj toto lapsus, po ktorom mal premiér zasiahnuť?
„Musíte brať do úvahy politikum. V koalícii sú tri strany, medzi ktorými sú aj dohody, o ktorých ja nemusím vedieť a neviem. Dohody o tom, aby koalícia vydržala celé volebné obdobie."
Nie je to potom otázkou priorít, či je dôležitejšia politická stabilita, alebo to, aby nebol ministrom človek, ktorý nevie vysvetliť takýto telefonát?
„Áno, máte pravdu, je to o tom, čo je viac. Zrejme premiér a ostatní, ktorí na to mohli mať vplyv, to videli tak, že stabilita koalície je vyššia priorita. Je to tá otázka kompromisu, ktorú mne ťažko hodnotiť."
Týka sa však aj poslancov, pretože tí nakoniec hlasovali o tom, či Harabin ostane vo funkcii ministra. Mal v tom čase vašu dôveru?
„Vždy hľadám v ľuďoch to lepšie. Vtedy tú dôveru mal."
Ani odpočúvanie ju nespochybnilo?
„Na jeho mieste by som sa nebál k tomu chlapsky postaviť. Pravda je krátka a lož býva dlhá. Bolo by korektné to vysvetliť, pokiaľ sa to dá."
Hlasovali ste podľa svojho svedomia alebo skôr zavážila politická dohoda koalície?
„Vtedy si naozaj nepamätám na žiadny tlak v rámci Smeru, že poslanci musia hlasovať tak alebo tak."
Bolo správne, že sa o pár mesiacov stal predsedom Najvyššieho súdu?
„Viete, ako to je. Je to o politike. Rezorty sú rozdelené a lídri rozhodli, že to bude takto. Aj keď, pochopiteľne, formálno-právne i reálne nie je Najvyšší súd vyšpecifikovateľný ako klasický rezort."
Čiže aj Najvyšší súd sa obsadzuje politicky?
„Keďže rezort spravodlivosti patrí HZDS, nedá sa úplne vylúčiť, že oblasť spravodlivosti v tom širšom zmysle, je vnímaná ako sféra patriaca politicky do sféry vplyvu HZDS."
Predsedu volí Súdna rada. Jej voľba je spolitizovaná?
„To neviem."
Povedali ste, že všetko sa odvíja od politických dohôd.
„Nie všetko. Rozdelenie rezortov však pochopiteľne je po každých voľbách otázkou dohody koaličných partnerov."
Ovplyvnila koaličná dohoda výber členov Súdnej rady, ktorých nominovali vláda, parlament a prezident?
„To neviem. Bol problém vôbec nájsť kandidátov."
Opozícia svojich kandidátov ponúkala.
„Iste, ale aj v tomto prípade politikum hrá svoju rolu."
Na jednej strane tvrdíte, že spolitizovanie justície je veľký problém, no zároveň priznáte, že počas tejto koalície sa obsadzovali kľúčové posty na základe politickej dohody. Nekonali ste v rozpore s hodnotami, ktoré mali byť prioritou?
„Toto mi do úst nedávajte. Kde v parlamentnej demokracii sa nerozhoduje o vrcholných postoch na základe politických dohôd? Ak hovorím až o neúnosnom spolitizovaní justície, tak myslím na konkrétne spory a žabomyšie vojny."
Neprispelo k tomu spolitizovaniu aj to, že sa umožnilo Harabinovi, ale aj súčasnej ministerke Petríkovej prechádzať zo sudcovskej funkcie do politickej funkcie ministra a naopak?
„Je to problém. Nielen politický, aj právny. Ale zopakujem, že všetky tie posty boli obsadené demokraticky - voľba Harabina, Súdnej rady. Že predtým asi prebiehali politické rozhovory, to je všade."
Ak však hovoríte, že nie všetko, čo je žalovateľné, sa musí žalovať, tak asi ani politické dohody nie sú tým jediným, čo musí zavážiť. Veď tento prechod z jednej funkcie do druhej zašiel tak ďaleko, že ministerka sa nechcela vzdať členstva v Súdnej rade.
„To bola chyba, veď neskôr na to prišla a funkcie sa vzdala. Ale je pravda, že na to vôbec nemala čo prísť."
Smer je najsilnejšou koaličnou stranou, nemohol povedať tomu slabšiemu partnerovi, že až takto ďaleko sa nezájde?
„My sme tiež diskutovali o tom, že Smer je jednoznačne vládnuca politická strana. Ale je koalícia. Možno keď bol premiér tvrdý pri postoch SNS, tak mohol byť možno tvrdší aj inde. Ale nebol. Je to otázka na lídrov. Môžem len tipovať, že išlo o nosný politický princíp udržania funkčnej koalície."
Vnímate to ako chybu alebo určité zlyhanie, že práve pri takom dôležitom rezorte nebol premiér rovnako rázny ako pri rezortoch SNS?
„To nikdy nepoviem. Premiéra pokladám za veľmi dobrého manažéra, kvalitného človeka a politika. A nehovorím to len preto, že je predsedom Smeru."
Bola voľba Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu ústavná, keďže kandidoval ako minister a mal prerušený výkon funkcie sudcu?
„Nedovolím si na to hneď jednoznačne odpovedať. Je to tak pol na pol."
Je v poriadku, že o ústavnosti tejto voľby rozhoduje Ústavný súd už takmer deväť mesiacov?
„Súhlasím, že aj Ústavný súd by sa mal venovať otázkam, ktoré sú pálčivé pre spoločnosť a zásadne ovplyvňujú jej chod, rýchlejšie. Nemyslím si však, že ide o obštrukcie."
Myslíte si, že ústavní sudcovia čakajú na voľby?
„To neviem, ale nemyslím. Však sú volení na dvanásť rokov a prakticky nedotknuteľní."
Pri zákone o vyvlastňovaní pozemkov priznali, že čakajú na voľby.
„Keď to povedali, tak to asi bolo tak."
Je to v poriadku?
„Člen Ústavného súdu to nemôže povedať, ani si to myslieť."
Čo sa malo stať, keď to povedali?
„Majú rozhodovať nezávisle a slobodne, tak, ako sa patrí na Ústavný súd. Povedať, že sa čaká na voľby, nebolo šťastné."
Je správne, keď už to raz niekto povedal a bez toho, že by sa len ospravedlnil, pokračuje ďalej?
„Je to tiež o tom chlapskom postoji k veci. Čo s ním? Bol to lapsus, ale dôsledky ja riešiť nemienim."
Do akej miery politické dohody ovplyvnili aj voľbu kandidátov na Ústavný súd, ktorých ste v tomto volebnom období volili takmer polovicu?
„Bola stranícka dohoda, kto koľko postov obsadí. Takže, samozrejme, že to bol aj výsledok politickej dohody."
Nie je potom parlament spoluzodpovedný za to, čo sa na Ústavnom súde deje a ako sa vyjadruje?
„Má právo parlament voliť kandidátov? Má. Vyberie kandidátov. Na výbore sme vypočúvali štyridsiatku uchádzačov. Ale do koho vidíte? Naozaj sme oťukali toho človeka. To ako keď ste riaditeľom podniku, vymenujete niekoho a dáte mu plnú moc. Nepriamo ste zodpovedný zaňho, ale on má občiansky preukaz a on sa správa nejakým spôsobom. To teraz bude parlament dvanásť rokov zodpovedať za rozhodovanie Ústavného súdu? Nepriama zodpovednosť tam je, ale ten súd si sám píše svoje vysvedčenie."
Keď politické dohody ovplyvňujú takúto voľbu, je šanca, aby prešli tí najvhodnejší kandidáti?
„Čo je najvhodnejší? Vychádzate z určitej skupiny ľudí, ktorých máte navrhnutých. Nie je to tak, že poznáte špičkových právnikov, tak volíte ich. Žiadny mechanizmus voľby nie je nastavený tak dokonale, že vám z neho vyjde len absolútna špička."
Nie je problém, ak prichádzajú kandidáti, napríklad len so skúsenosťami z okresného súdu alebo podnikoví právnici, ktorí voľbou prejdú iba na základe straníckej podpory?
„V tom súhlasím. Máte pravdu, že Ústavný súd má byť vrcholom kariéry pre právnika. To je zas otázka koalície, vrcholných politických dohôd a od kandidátov, ktorí sú k dispozícii. Súhlasím však, že ten, kto niekoho navrhuje, niekoho vôbec navrhnúť nemá. V tomto prípade som trochu alibista, ale parlament alebo ja, aký máte vplyv? Rozhodujete o tých, ktorí sú navrhnutí, a naozaj sa snažíte vybrať tých najlepších."
Sami môžete navrhovať lepších kandidátov alebo vyvíjať vnútorný tlak na to, aby sa nešlo len podľa straníckych dohôd.
„Budem zlý, ale od roku 1993 hralo vždy politikum dôležitú úlohu."
Musíme sedemnásť rokov po tom ostať na tej istej úrovni?
„Nemusíme a dúfam, že neostaneme. Všetko to súvisí s tou dlhodobou otázkou hodnôt. Je to otázka budovania spoločenského rebríčka hodnôt. Za tých sedemnásť rokov ani človek ešte nie je dospelý. Je to veľmi krátke obdobie."
Po tých sedemnástich rokoch je tu dosť ľudí, ktorí vedia, čo je vhodné alebo nie. Aj vy to viete pomenovať a napriek tomu v záujme koaličnej dohody ste ochotný nad tým prižmúriť oko. Je to v poriadku?
„Som dosť smelý človek, aj skúsený. Ale som len človek a rešpektujem jednoducho určité politické pochody a systémy."
Ak vezmete HZDS do vlády a urobíte zo Štefana Harabina ministra, nezaväzujete sa k tomu, že budete musieť robiť štyri roky ústupky?
"Iste, ale to je ten nutný spoločensko-politický kompromis. Voľby skončili ako skončili, vytvorila sa koalícia, aká sa vytvorila. Dovolím si tvrdiť, že všetci traja koaliční partneri si boli vedomí toho, že to nebude jednoduché. Ale ako sa hovorí, politika je umenie možného"
Boli by ste ešte ďalšie štyri roky ochotný tolerovať toto v justícii?
„Čo je to toto? Ja nemám rád čierno-biele videnie. Opakujem, justícia nie je nefunkčná. Povedal som, že justícia je v rámci tých troch mocí - súdnej, výkonnej a zákonodarnej, určite tým najslabším článkom. Stále však ostávame právnym štátom."
Ak Ústavný súd čaká s rozhodovaním na voľby a o voľbe predsedu Najvyššieho súdu poviete, že to bolo 50 na 50 na hrane ústavy, nedostávame sa na hranu právneho štátu?
„Naozaj to nevidím tak, že právny štát tu nefunguje, ani na základe tých niekoľkých excesov. Ak zoberiete na misku váh, koľko bolo diskutabilných vecí a koľko dobrých, tak je to vytŕhanie z kontextu."
Skúste teda povedať, čo sa za tie štyri roky v justícii podarilo?
„Samosprávne riadenie justície a prijatie viacerých dobrých právnych predpisov, ktoré do určitej miery spružňujú súdne konanie a zvyšujú ochranu spotrebiteľov. "
To bolo už nastavené. Za uplynulé štyri roky bolo čo dobré?
„Nastavenie kontrolných mechanizmov. Napríklad to, že Štefan Harabin ako minister námatkovo navštevoval okresné súdy a kontroloval kto ako pojednáva."
Niektorí sudcovia tieto kontroly vnímali ako nátlak na ich rozhodovanie.
„Keby som bol ministrom, tak budem chodiť tiež. Sudca musí rešpektovať, že kontrola je súčasťou riadenia. Ak mám neporiadok, tak to chápem ako nátlak. Ak robím poctivo, tak si s ním dám kávu a ešte sa pochválim, ako mi to ide."
V prieťahoch, ktoré sú stále problémom na súdoch, sa podarilo urobiť nejaký posun?
„Presnú štatistiku nemám, ale výrazné zlepšenie sa zrejme nepodarilo."
Vláda mala v programe, že zlepší prístup verejnosti k rozsudkom. Bola príležitosť to presadiť v rámci návrhu opozičnej poslankyne Lucie Žitňanskej z SDKÚ, nestalo sa tak.
„Mohlo sa urobiť viac. Som za zverejňovanie rozsudkov."
Prečo ste potom nepodporili jej návrh?
„Viacero výsledkov hlasovania ovplyvnilo politikum a osobné animozity poslancov."
Ak by bol Smer opäť vo vláde, mala by sa justícia takou prioritou, že sa jej nevzdáte?
„Keby na mne záležalo, tak áno. Ekonomika môže byť funkčná, v štáte môže fungovať veľa vecí, ale justícia je jednou z najkardinálnejších sfér v štáte, a tak sa jej treba aj primerane venovať."
Bolo šťastné zveriť justíciu HZDS?
„Nebolo by chybou, keby to mal koaličný partner. Je to o ľuďoch. Takto bola koaličná dohoda."
Bol ten človek, ktorý stál na jej čele, správne vybraný?
„To ukáže čas."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
