BRATISLAVA. Pripustili to zástupcovia agentúr, ktorých oslovila ČTK.
Dôvodom rozdielov je podľa nich najmä to, že prieskumy mapujú nálady obyvateľstva v deň konania ankety. Do dňa volieb však svoje postoje môžu voliči pod vplyvom volebnej kampane či prípadných prehreškov strán zmeniť. Cieľom prieskumov vraj nie je presné určenie výsledkov, ale naznačenie vývoja.
"Prieskum vždy zobrazuje len ten stav, ktorý je v čase konania toho prieskumu. Takže vyhodnotiť tú presnosť je vlastne nemožné," poznamenal šéf agentúry Polis Ján Baránek. "Keby predvolebné prieskumy dokázali odhadnúť presne výsledok volieb, to by znamenalo, že verejná mienka sa nemení," dodal Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Medzi najväčšie neznáme v prieskumoch podľa odborníkov patria nerozhodnutí voliči. Tí vraj môžu zmeniť svoj postoj aj vo volebnej miestnosti. Svoju úlohu môžu zohrať pri rozhodovaní voličov tiež samotné prieskumy. Na ich základe sa môžu rozhodnúť, že nezakrúžkujú kandidátov strany, ktorá sa pohybuje pod úrovňou piatich percent, aby ich hlas neprepadol. V súčasnosti sa v blízkosti tohto limitu drží päť strán.
"V roku 2006 atakovali päťpercentnú hranicu Slobodné Fórum a do istej miery aj Komunistická strana," pripomenul riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík.
Podľa analytikov by malo platiť, že čím sú prieskumy bližšie ku dňu konania volieb, tým sú presnejšie. "Relevantné prieskumy sú len tie, ktoré sú robené tesne pred voľbami, lebo tam sú posuny. Kampaň do istej miery vplýva na tých ľudí," priblížil Baránek. Zástupcovia agentúr sa však zhodli na tom, že najlepšie realitu odrážajú takzvané exit polly, ktoré zaznamenávajú hlasovanie voličov hneď po ich odchode z volebnej miestnosti.
Pred štyrmi rokmi viaceré prieskumy odhadovali, že strana Slobodné Fórum (SF) prekročí päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti a dostane sa do parlmentu. Napokon sa jej to nepodarilo. Zástupcovia agentúr však vtedajšie výsledky bránili.
"Vnútorný konflikt a neistota, či strana naozaj bude mať päť percent alebo nie, nakoniec spôsobili, že tí jej voliči sa rozhodli voliť niekoho iného," tvrdil Haulík.
Väčšina agentúr v roku 2006 tiež namerala pred voľbami výrazne nižšie preferencie opozičnej SDKÚ-DS. "Časť voličov SDKÚ sa rozhodne až vo volebnej miestnosti. (...) SDKÚ tým bola špecifická. Po dve volebné obdobia, aj v roku 2002 to bolo podhodnotené, aj v roku 2006," obhajoval výsledky ankiet Slosiarik.
Kým Slosiarik si myslí, že sa môže zopakovať situácia spred štyroch rokov a SDKÚ-DS získa v júni napokon viac hlasov a nová strana Sloboda a Solidarita (SaS) podobne ako SF zostane pred bránami parlamentu, Haulík to nepredpokladá.
SDKÚ-DS totiž podľa neho dosahuje zvyčajne lepšie výsledky ako vládna strana, ktorou v roku 2006 bola. SaS je zasa údajne v porovnaní so SF stabilnejšou stranou.
