Ako vládli: Harabinove roky

Súdnictvo nie je jediná oblasť, kde Ficova koalícia narobila paseku. No škoda, ktorú spôsobila v justícii, je výnimočná - zasiahla úplne všetky zložky systému, ktorý by inak mal byť od politiky nezávislý, a prežije túto vládu o mnoho rokov. Ukázať sa to dá na jednej inštitúcii za druhou:

Ústavný súd

Deväť z trinástich sudcov Ústavného súdu bolo vymenovaných začiatkom roka 2007, pričom väčšina mala blízko k vládnym stranám. A ústretovosť ku koalícii bola cítiť na každom zásadnom rozhodnutí Ústavného súdu:

1. zrušenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Pred letnými prázdninami 2008 odložil súd vyhlásenie rozhodnutia na jeseň so zdôvodnením, že o to požiadal predseda parlamentu Pavol Paška (Smer). Samotný nález je síce správny a naoko proti vôli politikov. Ale v skutočnosti zákon nechcú ani oni.

2. zrušenie Špeciálneho súdu. Nestáva sa často, aby samotní sudcovia v odlišnom stanovisku vyhlásili, že na rozhodnutie „neexistovali ústavne akceptovateľné dôvody" a ide o „prejav neprimeraného súdneho aktivizmu". Aktivizmu, ktorý bol plne v línii toho, čo hlásali Harabin a HZDS.

3. nečinnosť v prípade zákona, ktorý umožňuje stavať diaľnice na súkromných pozemkoch. Súdu trvalo dva roky, aby rozhodol, či sa zákonom bude vôbec zaoberať. Keď ho prijal, nepozastavil jeho účinnosť, čiže vláda môže stavať ďalej. A ako povedala šéfka súdu Ivetta Macejková, sudcovi spravodajcovi sa zdá najlepšie rozhodnúť až „tesne po voľbách".

4. nečinnosť v prípade zvolenia Harabina za šéfa Najvyššieho súdu. O tom, či môže byť politik s pozastaveným výkonom sudcovskej funkcie zvolený za šéfa justície, by sa malo rozhodnúť v priebehu niekoľkých dní. U nás sa už mesiace nič nedeje.

Záujmy dnešnej koalície sú pre mnohých ústavných sudcov viac než právo. A užijeme si ich ešte dlho. Funkčné obdobie deviatich nových sudcov sa končí v roku 2019.

Ministerstvo spravodlivosti

Štefan Harabin mal ako minister spravodlivosti jasný cieľ - totálne ovládnutie justície. Splnil ho spolovice. Dnes stojí na čele Najvyššieho súdu, na ministerstve má Vieru Petríkovú (za HZDS) a po ruke mu ide aj Súdna rada.

Nepresadil však posilnenie kompetencií šéfa Najvyššieho súdu a ďalšie „osamostatnenie" súdnictva, vďaka ktorým by dnes bol justičným cárom.

Podporu sudcov si Harabin zabezpečil jednoducho - v roku 2007 pre nich vyhandloval 14. platy, dosiahol zníženie odmien špeciálnych sudcov, ktoré kolegom klali oči, otvoril dvere diskriminačným žalobám a tých, čo sa nedali kúpiť, začal disciplinárne stíhať.

Harabin je z ministerstva preč, ale z takého šoku, že justícii môže šéfovať niekto, koho odpočúvanie usvedčuje z kamarátstva s údajným narkobarónom, kto klame, kričí na poslanca, že je „hajzeľ" a pôjde do basy, a má antisemitské narážky, sa budeme spamätávať dlho.

A ktovie, či po Harabinovi a Petríkovej sudcovia ešte niekedy pochopia, že nie je v poriadku odskočiť si do politiky a potom zasa súdiť.

Najvyšší súd

Pre kritikov na Najvyššom súde má Harabin hierarchiu postihov: od nevyplatenia odmeny cez presadenie do menšej kancelárie, preloženie na inú agendu, disciplinárne stíhanie až po pozastavenie funkcie. Minimálne štrnásti z osemdesiatky sudcov zažili niečo z toho.

Odmeny či kancelárie nemusia obyčajného človeka trápiť, ale ak sudcu, ktorý sa celý život zaoberal obchodnými zmluvami, necháte rozhodovať o ochrane lesa, budú trpieť zmluvy, lesy, občania aj právo.

Zodpovednosť politikov je jasná - vláda, parlament, aj prezident majú svojich zástupcov v Súdnej rade, ktorá Harabina jednohlasne zvolila. S Ficovou podporou zvolený prezident Ivan Gašparovič ho bleskovo po hlasovaní vymenoval, aby sa nástup do funkcie nedal spomaliť podaním na Ústavný súd.

Je teda vinou koalície, že ak sa nič mimoriadne nestane, Štefan Harabin bude na čele Najvyššieho súdu do roku 2014.

Špeciálny súd

„Špeciálny súd musí existovať," povedal premiér Robert Fico po tom, čo ho Ústavný súd zrušil. Lenže na to mal myslieť, už keď bral do vlády HZDS s Harabinom či keď volil ústavných sudcov.

Vznikom Špecializovaného trestného súdu Fico nič nevyriešil. Len hasil problém, ktorý sám spôsobil. A aj to len čiastočne, keďže o odvolaniach proti rozsudkom špecializovaného súdu rozhoduje Najvyšší súd, kde vládne Harabin.

Sudcovský stav

Asi najväčšou hanbou sudcovského stavu za posledné štyri roky je hromadné podávanie žalôb za diskrimináciu, ktorú mali radoví sudcovia utrpieť, keď dostávali menší plat než kolegovia na Špeciálnom súde.

Zodpovednosť leží na sudcoch samotných, ale vinu nesie aj politika - keby spisovanie žalôb nebolo organizované zhora a nemalo podporu Harabina a Petríkovej, ktorá si ju sama podala, asi by ostalo len pri individuálnych úletoch.

Ak v sudcovskom stave začalo bujnieť rodinkárstvo pri obsadzovaní voľných miest, je to tiež vinou politiky. Harabin ako minister presadil zmenu, podľa ktorej majú justiční čakatelia prednosť pred uchádzačmi zvonka, pričom čakateľské miesta sa vo veľkej miere obsadzujú príbuznými.

Keď k problémom prirátame aj neochotu masovo kritizovať voľbu Harabina, či zastať sa šikanovaných kolegov, obraz, ale aj reálny stav sudcovstva sa posledné štyri roky len zhoršoval. A keďže sudcovia sú vymenovávaní doživotne, čo sa raz pokazí, sa ťažko napráva.

Len Harabin?

Zvaliť všetko na šéfa Najvyššieho súdu by bolo nepresné. Štefan Harabin by nebol ničím bez Vladimíra Mečiara, ktorý ho poslal do vlády, Roberta Fica, ktorý ho tam zobral, prezidenta, Súdnej rady či desiatok sudcov, ktorí mu prisluhujú.

Napriek rozsahu škôd a počtu spolupáchateľov sa v súdnictve dá mnohé zachrániť - hlasovanie o zrušení Špeciálneho súdu dopadlo 6:7 a niektoré senáty Ústavného súdu robia dobré rozhodnutia. Harabina možno odstrániť. Špecializovaný súd čaká, aby sa mu zasa rozviazali ruky. Sudcovský stav sa dá nanovo regulovať.

Najbližšie štyri roky môžu zlepšiť, čo sa tu za tie posledné udialo. Alebo spôsobiť problémy na ďalšie desaťročia.

Autor: komentátor denníka SME