BRATISLAVA - Najzávažnejším porušením slobody tlače na Slovensku v uplynulom roku bolo stíhanie novinára Aleša Krátkeho, na ktorého podala žalobu Kancelária prezidenta SR za porušenie paragrafov o hanobení. Uvádza sa to v Správe o stave slobody médií na svete v roku 2001, ktorú vypracoval Medzinárodný tlačový inštitút (IPI).
Inštitút kritizoval nielen kanceláriu prezidenta a hlavu štátu, ale aj ostatných slovenských politikov, ktorí podľa neho nie sú schopní tolerovať kritiku napísanú novinármi.
Prezident Schuster vlani trval na trestnom stíhaní novinára Aleša Krátkeho, odmietol podporiť odstránenie paragrafov o hanobení a zdráhavo sa vyjadroval k budúcnosti štátom financovanej Tlačovej agentúry SR, uvádza s v správe IPI. Správa pripomína, že prezidentov poradca Ján Bílek informoval, že obvinenia voči Krátkemu prezident nestiahne - prípad mal údajne slúžiť „ako varovanie pre ostatných novinárov“.
IPI ďalej v správe kritizoval slovenskú vládu za nepodporenie odstránenia paragrafov o hanobení z Trestného zákonníka. Návrh predložil do parlamentu poslanec Tomáš Galbavý. Podľa jeho návrhu by sa zákonom vylúčilo trestné stíhanie za hanobenie inštitúcií vlády, parlamentu a Ústavného súdu, ako aj prezidenta SR.
Neodstránením týchto zákonov sa slovenská vláda identifikovala so zosadeným komunistickým režimom práve v čase, keď by malo rozširovanie slobody jednotlivca byť v súlade s princípmi Európskej komisie a Európskej únie. IPI Schustera upozornila, že „Slovensko sa uchádza o vstup do EÚ a perzekúcia novinárov za ich názory na inštitúcie a zvolených politikov nie je v súlade s kandidatúrou“.
Hovorca prezidenta a bývalý novinár Ján Füle v reakcii vyhlásil, že Kancelária prezidenta trestným oznámením proti Krátkemu slobodu tlače na Slovensku neohrozila. Prezidentská kancelária vtedy podľa Füleho postupovala podľa platných zákonov, „čo jej ťažko možno vyčítať“.
Füle si myslí, že politici na Slovensku sú ochotní zdieľať akúkoľvek mieru kritiky, len nie sú vždy ochotní akceptovať slovník, ktorý sa voči nim používa. Sloboda tlače je na tom v súčasnosti omnoho lepšie ako za predchádzajúcej vlády, uzavrel Füle.
Podpredseda parlamentného výboru Ján Budaj si myslí, že najlepšou garanciou toho, aby sa neopakovala kauza Krátký je vznik štandardnej inštitúcie známej aj z iných európskych štátov. Príkladom je Tlačová rada, ktorá ako nezávislý orgán na kontrolu etiky vznikla nedávno. Na kritiku politikov, ktorí podľa IPI nie sú ochotní zniesť kritiku, Budaj konštatoval, že „na obidvoch frontoch sú rôzni ľudia“. Nemyslí si však, že majú novinári a politici od seba odstup. Ako dodal ide skôr o nedôveru medzi oboma skupinami. (tasr, sita)
