Svetový deň astmy - vyhlásili pod záštitou celosvetového hnutia s názvom Globálna iniciatíva proti astme (GINA), Federácie európskych spoločností astmatikov a alergikov a Svetovej zdravotníckej organizácie prvýkrát v roku 1998 a v súčasnosti si ho pripomínajú vo vyše 80 krajinách sveta so zámerom zvýšiť povedomie o astme a možnostiach jej modernej liečby, pričom na Slovensku sa odhaduje výskyt prieduškovej astmy (chronické zápalové ochorenie dýchacích
ciest) v priemere od troch do deväť percent a má stále rastúci trend - ak sa astma, na ktorej výskyte majú podiel genetické i environmentálne faktory, správne nelieči, pacient trpí záchvatmi, ktoré vedú k práceneschopnosti alebo absencii v škole, hospitalizácii, prípadne až k stavom ohrozujúcim život; tohtoročným heslom Svetového dňa astmy je: Nechajte každého človeka dýchať
1912
- zomrel v Rimavskej Sobote archeológ a pokladník
Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Hnúšti ŠTEFAN
TERRAY, zberateľ archeologických predmetov, ktoré odkázal župnému
múzeu v Rimavskej Sobote, pričom sa zaslúžil o získanie bronzových
pokladov zo Včeliniec a Zabara do zbierok rimavskosobotského múzea.
Narodil sa 13.1.1843
1932
- narodil sa v Černošiciach (ČR) muzikológ, rozhlasový redaktor
a organizačný pracovník LUBOMÍR ČÍŽEK
1942
- narodil sa v Bratislave vysokoškolský pedagóg, interiérista
a dizajnér RASTISLAV JANÁK, člen Spolku architektov Slovenska
- zahynul v Mauthausene (Rakúsko) lekár-biológ, vedúci Katedry
histológie a embryológie LFUK a vysokoškolský pedagóg JÁN FLORIAN.
Narodil sa 24.11.1897
1962
- zomrel v Bratislave fotograf a športovec ĽUDOVÍT JARUŠEK,
spoluzakladateľ slovenskej chemigrafie. Narodil sa 21.6.1898
1972
- skončilo sa mítingom v Bratislave spoločné cvičenie čs.
a sovietskych vojsk Družba 1972
1987
- schválila vláda ČSSR návrhy zákonov na podporu rodín s deťmi
a dôchodcov, súhlasila s odporučením novej právnej úpravy výroby,
rozvodu a spotreby tepla, základných práv a povinností pracovníkov
veterinárnej služby
1992
- rozhodla sa maďarská vláda vypovedať medzištátnu zmluvu s ČSFR
o spoločnej výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros z roku 1977
k 25.5.1992
- skončila sa 24. schôdza SNR, ktorá sa začala 27.4., pričom v máji
schválili zákon o dedičstve, dani z darovania a dani z prevodu
nehnuteľnosti, správnych poplatkoch, opatreniach súvisiacich
s ochranou verejného záujmu, stavebnom sporení, notárskej činnosti,
štátnej štatistike, poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a uloženie
odpadu, avšak neschválila uznesenie o štátnom záverečnom účte za rok
1991 a prijala návrh rozpočtu Fondu národného majetku
- predniesol Viliam Oberhauser návrh na vyhlásenie zvrchovanosti SR,
avšak SNR deklaráciu neprijala
- nadviazala ČSFR diplomatické styky s Uzbeckou republikou
- vyhlásilo predsedníctvo Federálneho zhromaždenia zákony
o federálnej železničnej polícii, policajných vysokých školách,
použití prebytku štátneho rozpočtu federácie za rok 1991, zrušení
pracovných kategórií, investičných spoločnostiach a investičných
fondoch, daniach z príjmov, ochrane osobných údajov v informačných
systémoch a vyhlásilo úplné znenie trestného zákona
----------------------------------------------------------------
1617
- zomrel nemecký teológ, astronóm a meteorológ DAVID FABRICIUS,
objaviteľ prvej premennej hviezdy Mira Ceti. Narodil sa roku 1564
1727
- vypovedala cárovná Katarína I. Židov z Ruska
1777
- zajal americký krížnik Surprise v Lamanšskom prielive britskú
vojnovú loď Princ Oranžský
1812
- narodil sa britský básnik ROBERT BROWNING. Zomrel roku 1889
1827
- narodil sa maďarský básnik, prozaik a publicista JÁNOS VAJDA.
Zomrel roku 1897
1857
- narodil sa český prozaik, publicista a politik JAN HERBEN. Zomrel
roku 1936
- narodil sa portugalský fejtonista, literárny kritik a poviedkár
JOSÉ VALENTIN FIALHO DE ALMEIDA. Zomrel roku 1911
1867
- narodil sa poľský románopisec WLADYSLAV STANISLAW REYMONT, laureát
Nobelovej ceny (1924). Zomrel roku 1925
1882
- narodil sa flámsky básnik a prozaik WILLEM ELSSCHOT (vlastným menom
Alfons de Ridder). Zomrel roku 1960
1887
- narodil sa český akademik, banícky geodet a praktický geofyzik
FRANTIŠEK ČECHURA. Zomrel roku 1974
1892
- narodil sa americký básnik, dramatik, učiteľ a verejný činiteľ
ARCHIBALD MACLEISH. Zomrel roku 1982
1907
- otvorili v Hamburgu prvú zoologickú záhradu na svete
- konali sa na britskom ostrove Man prvé viacdňové motocyklové
preteky o turistickú trofej
1917
- začala sa v Petrohrade šesťdňová celoruská konferencia
Sociálnodemokratickej strany Ruska (b) s účasťou 133 delegátov
s rozhodujúcim a 18 s poradným hlasom, ktorí zastupovali 80.000
členov strany, pričom schválili rezolúciu o vojne (označili ju za
imperialistickú), agrárnej otázke, sovietoch, zjednotení
internacionalistov proti maloburžoáznemu bloku stúpencov vojny,
národnostnej otázke, politickej situácii, zvolili nový ÚV na čele
s Vladimírom Iľjičom Leninom a strana sa začala oficiálne nazývať
Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska (boľševikov)
1922
- narodil sa český sólista opery HYNEK MAXA
1942
- zomrel rakúsky dirigent a hudobný skladateľ FELIX VON WEINGARTNER,
ktorý bol známy najmä svojimi interpretáciami Wagnera a Beethovena.
Narodil sa roku 1863
- narodil sa nemecký kabaretiér a herec GERHARD POLT
- začala sa dvojdňová bitka medzi japonskou eskadrou a americkým
loďstvom v Korálovom mori, pri ktorej sa prvý raz v dejinách
námorných vojen bojovalo výhradne vo vzduchu a straty oboch strán
boli približne vyrovnané (každá strana stratila lietadlovú loď
a Američania 89 a Japonci 105 lietadiel), avšak výsledok bol
strategickým víťazstvom USA a signálom k zvratu vo vojne, pretože
zabránil vybudovaniu predmostia k invázii Japoncov do Austrálie
z Port Moresby, pričom Japonci prestali po tejto bitke rušiť americké
námorné spoje s Austráliou a japonský postup do Austrálie bol
zastavený
- zahynul český profesor, geograf a kartograf FRANTIŠEK KOLÁČEK.
Narodil sa roku 1881
- popravili českého aktívneho účastníka odboja vysokoškolského
pedagóga KARLA HORU, ktorý sa venoval vplyvu telesnej výchovy na
pohybovú sústavu človeka. narodil sa roku 1901
1957
- zomrel nemecký geograf, geofyzik, cestovateľ a bádateľ WILHELM
FILCHNER. Narodil sa roku 1877
1962
- otvorili v Moskve Múzeum Karola Marxa a Fridricha Engelsa
- zomrel český operný spevák (barytón a bas) LADISLAV MRÁZ. Narodil
sa roku 1923
1967
- oznámil iracký ministerský predseda Tálib rezignáciu svojej
vlády, pričom zostavením novej poverili generála Abdula Ganího Ravího
1972
- začali sa dvojdňové talianske parlamentné voľby, pričom kresťanskí
demokrati, socialisti, sociálni demokrati a komunisti si v podstate
udržali kreslá, avšak značný zisk zaznamenali neofašisti a najviac
stratili liberáli
- bombardovalo americké letectvo hrádze na Červenej rieke vo
Vietnamskej demokratickej republike
1977
- začala sa dvojdňová konferencia siedmich priemyslovo
najvyspelejších štátov na najvyššej úrovni (Francúzsko, Japonsko,
Kanada, NSR, Taliansko, USA a Veľká Británia), pričom rokovali
o kríze západného menového systému, medzinárodnom obchode
a hospodárskych vzťahoch medzi kapitalistickými a rozvojovými
krajinami
1987
- začal sa 13-dňový 40. medzinárodný filmový festival v Canne
- odsúdili podľa oficiálneho vládneho komuniké 58 účastníkov pokusu
o zvrhnutie guinejskej vojenskej vlády v roku 1985 v tajných
procesoch na trest smrti
- začal sa vo Varšave štvordňový 2. zjazd Vlasteneckého hnutia
národnej obrody
1992
- vykonali americkí astronauti Pierre Thuot, Richard Hieb a Thomas
Akers prvú trojčlennú prechádzku z raketoplánu Endeavour do vesmíru,
aby opravili poškodený satelit Intelsat 6
- podpísal ruský prezident Boris Jeľcin výnos o vytvorení ruskej
armády a stal sa vrchným veliteľom ozbrojených síl
- dohodli sa v Teheráne Arménsko a Azerbajdžan ďalšie prímerie
v Náhornom Kaabachu
- zrušil tadžický prezident Rachman Nabijev výnimočný stav z 5.5.
a podpísal dohodu s opozíciou, pričom vláda utiekla a moc prevzala
Najvyššia konzultatívna rada na čele s predstaviteľmi opozície, avšak
ozbrojenci neodovzdali zbrane
- začal sa 12-dňový 45. medzinárodný filmový festival v Cannes
- zlyhal havarijný systém v ruskej JE Smolensk
1997
- uznal Medzinárodný tribunál OSN pre vojnové zločiny v bývalej
Juhoslávii Srba Dušana Tadiča vinného zo zločinov proti ľudskosti,
ktorých sa dopustil pri etnických čistkách proti bosnianskym Moslimom
