BRATISLAVA. „Na Kiribati nemáme písmeno l, preto v kostole spievame Areruja, areruja. Ľudia nám hovoria: Sestra to nie je Areruja, ale Aleluja,“ smeje sa rehoľná sestra Mary.
Na Slovensko prišla z ostrova v Tichom oceáne. Spolu so stolárom z Nového Zélandu, obchodníkom z Egypta, či študentkou z Bieloruska sa v Nitre učia po slovensky. Kurz platený Európskou úniou je prvým na Slovensku. Pomáha s jazykom aj orientáciou na úradoch.
Slovenčina je zložitá, zhodujú sa všetci na kurze. Stolár Leighton z Nového Zélandu priznáva, že na ňu bude potrebovať niekoľko rokov. Ale vraj sa to oplatí.
Slovensko je super, ale...
Od roku 2004 počet cudzincov u nás stúpol viac ako dvojnásobne. „Slovensko je number one, ľudia sú kamarátski,“ hovorí o prijatí u nás komunikatívna Mary. Súhlasí s ňou aj stážistka Antanina z Bieloruska. Keď však začujú prízvuk, niektorí si vraj držia odstup.
PeiFen z Taiwanu, ktorá sa na Slovensku vydala a zostala doma s dvoma deťmi, naopak hovorí, že doma sú ľudia priateľskejší. Nevylučuje, že je za tým aj jej neeurópsky vzhľad. Slováci vraj všetkých aziatov berú ako Číňanov. Urazilo ju, keď jej slovenský úradník v pase preškrtol štátnu príslušnosť Taiwan a napísal Čína.
„Ak som ja priateľský, aj druhí sú priateľskí,“ opisuje svoju životnú filozofiu učiteľ a podnikateľ Izmail z Egypta. Hovorí, že na Slovensku sa s rasizmom nestretol. Ostatní siedmi účastníci kurzu súhlasia. Hoci Izmail často cestuje do svojej vlasti, chce, aby jeho deti vyrastali na Slovensku.
Späť na Nový Zéland sa nechystá ani Leighton, ktorému neprekáža, že na Slovensku je nižšia životná úroveň ako v jeho domovine. Za svoje prechodné bydlisko Slovensko považuje len svetobežníčka Antanina, ktorej u nás chýbajú najmä „krásni muži“.
Klobása namiesto rýb
Naopak, slovenská kuchyňa dostala všetkých. „U nás sme jedli len ryby, ale tu sú drahé, tak jeme klobásy,“ spontánne hovorí sestra Mary. V triede spôsobí výbuch smiechu.
Pri jedle sa rozhovorí Leighton, ktorému slovenčina ešte veľmi nejde. Najviac mu z našich jedál chutí guláš.
Cudzie kultúry nepoznáme, tóra je vraj pokrývka hlavy
Vo vzťahu k imigrantom sme rozdelení asi na dve skupiny. Najznámejší cudzinec je pre nás Ibrahim Maiga.
BRATISLAVA. Slovensko je krajina Slovákov a tak by to malo zostať. Kto sa Slovákom nechce prispôsobiť, mal by mať obmedzené práva. S týmito tvrdeniami súhlasí takmer polovica obyvateľov Slovenska. Vyplýva to z prieskumu Medzinárodnej organizácie pre migráciu.
Zo štúdie vychádza, že imigrantov berieme, len nech radšej bývajú až niekoľko kilometrov od nášho domu. Bojíme sa, že nám zoberú prácu, aj neznámych chorôb.
O cudzích kultúrach toho navyše veľa nevieme. Ramadán ako moslimský pôstny mesiac síce rozpoznalo až osemdesiat percent opýtaných, židovský náboženský zákon tóra však väčšina nepozná. Tretina respondentov je presvedčená, že ide o pokrývku hlavy, správne odpovedalo len takmer 28 percent opýtaných. Asi tretina zasa považuje kresťanov z Arménska za moslimov.
„Ľudia sú otvorenejší a ochotnejší prijímať migrantov, ktorí zapadnú. Majú podobný vzhľad, kultúrne hodnoty, prípadne náboženstvo,“ hovorí šéfka organizácie Zuzana Vatráľová. Lepšie berieme aj vzdelaných expertov zo zahraničia. Naopak, uzavretejší sme k moslimom.
Pri slove imigrant väčšinu osloveným napadnú Vietnamci a Číňania. Najznámejším cudzincom je však Ibrahim Maiga, na ktorého si spomenula štvrtina ľudí. Na druhom mieste skončil Béla Bugár, ktorého však menovalo len 2,6 percenta ľudí.
Prieskum robila agentúra Focus na vzorke 1053 respondentov.
jkr
Beata
Balogová
