BRATISLAVA. Ruskú federáciu netreba podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka romantizovať ani démonizovať. Na dnešnom 11. ročníku hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky zdôraznil, že partnerstvo Európskej únie a NATO s Ruskom nikdy nebude jednoduché.
"Z dlhodobého hľadiska je strategická spolupráca v záujme únie, Aliancie aj Ruska," pripomenul s tým, že Moskva rovnako ako EÚ stoja pred mnohými spoločnými výzvami, ktorých neriešenie oslabí všetkých. Ide napríklad o boj proti terorizmu či nešírenie zbraní hromadného ničenia. "Je dostatok dobrých dôvodov pre spoluprácu SR s Ruskom," konštatoval. Tá má byť postavená na realistickej a pragmatickej politike, pričom vzájomné vzťahy by nemala determinovať minulosť.
Vzťahy so susednými krajinami považuje Lajčák v prevažnej väčšine za nadštandardné a bezproblémové, ale Slovensko stálo veľa energie riešenie negatívnej agendy s Maďarskom. Verí, že nástup nových vlád v Budapešti i v Bratislave otvorí priestor na zadefinovanie pragmatickému dialógu. Za urgentné v slovenskej zahraničnej politike označil čo najrýchlejšie nadviazanie kontaktov medzi novým kabinetom v Maďarsku aj Česku. SR, v ktorej budú parlamentné voľby ako v poslednej z týchto krajín, preberie od júla predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke.
Minister potvrdil, že SR podporuje proces rozširovania EÚ a NATO o krajiny západného Balkánu, ale pri splnení stanovených kritérií. Je však toho názoru, že tamojšia situácia vyžaduje silnú európsku angažovanosť. "Väčšiu zodpovednosť však musia na seba zobrať aj krajiny tohto regiónu. Občas mám pocit, ako keby si politické garnitúry niektorých krajín regiónu plne neuvedomovali, akú výnimočnú šancu im EÚ ponúka tým, že majú garantované budúce členstvo," ozrejmil. Najväčší problém podľa neho v tomto predstavuje Bosna a Hercegovina. Slovensko, čo sa týka Kosova, nemení svoj postoj. "Naša pozícia je jasná a konzistentná, ale nie nepriateľská," upozornil.
Na margo Lisabonskej zmluvy podotkol, že ide o najlepší možný kompromis, aký sa dal dosiahnuť. Pripustil fakt, že únia sa počas takmer 10 rokov trvajúcich rokovaní a ratifikácie v podstate zaoberala sama sebou. "Nastavovali sme inštitúcie, právny základ, rozhodovacie mechanizmy. Konečne sme si teraz rozviazali ruky a celú politickú energiu treba venovať tomu, aby sme nový rámec definovaný Lisabonskou zmluvou využili na vážne a odvážne politické rozhodnutia," avizoval s tým, že EÚ sa musí venovať výzvam, ktorým čelí.
Lajčák potvrdil, že Slovensko podporuje filozofiu stratégie Európska únia 2020, ktorej cieľom je vymaniť úniu z krízy a pripraviť jej hospodárstvo na nasledujúce desaťročie. "Ale tlmočili sme viaceré obavy, aby sme sa vyhli určitému rozčarovaniu," dodal a pokračoval, že ciele v nej musia byť ambiciózne, ale zároveň reálne a majú vychádzať z možností každej členskej krajiny. "Nesmie to byť tak formálne byrokratické cvičenie, ako sa to vyvinulo u Lisabonskej stratégii," poznamenal.
Kriticky sa vyjadril k tomu, že Európska komisia urýchľuje prijatie záväzných cieľov takým spôsobom, ktoré neumožňuje o nich viesť politickú diskusiu so všetkými, ktorých sa implementácia stratégie bude týkať. Víta však, že komisia reálne pomenúva ekonomickú situáciu únie.
