BRATISLAVA. Za návrh zahlasovalo len 59 poslancov, minimom na prelomenie veta je 76.
Podľa právnej normy mala SR zriadiť Slovenský historický ústav v Ríme (SHÚR) od 1. januára 2011. Národniari na pôde parlamentu pripomenuli, že potrebu historických archívov v metropole Talianska si uvedomili všetky naše susedné štáty, ale aj mnohé iné krajiny Európy.
Ústavy týchto štátov sa "venujú aj bádaniu v odboroch archeológie, umenovedy či knižných vied, pričom každý má svoju pevnú štruktúru, štatút a rozpočet". V dôvodovej správe sa tiež uvádza, že zároveň vykazujú významnú publikačnú činnosť, organizujú medzinárodné semináre, kolokviá, konferencie a zverejňujú dosiahnuté výsledky.
Predstavitelia SNS sú presvedčení, že absencia slovenskej vedy v citlivom a prestížnom rímskom a vatikánskom vedeckom a kultúrnom prostredí spôsobuje našej krajine veľkú škodu a znemožňuje slovenským historikom skúmať bohaté vatikánske a rímske historické pramene.
Tiež má podľa nich za následok, že naše dejiny sú v rímskom vedeckom prostredí prakticky neznáme alebo prítomné iba v rôznych nie nezainteresovaných interpretáciách a stavia SR do pozície nekultúrnej krajiny, neschopnej vlastnej vedeckej prezencie na medzinárodnom poli.
"Je evidentné, že tento zákon zaťaží štátny rozpočet. Potrebné prostriedky môžu byť v rozpočte nájdené tak, že vláda SR bude zriadenie, prevádzku a činnosť SHÚR považovať za jeden z prioritných štátnych záujmov," upozorňujú predstavitelia SNS.
Možnosti financovania však vidia aj v prerozdelení prostriedkov poskytovaných viacerým etablovaným inštitúciám, ustanovizniam či organizáciám "na mnohé, neraz pochybné a nedôveryhodné projekty, kde sú neefektívne využívané a iba sa premrhávajú".
Medzi úlohy SHÚR malo okrem iného patriť systematické skúmanie archívneho materiálu akejkoľvek povahy so vzťahom k Slovensku a Slovákom vo Vatikánskom tajnom archíve či v archívoch orgánov Rímskej kúrie a jej kongregácií, ako aj systematické skúmanie historických knižných fondov so vzťahom ku Slovensku a Slovákom, napr. vo Vatikánskej apoštolskej knižnici. Ústav sa má venovať aj publikačnej činnosti a vydávať Zvesti Slovenského historického ústavu v Ríme či Slovak Studies, teda vedeckú ročenku, v ktorej by publikoval odborné rozpravy, state a príspevky.
Napriek tomu, že sa hlava štátu plne stotožňuje a podporuje myšlienku zriadenia SHÚR zákonom, konštatovala, že právna úprava musí spĺňať požiadavky kladené na zákon, a to aj vzhľadom na význam a dôstojnosť inštitúcie, ktorá sa nim zriaďuje.
"Podľa schválenej právnej normy tento zákon upravuje zriadenie a činnosť ústavu, no absentuje v nej ustanovenie, ktorým by sa SHÚR zriadil," upozornil Gašparovič. Prezidentovi sa nepozdávala ani úprava vedeckého výskumu ústavu, keďže "akúkoľvek činnosť nemožno na území iného štátu a v archívoch rehôľ a náboženských spoločností vykonávať podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky".
V súvislosti so schválenou organizačnou štruktúrou SHÚR Gašparovič poukázal na to, že orgány ústavu sú schopné sa uznášať, ak sa na ich rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina ich členov. "Na rozhodnutie sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. Ak má mať predstavenstvo troch členov, bude uznášaniaschopné, ak sa rokovania zúčastnia aspoň dvaja, nie je tak jasné, koľko hlasov postačí na jeho rozhodnutie," upozorňuje. Podľa jeho slov nie je zrejmý ani plat riaditeľa ústavu, ktorý má mesačne dostávať odmenu vo výške vedúceho zahraničného úradu. "Nie je jasné, o aký zahraničný úrad ide a v akej výške bude mesačná odmena riaditeľovi ústavu patriť," konštatuje Gašparovič.
