Aký je najväčší sociálny problém Slovenska? Vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti a s ňou spojená chudoba. Čo s tým urobila vláda Roberta Fica? Nič. Keď ekonomika rástla, počet ľudí bez práce prirodzene klesal. Keď na hospodárstvo doľahla kríza, nezamestnanosť sa opäť prudko zvýšila. Vláda na to pozerala z pozície štatistu. Trhu práce zásadne neuškodila, no čo je horšie, nepomohla mu.
Od roku 2000 má Slovensko najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti spomedzi všetkých krajín OECD, hoci až do krízy permanentne klesala. Veľký sociálny problém sú ľudia, ktorí sú z rôznych dôvodov znevýhodnení na trhu práce a potrebujú aktívnu pomoc štátu. Najmä Rómovia. Slovensko neuľahčuje návrat do zamestnania ani matkám po narodení dieťaťa. A v porovnaní s najvyspelejšími krajinami má nízku mieru zamestnanosti mladších aj starších obyvateľov.
Skrátka, je tu dostatok problémov, ktoré umožňujú vyniknúť akejkoľvek politickej zostave. Najmä, ak nejaký globálny konsenzus o správnej sociálnej politike neexistuje. Ale úspešné krajiny dokázali skombinovať odstraňovanie bariér, ktoré demotivujú podnikateľov pri prijímaní zamestnancov, efektívnu aktívnu politiku a sociálne služby.
O storočie pozadu
Len čo nová ministerka práce Viera Tomanová otvorila ústa, bolo jasné, že Slovensko sa dožije veľa smiechu cez slzy, ale nie konzistentného programu boja proti nezamestnanosti a chudobe. Niežeby vládna hyperaktivita mala byť vítaná záležitosť, ale pasivita pri riešení kľúčových sociálnych problémov predsa len prekvapila.
Rýchlo rastúca ekonomika profitujúca z globálneho boomu, rozširovania EÚ, reforiem a relatívne nízkych miezd dokáže absorbovať mnohé nedostatky trhu práce. Minimálna mzda môže škodiť niektorým odvetviam, ale nepochová podnikanie. No ak sa tieto faktory skombinujú s vysokým odvodovým zaťažením, so zlou infraštruktúrou a s nedostatočnou kvalifikáciou pracovnej sily, výsledkom je vysoká miera dlhodobo nezamestnaných.
No zlé časy premrhala koalícia rovnako ako dobré. Miera nezamestnanosti sa v dôsledku krízy vrátila na trinásť percent. Dlhodobá nezamestnanosť je síce v súčasnosti nižšia ako v roku 2006, ale je otázka, aká časť ľudí prepustených v poslednom roku si opäť nájde prácu.
S Ficovou vládou a jej ministerkou práce bol problém, že myslením sa nachádzala zhruba o storočie pozadu. Tomanovej s jej predstavami o neprípustnosti „sociálneho dumpingu" a s presvedčením, že zahraniční investori priniesli na Slovensko vykorisťovanie, chýbala na modernú sociálnu politiku intelektuálna výbava. Podľa toho to aj vyzeralo v praxi.
Začiatok volebného obdobia strávila ministerka v sporoch so zamestnávateľmi o novú podobu Zákonníka práce. Schválený kompromis nepomohol zamestnancom a ani príliš neublížil podnikateľom. Zato sa Smeru podarilo cez nové privilégiá poďakovať odborárskym bossom za predvolebnú podporu a zalepiť im na štyri roky ústa.
Brnkanie na nervy zamestnávateľom pokračovalo snahou direktívne rozširovať odvetvové kolektívne zmluvy. No najväčšie mediálne divadlo bolo každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy. Pamätný bol najmä Ficov výrok, ktorým odporučil textilným firmám s nízkymi mzdami, aby to na Slovensku zabalili. S tým, že ich zamestnancov vláda „umiestni inde".
Odvody sú pravicové huncútstvo
Slovensko síce vykazuje jeden z najnižších podielov daní a odvodov na HDP v EÚ, ale skôr je to dôsledok neefektívneho výberu ako nízkych sadzieb. Ak mohla Ficova vláda pravicovej predchodkyni niečo vyčítať, tak je to neprimerané zaťaženie práce v porovnaní s kapitálom. No namiesto toho, aby sa s tým pokúsila za štyri roky niečo urobiť, proti znižovaniu odvodov sa postavila vždy, keď mohla.
Vysoké odvody sú z pohľadu zvyšovania zamestnanosti dvojnásobný problém. Demotivujú podnikateľov tvoriť pracovné miesta predovšetkým pre ľudí s nižšou kvalifikáciou. A problematické sú aj z pohľadu nezamestnaných. Ak vláda zdaní každé dodatočne zarobené euro aj stopercentnou marginálnou sadzbou, je výhodnejšie zostať doma na podpore.
Pravda, ani nízke odvody nie sú pre trh práce všeliekom. Niekde je potrebná kombinácia s aktivačnými prácami, rekvalifikáciami či finančnými transfermi.
Nemožno ani povedať, že vláda problém ignorovala úplne. Reagovala napríklad zamestnaneckou prémiou, aj keď podmienky na jej získanie sú pomerne ťažkopádne. Počas vlaňajšieho krízového roka vo výrazne vyššej miere využívala aktivačné práce pre nezamestnaných.
Ale na skutočné a premyslené štrukturálne zmeny nedošlo. Vyžadujú si veľa práce a prepočtov. Znižovanie odvodov by musel sprevádzať rast daní, ak by vláda nechcela ešte viac rozkývať verejné financie. A efekt by bol prinajlepšom strednodobý. Úplatky voličom tu a teraz sa v televízii predávajú lepšie.
Odnikiaľ nikam
Aký je po štyroch rokoch Ficov sociálny štát? Súbor chaotických opatrení a legislatívnych zmien smerujúcich odnikiaľ nikam, žabomyších vojen o treťoradé problémy, mrhania eurofondov a potemkinovských tunelárskych projektov ako sociálne podniky. Ale predovšetkým je to štát, ktorý bol štyri roky prevažne ľahostajný k snahe systematicky riešiť situáciu najchudobnejších a najzraniteľnejších obyvateľov.
Veľká dôchodková bublina
Keby sa mala politika hodnotiť podľa frekvencie rečí k nejakej téme a ich siláckosti, pre vládu Roberta Fica minimálne v prvej polovici volebného obdobia neexistovala dôležitejšia téma ako dôchodky.
No ak sa má hodnotiť podľa výsledkov, súčasná koalícia urobila v oblasti penzií dve veci. Respektíve, jednu urobila a druhú pokazila.
Dala viac peňazí dôchodcom a pokúsila sa vybrať peniaze z druhého piliera. Výdavky na penzie sa zvýšili zo 7,1 percenta HDP v roku 2006 na odhadovaných 7,9 percenta HDP v tomto roku. Ale čo sa týka druhého kľúčového bodu jej politiky, mimoriadne sa jej nedarilo.
Napriek opakovanému otvoreniu druhého piliera a verejnej kampani sa nepodarilo presvedčiť dostatok ľudí na odchod. A ako bonus vlaňajšou zmenou zákona pokazila už aj tak nešikovnú reguláciou dôchodkových fondov a ich správcov.
Premiér Fico vytrvalo krúžil okolo možnosti znížiť odvody na povinné dôchodkové sporenie. No neodhodlal sa, pretože sa bál politických dôsledkov. Namiesto toho vláda urobila z dôchodkových fondov karikatúru dlhodobého investovania. Vlaňajšie zmeny regulácie boli také nešťastné, že DSS zareagovali výpredajom už aj tak chudobných akciových investícií z portfólií fondov.
Kľúčová zmena spočívala v tom, že DSS získali nárok na poplatky z výnosov, ktoré získali pre klienta. Ale obdobie posudzovania úspešnosti bolo pre dlhodobé investovanie mimoriadne krátke - iba šesť mesiacov. Na túto motiváciu zareagovali manažéri dôchodkových fondov logicky. Zbavili sa všetkých investícií, pri ktorých hrozili krátkodobé výkyvy. Praktický dôsledok bol taký, že slovenskí dôchodkoví investori nemali z pokrízového rastu akciových trhov nič.
Čo mohla ľavicová vláda urobiť? Mohla nadviazať vek odchodu do dôchodku na demografický vývoj. Mohla urobiť prvý pilier solidárnejší. Mohla aj znížiť odvod do druhého piliera, ktorý je na Slovensku nastavený veľkoryso. Mohla opraviť reguláciu tak, aby boli DSS motivované reálne investovať a ich príjmy záviseli od rizikovo-očistených výnosov pre klientov. Namiesto toho viedla mediálnu vojnu, na ktorú doplatili ľudia v druhom pilieri.
Ako vláda plní sľub odstraňovať chudobu a budovať sociálny štát
Čo sľúbili: Vláda Slovenskej republiky všestranne podporí reálne smerovanie Slovenskej republiky k naplneniu jej charakteristiky ako sociálneho štátu... Prioritou vlády bude čo najefektívnejšie znižovať mieru chudoby obyvateľov, ktorá je spomedzi štátov Európskej únie jedna z najvyšších.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Boj s chudobou medzi úlohy vlády patrí. Budovanie sociálneho štátu na úkor slobodného trhu však môže viesť k pomalšiemu rastu životnej úrovne. Faktom tiež je, že predvolebná rétorika označujúca Slovensko za krajinu s najväčšou chudobou v EÚ bola nepravdivá.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. V rokoch 2005 až 2007 síce klesol podiel ľudí ohrozených chudobou z 13% na 11%, v roku 2008 sa však pozitívny vývoj zastavil. Situácia sa zhoršila pre znevýhodnené skupiny, keď stúpol podiel ohrozených dôchodcov aj nezamestnaných. Sila štátu meraná podielom verejných výdavkov na HDP za súčasnej vlády klesla na najnižšiu úroveň v EÚ. Rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vrátane výdavkov na sociálnu inklúziu ani v jednom z rozpočtov súčasnej vlády nedosiahol v pomere k HDP úroveň z roku 2006.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zvyšovať zamestnanosť
Čo sľúbili: Je spravodlivé a správne, ak napriek hospodárskemu rastu je Slovensko krajinou s (...) druhou najvyššou nezamestnanosťou v Európskej únii?
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Ekonomická časť Programového vyhlásenia vlády SR je založená... tak, aby hospodárska politika štátu vytvárala základné podmienky pre rast zamestnanosti...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podľa väčšiny z nich však môžu mať konkrétne kroky vlády skôr opačný efekt. Príkladom je novela Zákonníka práce, pokles výdavkov na vzdelanie a vedu/výskum v pomere k HDP, alebo deklarovaný útok na reformy, ktoré naštartovali rast zamestnanosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. V rokoch rekordného ekonomického rastu 2006-08 síce nezamestnanosť klesala, stále sa však držala na druhej najhoršej a v roku 2007 dokonca na najhoršej priečke v EÚ 27. Koncom roku 2008 začala nezamestnanosť výrazne stúpať, čo bolo najmä dôsledkom krízy. Podľa Eurostatu ale nezamestnanosť na Slovensku v období od decembra 2008 do decembra 2009 rástla o 4,3% (z 9,3% na 13,6%), kým v EÚ len o 2% (zo 7,6% na 9,6%). Na Slovensku teda rástla nezamestnanosť v roku 2009 viac než dvojnásobne rýchlejšie než v EÚ.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zamestnať dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnených ľudí
Čo sľúbili: Zapojenie nízko kvalifikovaných dlhodobo nezamestnaných osôb do zamestnania bude vláda podporovať poskytovaním vyrovnávacej dávky, ktorá by mala zvýšiť atraktivitu zamestnania sa aj v prípade nízkej mzdy.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vláda by mala pomáhať sociálne ohrozeným ľuďom.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Vysoký ekonomický rast v rokoch 2006 až 2008 viedol k postupnému znižovaniu počtu dlhodobo nezamestnaných či vekovo alebo vzdelanostne znevýhodnených osôb. V roku 2009 však začala stúpať predovšetkým nezamestnanosť mladých ľudí. Vláda od marca 2010 zaviedla príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti, ktorý má najmä obce a samosprávne kraje motivovať k zamestnávaniu znevýhodnených ľudí.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
