PEZINOK.
Proces je naplánovaný do piatka 30. apríla a podobne ako dnes aj v pondelok 26. apríla a v utorok 27. apríla vypovedali ekonomickí znalci. Výnosy spoločností patriace pod Drukos boli veľmi nízke, výnosnosť sa pohybovala do dvoch percent. Dosiahnuté výnosy sa minuli na prevádzkové náklady. Uviedla to napríklad pred súdom v pondelok jedna ekonomická znalkyňa.
Vlastnými aktivitami spoločnosti skupiny Drukos nestačili plniť záväzky voči ľudom, ktorí do nebankového subjektu vložili peniaze. Počas sledovaného obdobia v rokoch 2000 až 2002 boli príjmy nebankovky približne sedem miliárd korún a výdavky dosahovali okolo deväť miliárd. Podľa znalkyne ani v jednom mesiaci neprevyšovali príjmy spoločnosti jej náklady.
Znalkyňa pred súdom v pondelok vypovedala niekoľko hodín, na pomoc si priniesla aj videoprojekciu a okrem iného uviedla, že reklama na Drukos a BVD družstvo vôbec neslúžila na zvýšenie tržieb. "Reklama mala zvýšiť výdavky," povedala. Za reklamu pritom Drukos a BVD zaplatili vyše 170 miliónov korún.
V tejto kauze sa pojednávalo rovnako celý uplynulý týždeň od 19. apríla do 23. apríla, keď súd vypočul dovedna 15 svedkov a jedného znalca z odboru psychológie. Senát sa rovnako zaoberal čítaním listinných dôkazov. TASR o tom informovala hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.
Podľa obžaloby je bývalý šéf Drukosu František M. zodpovedný za to, že vyše 23.000 ľudí prišlo o viac ako 122.817.500 eur. V roku 1999 mal uzatvárať zmluvy o pôžičke, na základe ktorých sa mali požičané peniaze vrátiť spolu so zhodnotením. Pritom mal sľubovať ich neprimerane vysoké zhodnotenie vo výške 20 až 31 percent. Obvinený podľa prokuratúry vedel, že záväzky nie sú splniteľné. Ďalšie peniaze mal František M. získavať prostredníctvom BVD družstva v rokoch 2000 až 2002. Podľa prokuratúry boli spoločnosti obvineného v rokoch 1998 až 2001 stratové a ich finančné prostriedky nestačili ani na ich fungovanie. Františkovi M. hrozí v prípade dokázania viny trest odňatia slobody na päť až 12 rokov, do úvahy pripadajú aj iné tresty. Stíhaný je na slobode. Trestný spis má 332 zväzkov, čo je približne 100.000 strán. Policajné vyšetrovanie slovenského nebankového subjektu Drukos sa skončilo po piatich rokoch v decembri 2007.
Na strane druhej Okresný súd Bratislava I odročil iné hlavné pojednávanie v niekoľko rokov trvajúcom spore, v ktorom Drukos, a.s. Banská Bystrica zažaloval ministerstvo financií o viac ako 265 miliónov eur, na jeseň tohto roku.
Túto sumu chce bývalý nebankový subjekt vysúdiť od ministerstva za to, že ho vylúčilo z privatizácie Slovenskej sporiteľne. Dôvodom odročenia v pondelok 26. apríla bolo, že správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Drukos namieta svoju aktívnu legitimáciu v konaní, preto súd požiadala odročiť pojednávanie. Súdu doručí svoje písomné odôvodnenie. TASR o tom v utorok 27. apríla informoval hovorca Krajského súdu v Bratislave (KS) Pavol Adamčiak.
V kauze sa malo konať už na začiatku marca tohto roku, kedy však sudkyňa pojednávanie odročila na spomínaný pondelok 26. apríla. Dôvodom odročenia bolo, že sa opätovne na proces nedostavila správkyňa konkurznej podstaty úpadcu. Pojednávanie v tomto prípade riadne prebehlo na súde naposledy 9. novembra minulého roku. Správkyňa úpadcu, teda zástupkyňa Drukosu sa však ani na toto pojednávanie nedostavila. Sudkyňa požiadala právnu zástupkyňu ministerstva o doplnenie listinných dôkazov.
Za vylúčenie z tendra na odpredaj štátnych podielov v Slovenskej sporiteľni zažaloval Drukos Ministerstvo financií SR ešte v roku 2002. K sume 7,992 miliardy Sk (265.285.800 eur) Drukos dospel na základe vyčíslenia zmareného zisku a kvantifikácie priamych nákladov na činnosť združenia Vaša vlna privatizácie, ktoré bolo založené v septembri 1999 práve za účelom vstupu do privatizácie.
Ako vláda plní sľub odškodniť klientov nebankových subjektov
Čo sľúbili: Vláda SR podporí čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Výnosy sľubované nebankovými subjektmi boli nereálne, tí ktorí do nich investovali konali neuvážene. Ak by ich štát odškodnil, konal by na úkor tých uvážlivých. Tiež by mu zostalo menej peňazí na ľudí, ktorí pomoc štátu najviac potrebujú (chorí, dôchodcovia, nezamestnaní) a na iné priority (napr. vzdelávanie).
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila odškodnenie klientov nebankových subjektov.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
