BRATISLAVA. Slovensko bude ešte viac pomáhať vnútorným vysídlencom (Internally Displaced Persons - IDP) v Gruzínsku, nový projekt realizuje organizácia Človek v ohrození. Projekt, ktorý podporili aj z prostriedkov slovenskej rozvojovej pomoci, spustili v januári tohto roku. Počas 18 mesiacov organizácia zrekonštruuje dočasné príbytky vysídlencov, poskytne im materiálnu podporu na začatie podnikania, zorganizuje kurzy praktických zručností a bude spolupracovať aj na skvalitnení životného prostredia v ich nových komunitách. Agentúru SITA o tom informovala PR manažérka organizácie Ivana Kullová. V súčasnosti prebieha vyhľadávanie záujemcov o tréningy malého podnikania s možnosťou získať mikropôžičku, tie by sa mali začať v najbližšom čase. Stále tiež prebieha zber nových dát o možnostiach rozvoja komunít.
Projekt si dáva za cieľ znížiť mieru sociálneho a ekonomického vylúčenia a zmobilizovať presídlených obyvateľov z Južného Osetska v troch komunitách, kde našli svoj nový domov - Cerovani, Šavšvebi a Gardabani. "Naše súčasné aktivity v Gruzínsku inicioval najmä vojenský konflikt medzi Ruskom a Gruzínskom z augusta 2008, dôsledkom ktorého stratili tisíce gruzínskych obyvateľov svoje domovy," vysvetlila Kullová. "Špecifikom IDP komunít je, že ľudia stále veria, že sa vrátia do svojich domovov, ktoré museli rýchlo opustiť. Prežívajú zo dňa na deň a len pomaly si zvykajú na nový domov, nových susedov, nový spôsob života. Musia sa začať starať sami o seba v úplne nových podmienkach. Snažíme sa spolu s nimi a lokálnymi partnermi hľadať možnosti ako využiť ich vlastný potenciál, aby nerezignovali a aby život prežívali dôstojne. Do projektu zapájame zástupcov komunít, aby sami navrhovali témy a priority pre zlepšovanie života v komunitách," povedal projektový manažér združenia Pavol Makýš po návrate z Gruzínska.
Priamo v teréne projekt zabezpečuje terénna pracovníčka Mária Radváková. "Predstavte si, že okopávate na poli, zrazu vidíte a počujete ľudí utekať, kričiac v panike. Keďže sa šíria správy o tom, že sa blížia ruskí vojaci, zrazu si uvedomíte, že odhadzujete náradie a bežíte k lesu, lebo vojaci sa presúvajú cestami. Nemáte zrazu nič, len to, čo máte na sebe a ste radi, že sa vám podarilo v behu zakričať na svojich príbuzných," vysvetľuje situáciu Radváková. V celej novodobej histórii Gruzínska sa stalo vnútornými vysídlencami približne 220- až 300-tisíc obyvateľov, ktorí utiekli zo svojich domovov pred konfliktom.
Pri príchode do komunity v Šavšvebi čakal pracovníkov komunitný výbor z aktívnych vnútorných vysídlencov - mladí ľudia, ľudia v strednom veku aj starší obyvatelia. "Jedným z cieľov projektu združenia Človek v ohrození je práve vytvárať komunitné výbory a trénovať ich členov v komunitnom plánovaní. Snažíme sa tiež rozvíjať podnikateľské zručnosti vysídlencov, aby sme im mohli poskytnúť príspevok na začiatok podnikania. Čo totiž vysídlenci potrebujú najviac, je práca," pokračuje Radváková na svojom blogu. Ľudia sú odhodlaní robiť akúkoľvek prácu, podnikať v čomkoľvek, len aby im to pomohlo prežiť. Dávky od štátu stačia len na zakúpenie jedného chleba na osobu denne.
"Vláda vysídlencom za pomoci mimovládnych organizácií a OSN postavila osídlenia, nové domovy. Narýchlo a dúfajúc, že dočasne. Opak je pravdou. Osídlenia sú umelo vybudované zástavby domov, každý o rozlohe 64 m2, pri domoch sa nachádza kúsok zeme, ktorý si obyvatelia môžu zveľaďovať. Vláda poskytla aj väčšie pozemky, na ktorých môžu vysídlenci pracovať, no väčšinou sú pomerne ďaleko od osídlenia, na viacerých miestach a je problematické sa k nim denne dopraviť, a to aj s náradím," objasňuje ďalej situáciu Radváková. "Osídlenie vyzerá nevľúdne a depresívne a každá aktivita obyvateľov v človeku vzbudzuje hlboký povzdych nad životmi poľnohospodárov, ktorí kedysi obrábali obrovské pozemky, chovali dobytok a ich život bol pevne spojený s pôdou," dodala.
