DACHAU, BRATISLAVA. Tá čiernobiela fotografia ju prekvapila. „Kaufering bol medzi 140 vedľajšími tábormi, ktoré patrili pod koncentračný tábor Dachau, najtvrdší. Obdobie prežitia bolo tri týždne až tri mesiace, väzni bývali v zemľankách, každý druhý umieral na týfus,“ vysvetľuje Eva Gruberová. A zrazu nájde fotografiu so ženami a dojčatami, ktorú urobili americkí vojaci, keď pred 65 rokmi oslobodili Dachau.
„Viem si predstaviť, že boli rovnako šokovaní ako ja. Medzi 30-tisíc vyhladovanými väzňami našli v jednej miestnosti zdravé dojčatá, naozaj zázrak,“ smeje sa Eva.
Film podľa fotografie V Dachau Eva štyri roky sprevádza návštevníkov a vyhľadáva ľudí, ktorí tú hrôzu prežili. Začala preto po ženách pátrať. Po troch rokoch vznikol film, ktorý mal včera premiéru v nemeckej televízii ARD. Má názov Narodený v koncentračnom tábore (Geboren im KZ). Zázrak uprostred teroru. Videlo ho aj sedem detí, ktoré majú v rodnom liste miesto narodenia Kaufering a prvýkrát sa stretli po 65 rokoch.
„Keď som po ženách začala pátrať, vôbec mi nenapadlo, že by medzi nimi mohli byť Slovenky, išlo o transporty z Maďarska,“ hovorí. Nakoniec našla dve Slovenky a dva odlišné príbehy.
Dachau Koncentračný tábor
prvý koncentračný tábor, ktorý nacisti založili už v marci 1933, asi 20 kilometrov od Mníchova, patrilo k nemu 140 vedľajších táborov, aj Kaufering, oslobodili ho americkí vojaci 29. apríla 1945, patrí k najnavštevovanejším táborom v Nemecku so 700 až 800-tisíc návštevníkmi ročne.
Eva Schwarzová žije na juhu Slovenska a o tom, čo prežila, hovorí nerada. Ani jej dcéra Marika si presne nevedela predstaviť, prečo má v rodnom liste napísané Kaufering. „Dlho som si myslela, že som sa narodila v lese. Vedela som, že tam týrali ľudí a posielali do plynu, ale nevedela som si to miesto vôbec predstaviť,“ hovorí dnes 65-ročná dcéra Marika vo filme.
Ani ona, ani jej mama Eva s novinármi hovoriť nechcú, majú z publicity strach. Presvedčiť ich, aby hovorili na kameru, trvalo autorke filmu Eve Gruberovej dva roky.
Druhá Slovenka 88-ročná Miriam Rosenthalová o tom, čo počas druhej svetovej vojny zažila, hovoriť musí. Potrebuje sa z tých strašných vecí vyrozprávať. Obe ženy spolu prešli za desať mesiacov pred koncom vojny Osvienčim, Krakov-Plaszow, Augsburg a nakoniec Kaufering a Dachau. Nevedeli o sebe, až v Kauferingu ich spojilo strašné tajomstvo.
Tehotné ženy šli v koncentračných táboroch do plynu ako prvé. Rozmnožovanie židovskej rasy bolo neprípustné. Evu v Osvienčime vyšetroval dvakrát Josef Mengele, prezývaný Anjel smrti. Mal podozrenie, že je tehotná, tak jej stláčal prsia, či nevytlačí mlieko, ale nezistil, že je v treťom mesiaci.
Miriam prežila najstrašnejšie chvíle v Augsburgu, keď na nástupe jeden z esesákov zakričal: „Všetky tehotné ženy vystúpiť. Dostanete dvojitú porciu jedla.“ Vyhladované ženy predstúpili, Miriam na poslednú chvíľu čosi zadržalo. Ich poslali do plynu, ona prežila.
V Kauferingu prežili obe vďaka obrovskej solidarite väzňov. Z toho mála, čo dostávali, kŕmili gynekológa, tehotné ženy a neskôr aj ich deti. „Eva dojčila Miriamino dieťa, keď nemala mlieko,“ hovorí Gruberová.
To, že ich nacisti neposlali do plynu, hneď ako na tehotenstvo prišli, je neuveriteľná zhoda okolností. „Do Osvienčimu ich už nestihli poslať, pretože sa blížili Rusi. Šéf tábora nestihol splniť ani rozkaz poslať ich na smrť do tábora Bergen-Belsen. Tam už smerovali Američania,“ vysvetľuje Gruberová.
Strach aj po vojne Peklo, ktorým obe Slovenky prešli cez vojnu, sa neskončilo. Doma museli počúvať, že sa z táborov vrátilo viac židov, než ich tam odišlo.
Eva, ktorej manžel v Osvienčime zahynul, nechcela o minulosti hovoriť. Jej dcéra Marika v škole často počúvala, že je židovka, ktorá sa nič nenaučila. Miriam ušla po vojne s manželom do Kanady, kde žije so synom Lesliem.
Obe sa zdráhali hovoriť, čo prežili. Možno pomohlo, že film chcela urobiť práve Eva Gruberová. Jej starý otec Dachau prežil. „Babka mi vždy hovorila, aby som poriadne jedla, pretože budem chudá ako dedo, keď sa vrátil z Dachau,“ spomína dnes. Dedo sa premiéry filmu nedožil, ale každé svedectvo o holokauste je aj jeho príbehom.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
