Ako vládli: Rozpočtoví banditi

Hospodárenie Ficovej vlády sa dá rozdeliť do dvoch období podľa rôznych kľúčov. Pred eurom a po eure. Pred krízou a po vypuknutí krízy. Pred spustením PPP projektov a po ich spustení.

Hospodárenie vlády Roberta Fica sa dá rozdeliť do dvoch odlišných období podľa rôznych kľúčov. Pred eurom a po eure. Pred krízou a po vypuknutí krízy. No to najdôležitejšie delenie je iné. Pred spustením PPP projektov a po ich spustení.

BRATISLAVA. Kým sa koalícia nerozhodla stavať diaľnice a rýchlostné cesty cez súkromných koncesionárov, jej rozpočtová politika mala charakteristiky nezodpovednosti, ktorá je v Európe týchto dní bežnou záležitosťou. Teda politika, podľa ktorej je vždy dosť času šetriť, až kým nie je neskoro.

V dobrých časoch v prvej polovici volebného obdobia sa vďaka silnému hospodárskemu rastu a pod tlakom vstupu do eurozóny darilo znižovať deficit verejných financií. V zlých časoch v druhej polovici volebného cyklu nechala vláda rozpočet padnúť. Primiešala pár nič neriešiacich a lobistom lahodiacich opatrení typu šrotovné a sociálne podniky. Rastúci verejný dlh hodila na hospodársku krízu a jeho riešenie na budúcu vládu.

Zmena hry

Bola to svojská realizácia PPP projektov, ktorá zmenila hru. Predražená výstavba diaľnic nie je tradičný príbeh o nezodpovednej vláde, ktorá sa nepozerá za horizont volebného obdobia. Je to vedomá mína makroekonomických rozmerov.

Neexistuje nič, čo by počínanie Fica, ministra financií Jána Počiatka a ministra dopravy Ľubomíra Vážneho dokázalo ospravedlniť. PPP v réžii tejto vlády znamenajú netransparentnosť, pochybné dodatky, neustále rastúcu cenu a drahé financovanie.

V situácii, keď si štát dokáže na finančných trhoch požičať za zhruba štyri percentá, si niekto vôbec trúfa prísť s návrhom na financovanie výstavby D1 za vyše sedem percent? Pri projekte za štyri miliardy eur v dnešných cenách, ktorý spolu s ďalšími cestami bude stáť na splátkach ročne jedno percento HDP? Na Slovensku áno.

Relatívna pohoda

Veľmi rýchlo po voľbách Fico zistil, že rečniť z premiérskeho kresla je čosi iné ako z opozičnej poslaneckej lavice. Jeho nejednoznačná signalizácia o odhodlaní vstúpiť do eurozóny a plniť potrebné kritériá znepokojila finančné trhy a rozkývala kurz. No aj po známej prednáške od guvernéra centrálnej banky Ivana Šramka v lete 2006 premiér pochopil, že táto hra je príliš nákladná. A jeho vláda dva roky sekala rozpočtovú dobrotu.

Teda viac-menej. Najmä množiace sa škandály na ministerstvách ukazovali, že efektívnosť verejných výdavkov je to posledné, čo ich šéfov trápi. No ekonomika šliapala, čo vláde umožnilo relatívne pohodlne splniť maastrichtské kritériá a prijať euro.

Žiadne zemetrasenie v daniach a odvodoch, ktorým sa premiér vyhrážal v predvolebnom boji, neprišlo. Aj propagandu o sociálnom štáte v praxi realizoval cez efektne vypočítané a relatívne – z makroekonomickej perspektívy – lacné dary voličom, ako boli príplatky pri narodení dieťaťa a vianočné dôchodky.

Ficovou hlavnou rozpočtovou témou bol druhý pilier, ktorý zvyšuje deficit hospodárenia Sociálnej poisťovne. No napriek opakovanému otvoreniu, strašeniu a bojovným rečiam sa vláde nepodarilo vyhnať dostatočný počet ľudí. Zato pokaziť toho stihla dosť.

Predovšetkým ešte viac zdeformovať motivácie správcovských spoločností, v dôsledku čoho z portfólií dôchodkových fondov zmizli akcie. A ich klienti nemali nič z vlaňajšieho rastu trhov. Kapitolu DSS premiér uzavrel začiatkom tohto roka, keď pochopil, že žiadne politické body z toho nevytlčie.

Kreatívne účtovníctvo

Problém krajín ako Slovensko s chronicky deficitnými verejnými financiami je v tom, že nestačí, aby vláda nerobila zle. Politici pri moci, a najmä ministri financií, musia presadzovať aktívne rozpočtové reformy. Limity stratégie „mohlo to byť oveľa horšie“ sa ukázali v krízovom roku 2009. Verejné financie sa Počiatkovi rozpadli pod rukami.

Pravda, ťažko možno vládu obviňovať z vplyvu globálnej recesie na slovenskú ekonomiku, mieru nezamestnanosti a príjmy verejných financií. Pointa je v reakcii. Zodpovední ministri situáciu nezhoršujú a zvažujú efektívnosť každého minutého eura. Ficova vláda nevyužila žiadnu príležitosť. Ani pred krízou, ani počas nej, ani po nej.

A ešte aj ľahké a voličsky bezbolestné výnosy pre štát premenila na kšeft ako v prípade emisií. Štátnych aj firemných, v ktorých prišla odhadom o pol miliardy eur. To bola makroekonomická strata.

Osvedčená stratégia nezodpovedných politikov je kreatívne obchádzanie rozpočtových pravidiel. Bohaté skúsenosti s tým mala Mečiarova vláda. Ficov kabinet oprášil manuál a využil ho pri vybrakovaní štátnych finančných aktív. Zostatok privatizačných výnosov bol neformálne určený na krytie výpadku príjmov, ktorý spôsobilo zavedenie druhého piliera.

Vlani vláda stovky miliónov eur tejto rezervy presmerovala do viacerých legendárnych dôkazov tvrdenia „štát je dobrý vlastník“, ako sú nemocnice, letisko a železničné spoločnosti. Dotáciu pre mizerne riadené firmy prekrstila na vklad do základného imania a návratnú finančnú výpomoc.

Vďaka tomu ju nemusela vykázať ako rozpočtový výdavok. Návratnosť návratnej pomoci je síce otázna, ale podstatné pre terajších financmajstrov je, že to bude problém budúcej vlády.

Dedičstvo alebo...

Jednorazovo vysoký krízový deficit verejných financií by nebol taký problém, keby Ficova vláda nechala nástupkyni rozpracovaný projekt konsolidácie. No nič také neexistuje. Okrem teoretických papierov, ktoré Počiatek posiela do Bruselu.

Ak bude chcieť vláda po parlamentných voľbách zastaviť zadlžovanie a zabezpečiť udržateľné financovanie výdavkov štátu, v najbližších štyroch rokoch bude musieť v rozpočte nájsť sumy zodpovedajúce zhruba piatim percentám HDP. Pravdepodobne kombináciou úspor a vyšších daní. Diaľničné PPP projekty – ak ich kabinet do volieb naozaj zabetónuje – sú nehoráznym bonusom k tomuto rozpočtovému bremenu.

Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest

Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.

Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005


„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."

Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub rozvíjať podniky v štátnom vlastníctve

Čo sľúbili: Vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že aj štát môže byť dobrý hospodár a veď netreba chodiť ďaleko. V Európe máme množstvo veľmi kvalitných firiem v štátnom vlastníctve, ktoré sú dôkazom toho, že aj štát môže spravovať majetok.

Zdroj: Robert Fico, hodina otázok, NRSR, 19.10.2006


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ak si štát vo svojom vlastníctve ponechá podniky, mal by zabezpečiť ich efektívne fungovanie.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Mnohé zo štátnych podnikov stagnujú alebo sa ich výkony zhoršujú, pričom do plusových čísel sa nedostali ani v predkrízovom období. Železnice SR, Cargo Slovakia, Slovenskú televíziu, Slovenský rozhlas, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu či štátne nemocnice musela vláda zachraňovať dotáciami, resp. návratnou finančnou výpomocou. Proti „nezodpovednému a nehospodárnemu nakladaniu s financiami" protestovali v roku 2009 aj zamestnanci Lesov SR.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  2. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  3. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  4. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  5. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  6. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  7. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  8. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  9. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  10. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 425
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 194
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 480
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 529
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 408
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 828
  7. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 527
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 428
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 370
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 837

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

KULTÚRA

Vo filme odpratával mŕtve telá. V práci ich umýva

Oscarového Saulovho syna na Berlinale nechceli.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

CESTOVANIE

Desať pláží s najčistejšou vodou na svete

Pozrite si tipy na miesta s najčistejším morom.

Neprehliadnite tiež

Rajtár z SaS: Kollár je liberál, Sulíka s Kotlebom by som vôbec neporovnával

Spoluzakladateľ SaS a poslanec Jozef Rajtár hovorí, že v strane sa začal opäť angažovať, aby pomohol poraziť Smer.

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

Podpora diktatúre na Slovensku poklesla

Agentúra Focus sa ľudí znova pýtala, v čom vidia alternatívu demokracie. Diktatúru podporuje menej Slovákov ako pred dvoma mesiacmi.

Majú pírsing a tetovanie. Ak dostanú žltačku C, majú sa liečiť za vlastné

Nepreplácaním liečby hepatitídy C pre niektorých pacientov chce Všeobecná zdravotná poisťovňa ušetriť peniaze. Je v strate 200 miliónov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop