Ako vládli: Diaľnice v osídlach PPP-premiéra

Výstavbu diaľničnej siete ovládla úplne politika. Cena prestala hrať rolu. Vláda sa pustila do predražených projektov.

BRATISLAVA. Po pohodlnom cestovaní túži dostatočný počet ľudí na to, aby politici pravidelne vytyčovali ciele čo najrýchlejšieho dobudovania autostrád. Volebný program Smeru pre voľby v roku 2006 nebol výnimkou. Sľuboval „v cestnej doprave urýchliť proces výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií so zachovaním súčasného pomeru financovania tak, aby do roku 2010 bolo na diaľnici D1 dobudovaných a odovzdaných do užívania minimálne 120 km, do roku 2012 bola dokončená celá diaľnica D1“.

Zdraženia našich PPP sú v poriadku. Tvrdí to šéf Europskej banky pre obnovu a rozvoj pre Českú republiku, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko - Francois Lecavalier

V programovom vyhlásení bola Ficova vláda skromnejšia. Záväzok, že do roku 2010 odovzdá na trase medzi Bratislavou a Košicami 120 kilometrov diaľnic, v ňom nie je. Vláda sa obmedzila len na to, že „vytvorí podmienky na výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010“. Takže vytváranie podmienok, žiadne odovzdávanie hotového diela.

Zarážajúci je však fakt, že tak program Smeru, ako aj programové vyhlásenie vlády sa ani len neobtreli o financovanie diaľnic cez projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP). Logiku to má. Ešte v júli 2006 sa minister dopravy Ľubomír Vážny zaskvel výrokom, ktorý je na posudzovanie nasledujúcich udalostí zásadný: „Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie ako bežné investície od štátu. Je na zváženie, či nám to stojí za skrátenie času.“ Krátko na to však Ficov kabinet stavil v podstate všetko na PPP.

Vážneho saltá mortale

V polovici roku 2007 znova prišlo čosi nečakané. „V krátkom čase budú prijaté také rozhodnutia, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené severné diaľničné prepojenie medzi Bratislavou a Košicami,“ vyhlásil premiér Robert Fico. Keďže premiérov hlas prebíja vo vláde všetko, minister Vážny našiel východisko z tejto situácie práve v PPP projektoch, ktoré predtým znosil. „Nikdy sme PPP projekty nevylúčili z možnosti financovania,“ vyhlásil v lete 2007. Aby nestratil tvár, dodal: „Musíme mať však presnú analýzu dosahov a finančnej náročnosti, a to bude v druhom polroku.“

To, čo v auguste 2007 predložil Vážny do vlády, nebola síce presná analýza PPP projektov, ale je to ďalší významný okamih diaľničného príbehu – 160 kilometrov rozdelených do troch balíkov; lehota splácania 25 rokov; celková výška splátok podľa odhadu ministerstva 175 až 250 miliárd korún.

V septembri, keď sa v diskusiách spochybňovala reálnosť prepojenia Bratislavy a Košíc do polovice roka 2010, vládni činitelia zaradili spiatočku. Premiér Fico nepriamo uznal, že prestrelil: „Rešpektujeme technologickú náročnosť niektorých projektov v okolí Žiliny, kde my dobre vieme, že to jednoducho nejde urobiť do roku 2010.“ Dalo sa to vyložiť tak, že s výnimkou tunelov hlavné mesto s východoslovenskou metropolou spojí diaľnica v roku 2010.

Keď premiérovi novinári pripomenuli, že v júli hovoril niečo úplne iné, pochopil to ako útok a vrátil sa na platformu programového vyhlásenia. „Nerozumiem, prečo už znovu sa vytvára obraz, že vláda ustupuje z čohosi. Z čoho ustupujeme? Sto kilometrov diaľnic a rýchlostných komunikácií je náš jasný záväzok v programovom vyhlásení vlády.“

Skrývanie dlhov

Výsledný obraz bol rozmazaný. Nebolo jasné, čo vlastne platí. O málo jasnejšie bolo v PPP projektoch. Argumentom v prospech nich – a treba dodať, že pochybným – sa stalo, že splátky štátu investorovi sa nezapočítavajú do verejného dlhu. Premiér krajiny, ktorá mala namierené do eurozóny, vyzdvihol práve tento aspekt. „Prvoradé sú pre nás maastrichtské kritériá,“ vyhlásil Fico v septembri 2007. Inými slovami, vláda v PPP uvidela možnosť zadlžiť krajinu bez toho, aby z toho mala vytriasačky v Bruseli.

Odpoveď, na koľko miliárd eur celý diaľničný PPP plán vyjde a kde je hranica, od ktorej je klasický model financovania cez eurofondy a štátny rozpočet výhodnejší, mal dať minister financií Ján Počiatek. Nedal. Len čosi naznačil. „Informoval som vládu o všetkých možnostiach dosahu na štátny rozpočet v splácaní a o rizikách s tým spojených. Navrhli sme inú verziu so zníženým počtom 95 kilometrov,“ povedal v októbri 2007. Ministerstvo financií totiž za finančne najrizikovejší pokladalo tretí balík PPP, teda geologicky náročné úseky okolo Žiliny.

Zatiaľ čo sa ministerstvo financií pod kontrolou Smeru zdráhalo natvrdo povedať svoj odhad nákladov a stanoviť nejaké rozumné kritériá výhodnosti PPP projektov, v kuloároch kolovali informácie, že za PPP diaľnice štát zaplatí 300 až 400 miliárd korún. Dnes vieme, že práve tieto neoficiálne informácie sú najbližšie k pravde. Aj bez tretieho „žilinského“ balíka za úseky medzi Martinom a Prešovom a za R1 od Nitry štát za 30 rokov zaplatí takmer 13 miliárd eur. V starej mene sa to blíži k 400 miliardám.

Fico: Nebojím sa predraženia

„Ak by malo byť o čosi predražené financovanie PPP, poďme do toho. Ja sa neobávam predraženia. Ja sa obávam toho, že do toho banky nepôjdu vôbec,“ vyhlásil premiér Fico v októbri 2008. Banky však do toho šli. Akurát s vyššími úrokmi. A prečo nie, keď pochopili, že vláda chce stavať za akúkoľvek cenu.

V tejto súvislosti upozorníme na obrovskú záhadu. Vláda síce vybrala v súťaži víťazov a medzi nimi i Váhostav priateľa Smeru Juraja Širokého, no firmy svoje čoraz vyššie cenové ponuky predkladali a predkladajú až dodatočne. No na základe čoho, ak nie na základe najlepšej ceny ich vybralo Vážneho ministerstvo? Žeby len podľa toho, ako dokázali zamiešať betón?

PPP-premiér sa však nemusel a nemusí obávať dôsledkov obrovského predraženia súkromných diaľnic. Po prvé, slovenská vláda neurobila nič preto, aby vybudovala „alarm systém“, ktorý by svetu vyslal signál: Pozor, predražené! Po druhé, platby nepôjdu z jeho vrecka, ale celej spoločnosti, a to v čase, keď dnešní „budovatelia diaľnic“ budú už len troviť plody svojho vládnutia na cudzí účet a v prospech účtov svojich klientov.

V apríli 2008, keď sa už PPP projekty dali do pohybu, minister Vážny pripustil, že diaľnica medzi Bratislavou a Košicami nebude ani bez tunelov hotová v roku 2010. Ako vidno, nemýlil sa. A nemýlil sa podľa všetkého ani v júli 2006, keď hovoril, že „diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie ako bežné investície od štátu“. Vtedy to bolo varovanie. Dnes je to norma.

Ako vláda plní sľub zrýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií

Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.


Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006


Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".

Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.

Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest

Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.

Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005


„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."

Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  6. Inteligencia vo všetkom
  7. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  8. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  9. Čo sa môže stať, keď šetríte na zateplení?
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie
  1. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  3. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  4. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  6. Východniari investujú do bývania spomedzi regiónov najviac
  7. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  10. Pôžička, ktorá odmeňuje? Nie, nepomýlili sme sa
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 22 325
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 9 154
  3. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 8 621
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 410
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 033
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 4 012
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 899
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 797
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku 1 612
  10. Inteligencia vo všetkom 1 550

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko. Le Penová program stavia na kritike.

KOMENTÁRE

Voľby vo Francúzsku. Čo vlastne prospeje ľuďom?

Napäté voľby zakrývali podstatnejšiu tému.

SVET

Macron k politike pristupuje ako k startupu (profil)

Emmanuel Macron bol bankárom aj ministrom hospodárstva.

Neprehliadnite tiež

Kaliňák sľubuje policajtom vyššie platy

Priemerný zárobok v polícii bol už pred januárovým zvýšením platov 1337 eur. Od júla má byť ešte vyšší.

Politik, ktorý chcel byť detektorom lži. Profil Igora Matoviča

Do politiky vstúpil Igor Matovič v roku 2010 na kandidátke SaS. V klube strany nevydržal ani rok. Lúčenia má v krvi, dokázal to neraz.

Kiska pôjde v pondelok do Bratislavy vlakom

Prezident nastúpi na IC v Poprade.

Armáda po krádeži zrátala všetok arzenál, zlodeja stále hľadá

Zbrane, ktoré zmizli, môžu skončiť v rukách teroristov, ale aj extrémistov. Vyvodzovať dôsledky podľa analytika zatiaľ nemožno.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop