Financovala už EBRD PPP projekt, ktorý je už celý splatený?
„Banka má len 19 rokov.“
Až potom, keď sa záväzky štátu súkromnému investorovi dosplácajú, sa dá zhodnotiť, aké riziká projekt v skutočnosti nesie.
„Samozrejme.“
Takže všetko je o tom, aká kvalitná je zmluva vrátane rizík.
„Úplne.“
Ako hodnotíte naše PPP zmluvy?
„Minulý rok sme poskytli financovanie na cestu R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a teraz sme sa rozhodli financovať aj prvý balík D1, čiže úseky medzi Martinom a Prešovom. Rozhodli sme sa tak na základe správy nášho štábu. Došli sme k záveru, že projekt spĺňa všetky prísne požiadavky EBRD."
Toto sú fakty pre banku, ale je to dobré aj pre štát?
„Slovensko je spoluvlastníkom EBRD, rovnako ako ďalších 60 iných krajín. Preskúmali sme všetky elementy projektu – environmentálne, čo sa týka transparentnosti tendra, ale tiež ekonomické benefity. To znamená, že preskúmavame ekonomickú návratnosť pre banky, ale aj pre koncesionára, aj pre štát. Máme na to nezávislého konzultanta. Výsledky nezávislej analýzy ukázali, že ekonomický prínos je robustný.“
Výstavbu diaľničnej siete ovládla úplne politika. Cena prestala hrať rolu, píše Ivan Štulajter
Aké sú konkrétne dáta?
„Nie sú verejne dostupné, ale ako hovorím, je to robustné.“
Prečo je to tajomstvo?
„Niektoré z týchto informácií sa zakladajú na komerčnej báze. Preto napríklad iná banka nezverejní, aká je zmluva medzi ňou a súkromnou firmou. Iní by potom mohli porovnávať podmienky, aké dostali oni.“
Máte PPP projekt, pri ktorom bolo financovanie uzatvárané počas finančnej krízy?
„Počas krízy bola financovaná R1.“
Ostatné krajiny sú opatrnejšie pri PPP v čase krízy?
„V skutočnosti Poľsko rozhýbalo PPP projekt, britská vláda tiež financovala projekt počas krízy – M25. Rusi vyjednávajú o diaľnici medzi Petrohradom a Moskvou.“
Aké je porovnanie ceny pre M25 v Británii a našich PPP ciest?
„Nikdy nemôžete porovnávať projekty, potrebovali by ste extrémne komplexnú analýzu. Je tam zmluva medzi koncesionárom a vládou, a potom zmluva medzi koncesionárom a financujúcimi bankami.“
Prečo teda majú daňoví poplatníci veriť, že PPP je najvýhodnejšie?
„Existuje určitá evidencia. Veľa projektov sa začalo v posledných desiatich rokoch, ale väčšina z nich je na 20 až 30 rokov. Presné čísla môžeme mať, keď je celý projekt hotový. Briti však robia predbežný audit a ich štúdie ukazujú, že PPP projekty poskytujú o 20 percent viac hodnoty, ako keby si cesty staval sám štát. Závisí to však od konkrétneho projektu. Platí, že pri tradičnom obstarávaní ten, kto cestu stavia, bude na nej šetriť, koľko sa len dá. Pri PPP vidíte, že cena za kilometer je vyššia, ale to je normálne, pretože koncesionár postaví cestu, o ktorej si myslí, že keď vloží do stavby viac peňazí, údržba ho počas 30 rokov vyjde lacnejšie.“
Takže podľa vás štát nepostaví takú kvalitnú cestu ako investor cez PPP. No ako môžeme veriť, že štát bude schopný 30 rokov zodpovedne dohliadať na plnenie zmluvy?
„Máte pravdu, zmluva musí byť monitorovaná. Za nedostupnosť úsekov môže štát znižovať poplatky koncesionárovi. Štát si na monitoring môže najať konzultanta, urobili to tak aj v Maďarsku.“
Vráťme sa k cene za projekty. Tá niekoľkokrát rástla – pri R1 sa dostala na 3,7 miliardy eur počas 30 rokov. Pri D1 sa len naposledy zvýšila o viac ako miliardu eur na 9,13 miliardy eur.
„Trhy sú stále pod vplyvom krízy. D1 je veľký projekt, vyžaduje si viac financovania. Treba to hovoriť takto: je finančná kríza, je to veľký projekt, úroky stúpli, nie je nič, čo sa s tým dá robiť.“
Dostáva EBRD rovnaké úroky ako komerčné banky?
„Áno.“
Aké sú vysoké?
„To je súčasťou zmluvy medzi koncesionárom a komerčnými bankami. Kontrakt je súkromný medzi dvoma privátnymi stranami. Cena sa skladá z euriboru a rizikovej prirážky.“
Predpokladám, že rástla riziková prirážka. Je to prejav nedôvery k projektu?
„Aj riziková prirážka sa skladá z viacerých častí. Keď idete do banky v čase krízy, keď všetci hovoria, že potrebujú konzervovať kapitál, potom je oveľa vyššia.“
Čo hovoril štát, keď ste za ním s koncesionárom prišli, že treba ešte viac peňazí?
„Štát nie je zapojený do dohôd o pôžičkách. Len čo banky povedia, že financovanie bude stáť toľko a toľko, koncesionár spočíta, aký to bude mať dosah na platby za dostupnosť cesty, ktoré platí štát. Potom ide na vládu a pýta sa, či s tým súhlasí. Ak povie nie, musí ísť naspäť a vyjednávať s bankami.“
Koľkokrát ste dostali ponuku naspäť na prepracovanie?
„Keď vyjednávate o jeden a pol miliarde, máte veľa rozhovorov, vyjednávania trvajú mesiace. Štát to chce, samozrejme, čo najlacnejšie.“
Naši vládni predstavitelia sa viackrát vyjadrili, ako veľmi chcú stavať diaľnice cez PPP. Zhoršilo to vyjednávaciu pozíciu štátu o cene?
„Je to trh, je tam množstvo bánk a ak jedna banka chce vyššie úroky, potom je tam druhá, ktorá dá peniaze lacnejšie. Drahších pošlú do čerta, prinesú banku z inej krajiny, ktorá dá peniaze lacnejšie.“
Momentálne je najdiskutovanejším prvý balík, ktorý extrémne zdražel. Najsilnejšia opozičná strana hovorí o spáchaní trestného činu. Ako to vnímate ako financujúca európska banka?
„Ako som povedal na začiatku, EBRD preskúmala projekt s ohľadom na environmentálne aj sociálne procesy. Keď projekt spĺňa všetky naše prísne kritériá, posielame ho na schválenie predsedníctvu.“
Vy ste ho nedávno schválili, EIB ešte nie. Očakávalo sa, že budete tiež čakať na to, keď Európska komisia rozhodne, či je celý projekt v súlade s legislatívou o životnom prostredí.
„EBRD má iný proces rozhodovania. Naše environmentálne kritériá sú veľmi podobné ako tie, ktoré má únia. EIB musí počkať, ako sa vyjadrí Brusel.“
Veríte, že to bude dnes? Taký plán má totiž minister dopravy Ľubomír Vážny.
„Celkom určite môžem povedať, že dnes to nebude.“
Ako vláda plní sľub zrýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií
Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".
Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
