BRATISLAVA.
"Posledné štyri roky boli zmesou vzostupov a pádov Slovenska, ktoré súvisia ako s domácim, tak aj s medzinárodným prostredím," charakterizoval pre TASR dianie v SR od roku 2006 predseda KDH Ján Figeľ. Aj on vníma ako úspech len úvod volebného obdobia, ktoré však bolo dedičstvom po predchádzajúcich rokoch. "Ide o zavŕšenie vstupu Slovenska do Schengenu a eurozóny. Pripomínam, že SR v týchto rokoch zaznamenávalo najvyšší hospodársky rast spomedzi krajín EÚ. To sú výrazné predpoklady pre silné a perspektívne postavenie štátu," vysvetlil.
Figeľ zároveň konštatoval, že dynamické prepady v rôznych oblastiach sú dominantným výsledkom posledných štyroch rokov. "Vláda nedokázala využiť veľmi dobré východiskové predpoklady pre prípravu na krízu, jej prekonávanie a pre rozvojové impulzy, ktoré by boli skutočne udržateľné a rozumné," podčiarkol.
Z tohto dôvodu tvrdí, že uplynulé roky priniesli zmes nekompetentnosti, populizmu, demagógie a obviňovania z nesociálnosti v predchádzajúcich rokoch. "Akoby sa menil význam slov," upozornil Figeľ. Za negatívne javy považuje vysoký deficit štátneho rozpočtu, rýchlo rastúcu zadlženosť, rekordnú nezamestnanosť, nízky prílev investícií a prehlbujúce sa regionálne rozdiely. "Ak budú tieto trendy pokračovať, tak pre budúcnosť Slovenska to prinesie ťaživé, zložité až kritické dôsledky. Toto je už osobitne prínos tejto vlády, ktorá sa najprv tvárila, že kríza Slovensko obíde a dnes na ňu váľa takmer absolútnu zodpovednosť za všetky problémy," dodal bývalý eurokomisár.
Volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová je presvedčená, že zodpovedný kabinet nadväzuje na pozitíva predchádzajúceho a navrhuje riešenia dôležité pre ďalšie smerovanie krajiny. Aj ona považuje za klad vstup SR do eurozóny a Schengenu a zároveň nadviazanie na reformy, ktoré priniesli svoj úžitok v predchádzajúcom období.
"Občania niektoré rozhodnutia súčasnej vlády vnímajú pozitívne, ako napr. vianočné dôchodky, je potrebné však upozorniť, že celková úroveň dôchodkov sa voči priemerným príjmom znížila," zdôraznila pre TASR. Podľa jej slov ľudia hodnotia kladne aj zvýšenie a zavedenie jednorazových príspevkov pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Nepovažuje však za spravodlivé, že sa takto rozdeľujú finančné zdroje aj solventným rodičom.
Radičová je presvedčená, že riešenia, ktoré krajinu čakajú, sú vážne. "Máme vysokú mieru nezamestnanosti, prehĺbili sa regionálne rozdiely, zvýšilo sa riziko chudoby detí a dôchodcov. V dôsledku zvýšenia daňového a odvodového zaťaženia sa oslabila pozícia strednej vrstvy. V krajine iba 30 percent občanov dôveruje súdnictvu," zhrnula zoznam negatívnych javov. Preto sa domnieva, že okrem naštartovania hospodárskeho rastu, rastu zamestnanosti, posilnenia postavenia strednej vrstvy, mladých rodín a rodín s deťmi, je potrebné riešiť aj zlepšenie prístupu a kvality zdravotníckych služieb a vzdelávacieho systému.
Líder SMK Pál Csáky hodnotí politický vývoj na Slovensku od roku 2006 kriticky. "Zdá sa nám, že sa znížila úroveň politickej kultúry, absentoval dialóg medzi vládnymi stranami a opozíciou, resp. medzi vládou SR a rôznymi civilnými zložkami na Slovensku. Chápeme to ako aroganciu moci a negatívnu deformáciu," podotkol. Upozornil, že sa zvýšila úroveň korupcie, klientelizmu pri posudzovaní rôznych foriem podpôr a za extra znepokojujúci považuje jeden výrok predsedu vlády Roberta Fica. "Povedal, že keď existujú dva rovnocenné projekty, tak vyhrá ten, kto je bližší vládnej koalícii. To je absolútne neprijateľné a nie je to ani v súlade s predpismi EÚ," vyhlásil Csáky.
SMK negatívne hodnotí aj deformácie v oblasti súdnictva a čo je podľa nej najhoršie, občania o ňom majú čím ďalej tým horšiu mienku. "Zhoršila sa aj úroveň menšinovej politiky, vláda prijala negatívne rozhodnutia najmä smerom k maďarskej menšine, čo zvyšovalo napätie," podčiarkol.
Csákyho strana preto považuje za prioritné venovať sa po voľbách otázkam súdnictva a spravodlivosti, riešiť aj oblasť demokratických práv občanov, zmenu tlačového zákona, v menšinovej politike novelizovať zákon o štátnom jazyku, prijať novú verziu zákona o používaní jazykov menšín a schváliť menšinový zákon. "Boli by sme radi, ak by sa podarilo zvýšiť úroveň politickej kultúry, demokratický dialóg v spoločnosti medzi vládou a inými časťami spoločnosti a z týchto dôvodov ide SMK do volieb s heslom: Stačilo, chceme zásadnú zmenu," dodal.
