BRATISLAVA. Pozitíva sú aj zvýšená ochrana spotrebiteľa, boj proti úžerníctvu, dostupnosť centier právnej pomoci pre bežných ľudí v rôznych regiónoch, rekordná zamestnanosť vo väzenstve a napríklad aj fakt, že počas celého volebného obdobia verejnosť ako ani médiá nemohli zaznamenať žiadne škandalózne tendre a predražené nákupy v rezorte spravodlivosti. V hodnotiacom rozhovore za rezort spravodlivosti to pre TASR uviedla ministerka Viera Petríková.
"Kým v roku 2006 sme prevzali justíciu v stave, keď na okresných súdoch v občianskoprávnych agendách nám zanechali spolu 76.837 vecí, ku koncu roku 2009 sa počet znížil na 57.232 vecí, čo je zníženie o 19.605 vecí. Opakujem, že došlo k zvýšeniu počtu vecí. Občania sa viac súdia, podľa ústavy majú na to právo," uviedla Petríková, ktorá zastáva funkciu ministerky spravodlivosti od 3. júla 2009, keď na tomto poste vystriedala exministra a súčasného predsedu Najvyššieho súdu SR (NS) Štefana Harabina.
Podľa jej slov na krajských súdoch došlo ešte k výraznejšiemu vyriešeniu počtu starých vecí. Kým v roku 2006 bol počet reštančných vecí v uvedených občianskoprávnych agendách 12.357 vecí, v roku 2009 bol počet reštančných vecí 5506. Počet sa znížil o 6851 vecí, čo je viac ako o polovicu. Dôkazom je napríklad ukončenie dlhotrvajúcich sporov v prípade výplat zamestnancov PPS Detva alebo prípad bytov bývalého štátneho podniku TAZ v Trnave.
Na strane druhej za pozitívum pokladá aj skutočnosť, že v trestnej agende sa počet vecí znížil o 434 vecí. V roku 2006 bol počet reštančných vecí 811, v roku 2009 to bolo 377 vecí. "Takže po optiminalizácii súdnej sústavy a hlavne novelách Občianskosúdneho poriadku, Občianskeho zákonníka a ďalších noriem došlo k skráteniu súdneho konania a hlavne zrýchleniu, pretože počet starých vecí nenarastá," pripomenula ministerka.
V hodnotiacom rozhovore za svoj rezort skonštatovala, že počet sudcov bol navýšený a doplnený približne o viac ako 150 nových. Rezort justície však zápasí prirodzene aj s generačnými odchodmi a aj materskými dovolenkami, ktorých je napríklad v súčasnosti približne 40.
"V rámci EÚ sme na tom veľmi dobre, pretože treba vychádzať zo súdivosti obyvateľstva a v trestnej oblasti k justičným omylom (za štyri roky žiadny prípad). Nemecko, Slovinsko, ČR a rad ďalších štátov má však viac sudcov na počet obyvateľov. A idú cestou zvyšovania. Vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR zabezpečuje aj úlohy súvisiace s vymenúvaním súdnych exekútorov a notárov, uvádzame, že od roku 2006 bolo ministrom spravodlivosti vymenovaných 47 súdnych exekútorov a 37 notárov. K dnešnému dňu vykonáva funkciu 285 súdnych exekútorov a 336 notárov," dodala.
Za dôležitú skutočnosť pokladá Petríková aj pokroky v oblasti ochrany spotrebiteľa. "Ochrana spotrebiteľa pred rokom 2006 bola takmer nulová. Občania prichádzali o svoje domy a byty pre niekoľkotisícové pôžičky za úžernícke úroky, často až 200 percent. Novely zákonov z dielne ministra spravodlivosti Harabina (nominanta ĽS-HZDS) tieto praktiky zastavili. Dnes už nie je možné žiadať vyššie úroky ako obvykle poskytujú banky a taktiež nie je možné použiť nehnuteľnosť ako zábezpeku pri spotrebiteľských úveroch.
Razantné kroky ministra proti niektorým exekútorom, ktorí si urobili zo svojej práce zlatú baňu, ukončili vypratávania z bytov a predaje obydlí občanov za neprimerane nízke ceny a v rozpore so zákonom. Zlepšila sa aj súčinnosť polície, zhrnula šéfka rezortu justície.
Na strane druhej za negatíva pokladá, že sa v rezorte nepodarilo zaviesť Najvyšší správny súd a nedokončil sa projekt elektronického prepisovania nahrávania pojednávania a niektoré súdy neprebehli rekonštrukciou. Dlhodobým problémom sú dlhy štátu voči advokátom a súdnym znalcom. Podľa Petríkovej sa síce znížili niekoľkoročné resty, dlhoročný problém sa však neodstránil. V súčasnosti dlhy predstavujú približne 12 miliónov eur.
Pozitívom je, že pod vedením riaditeľky Centra právnej pomoci Miloslavy Čutkovej (ĽS-HZDS) a ministrov spravodlivosti Harabina a Viery Petríkovej (nominanti ĽS-HZDS) sa právna pomoc stala dostupná aj pre bežných ľudí v rôznych regiónoch.
Poslaním centra je poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. "Do júna 2006 malo centrum dve pobočky v Bratislave a v Košiciach. V súčasnosti má 12 kancelárií (v Bratislave, Hlohovci, Nových Zámkoch, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Žiline, Liptovskom Mikuláši, Tvrdošíne, Košiciach, Prešove, Humennom a Svidníku) a 5 konzultačných pracovísk v Sobranciach, Čadci, Snine, Levoči a Šamoríne.
Od marca 2010 otvorí centrum ďalšie konzultačné pracovisko vo Veľkom Krtíši. Novela Občianskeho súdneho poriadku upravuje možnosť účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoviť na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov," priblížila ďalej Petríková. Za roky 2006 až 2009 vybavilo už 50 tisíc občanov.
Slovenské väzenstvo vďaka prístupu exministra Harabina a generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže Márie Kreslovej dosiahlo dlhodobo najvyššiu vzdelanosť odsúdených vo väzenstve, ktorá dosahuje viac ako 70 percent.
"Účelom je nielen zapojenie odsúdených do pracovného procesu, ale aj zvýšenie úhrad nákladov na ich pobyt vo väzení a odškodnenie poškodených trestnými činmi (platenie výživného, úhrada majetkovej škody spôsobenej trestným činom a podobne). Zároveň štát ušetrí využitím lacnejšej pracovnej sily aj značné finančné prostriedky (upratovacie práce, lacnejšia výroba nábytku)," uviedla ministerka.
Za pozitíva v rezorte okrem iného pokladá aj fakt, že sa zaviedla kontrola notárov a exekútorov disciplinárne konania, právoplatné rozhodnutia o zbavení úradov, funguje elektronická kontrola súdov, došlo k odškodneniu všetkých oprávnených žiadostí pozostalých obetí holokaustu a miera vnímania korupcie a dôveryhodnosti súdov je na približne rovnakej úrovni ako pred štyrmi rokmi.
