SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Raši: Zdravotné poisťovne sa ma už nemusia báť

Zrušenie poplatkov u lekára, obmedzenie zisku zdravotných poisťovní či zmeny v liekovej politike patria medzi jedny z najvýraznejších zásahov súčasnej vlády v oblasti zdravotníctva, ku ktorým sa zaviazala aj v svojom programovom vyhlásení.

BRATISLAVA.

Naopak, nepodarilo sa zaviesť nepovinné zdravotné poistenie, nezrušila sa predchádzajúca podoba ročného zúčtovania poistného a nedosiahla sa ani päťpercentná sadza poistného za poistencov štátu. Jednotlivé úspechy a neúspechy zo svojho pohľadu zhodnotil minister zdravotníctva Richard Raši (nominant Smer-SD), ktorý v rozhovore pre TASR odkázal zdravotným poisťovniam, že pokiaľ budú dodržiavať legislatívu a dávať všetky prostriedky na pacientov, tak sa ho už nemusia báť.

Ministerstvo ako jeden z prvých krokov za uplynulé štyri roky zrealizovalo zrušenie 20-korunových poplatkov u lekárov. Ako konštatoval Raši, práve poplatok mohol pacientov zo sociálne slabých skupín odradiť od návštevy lekára, ktorého nakoniec vyhľadali až v prípade zhoršenia zdravotného stavu.

Zrušenie poplatkov preto berie ako zdravotnícky benefit, keďže sa ním odstránila "psychická" bariéra pred návštevou lekára. Myslí si, že ich zavedenie nemalo reálny ekonomický efekt. Objasnil, že do budúcnosti by sa malo ešte presne stanoviť, za ktoré služby budú môcť lekári od pacientov vyberať poplatky tak, aby sa netýkali služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Lekár by si tak napríklad nemohol pýtať poplatok za vypísanie receptu.

Napriek tomu, že poplatky u lekárov sa zrušili, kritici ministerstva tvrdia, že pacienti platia reálne za služby v zdravotníctve viac. Šéf rezortu im v tejto súvislosti odkázal, že treba porovnávať porovnateľné. Priblížil, že v roku 2005 sa oproti vlaňajšku predpísalo o 12 miliónov balení liekov viac, a treba preto porovnávať platbu za jedno balenie alebo náklady na dennú liečbu.

"Za škatuľku sa platí menej, pričom sa píšu väčšie balenia liekov, keď sa to preráta na dennú liečbu, tá je pre pacientov nižšia." Pripomenul tiež, že od júna bude pre ľudí k dispozícii 55 percent liekov bez doplatku alebo s doplatkom do jedného eura. Zároveň apeloval na pacientov, aby si od lekárov žiadali lacnejšie lieky. Pri ich vyhľadávaní môže pacientom pomôcť aj lieková kalkulačka, ktorú má ministerstvo na svojom webe.

Opatreniam v liekovej politike dominovalo refencovanie cien liekov, kedy sa porovnáva šesť najnižších cien v Európskej únii a na základe tohto priemeru sa stanovia ceny pre domáci trh. "Filozofiou bolo, aby sa neplatilo viac za to, za čo sa v iných krajinách EÚ platí menej," povedal Raši s tým, že prvá vlna referencovania prinesie úsporu 90 miliónov eur, druhá 60 a tretia 30 miliónov eur.

Spomínaná úspora sa podľa neho prejaví v systéme, pričom pre pacienta je dôležitý počet liekov bez alebo s minimálnym doplatkom. Pripomenul tiež, že za štyri roky prišlo na slovenský trh 600 nových druhov liekov a SR tak patrí šiesta priečka v rámci krajín EÚ z hľadiska inovatívneho zavádzania liekov.

Sektor zdravotníctva tiež zaznamenal zmenu v podobe zavedenia rajonizácie, čím sa podľa Rašiho reagovalo na prax, keď si pacienti nevedeli nájsť svojho obvodného lekára. "Išlo o to, aby pacient neostal visieť vo vzduchu," objasnil s tým, že pacient si naďalej môže vybrať ktoréhokoľvek lekára, lekár v jeho obvode však má povinnosť pacienta prijať.

Ľudí sa tiež dotklo zavedenie výmenných lístkov od všeobecných lekárov k špecialistom. Tie majú zabezpečiť, aby obvodný lekár detailne poznal zdravotný stav pacienta a vedel o jeho ďalších návštevách napríklad u kardiológa a mal z ich aj spätnú väzbu.

Minister pripomenul, že výmenné lístky zaniknú po informatizácii zdravotníctva. Projekt e-Health je v súčasnosti v pilotnom skúšaní, pričom by sa mal financovať najmä z operačného programu Zdravotníctvo. Ten má Slovensko ako prvá krajina v rámci únie. Raši je presvedčený, že ponúknuté finančné prostriedky sa vyčerpajú, keďže záujem je veľký.

Vláda v programovom vyhlásení počítala aj so zavedením nepovinného zdravotného poistenia, o tento krok však podľa Rašiho nebol zo strany poisťovní záujem.

"Rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti je široký, preto na to nie je veľký priestor," konštatoval s tým, že nepovinné poistenie by sa mohlo napríklad využívať pri platení za nadštandardné služby či plastické operácie. Poznamenal, že na to, aby sa mohol takýto krok realizovať, by sa musel zúžiť rozsah bežnej zdravotnej starostlivosti, čo nepripúšťa.

Nepodarilo sa tiež dosiahnuť päť percent za poistencov štátu, čo minister odôvodňuje dopadmi hospodárskej a finančnej krízy. Vysvetlil, že napriek tomu, že sadzba poklesla zo 4,9 percenta na 4,78 percenta, na jedného poistenca ide o 1,8 eura viac. Predpokladá, že najbližšie by sadzba mohla stúpnuť na päť percent.

Nedošlo ani k zrušeniu ročného zúčtovania poistného, ako však upozornil Raši, tento krok bude možné realizovať až po zavedení jednotného výberu daní a odvodov. Poukázal, že zatiaľ sa podarilo ročné zúčtovanie zjednodušiť, možno ho podať aj elektronicky a skupiny ako študenti či dôchodcovia sa od povinnosti podávať zúčtovanie oslobodili.

Po troch rokoch splnila vláda v zdravotníctve asi každý štvrtý sľub

Plnenie sľubov vlády v oblasti zdravotníctva po troch rokoch zmonitoroval Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Ten odhadol, že kabinet splnil približne každý štvrtý z hlavných sľubov.

Ostatné sa neplnili vôbec alebo iba minimálne. Aktuálny odpočet nie je k dispozícii. Inštitút poukázal na to, že vláda napríklad nezrušila ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, nepodporila nepovinné poistenie a neznížila byrokraciu v zdravotníctve.

"Vláda naproti tomu splnila svoje sľuby zrušiť 20- a 50-korunové poplatky za návštevu lekára a pobyt v nemocnici, zastaviť privatizáciu v zdravotníctve, znížiť doplatky na kúpeľnú liečbu, či obnoviť rajonizáciu lekárov prvého kontaktu," konštatuje sa v analýze inštitútu.

Vláda tiež podľa neho v súlade so sľubmi naliala viac peňazí do zdravotníctva, a to najmä vďaka zvýšeniu platieb za štátnych poistencov a rýchlemu rastu ekonomiky. Priemerná nominálna mesačná mzda v zdravotníctve tak od roku 2006 rástla rýchlejšie ako priemerná mzda v SR.

tasr
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 922
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 22 449
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 143
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 933
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 836
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 761
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 732
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 119
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 949
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 606
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vláda Igora Matoviča

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Richard Raši
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.
Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

Podcast Dobré Ráno.

Koronavírus na Slovensku: Pribudlo ďalších šesť úmrtí, zomrel aj lekár z Oravy (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 30 695. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Ilustračné foto.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.

Peter Tkačenko

Neprehliadnite tiež

Koronavírus na Slovensku: Pribudlo ďalších šesť úmrtí, zomrel aj lekár z Oravy (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 30 695. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Ilustračné foto.
Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

Podcast Dobré Ráno.

Hrubala: Chápem, prečo sa sudcovia z kauzy Kuciak nepostavili pred verejnosť

Predseda Špecializovaného trestného súdu nikdy nebol v penzióne svojho predchodcu.

Predseda Špecializovaného trestného súdu Jan Hrubala.

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy

Slovensko eviduje celkovo 98 úmrtí na Covid-19.

Ilustračná fotografia.