KOŠICE. Napriek tomu sa niektoré obce aj s malým rozpočtom snažia pamätníky starostlivo udržiavať, situácia sa preto údajne zlepšila. Od konca druhej svetovej vojny uplynie 8. mája 65 rokov.
Pamätníky na druhú svetovú vojnu počas socializmu na nedostatok pozornosti netrpeli a architekti ich často museli umiestňovať do centier miest. Ani polohy na frekventovaných miestach im však v súčasnosti bezpečnosť nezaručujú.
Príkladom môže byť pamätník sovietskych vojakov na Námestí osloboditeľov v centre Košíc. Neznámi páchatelia z neho začiatkom roka osekali 18 kosákov prekrížených kladivami a hviezdy zo symbolických hrobov. Ani neskoršie vyšetrovanie nepreukázalo, či zlodejom išlo o peniaze za kov alebo im prekážali symboly späté s budovaním socializmu.
Následná oprava pamätníku nebola jednoduchá, stavba je totiž majetkom Ruska. Niekoľko dní po krádeži symboly na miesto vrátili členovia Socialistického zväzu mladých, pre chýbajúce peniaze ich však iba namaľovali zlatou farbou.
Azda najznámejší pamätník na boje z druhej svetovej vojny je bratislavský Slavín. V masových a individuálnych hroboch je tam pochovaných takmer 7000 vojakov Červenej armády. Pamätník je dodnes miestom, kam chodia aj najvyššie politické špičky. Kladenie vencov nevynechal ani ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý začiatkom apríla navštívil Slovensko.
Starostlivosť o jednu z dominánt Bratislavy však komplikuje napríklad to, že pamätník, podobne ako väčšina ostatných v krajine, je verejne dostupný. "Útoky vandalov priamo na hroby sme vlani v Bratislave nezaznamenali, pamätníky sú ale dosť často poškodzované sprejermi," uviedol Jozef Hrabina, riaditeľ mestskej organizácie, ktorá sa o pamiatky stará. Aj preto podľa Hrabinu mesto ročne za bežnú údržbu a základnú starostlivosť o vojenské pamiatky zaplatí vyše 160.000 eur.
Ak ochrana pamätníkov spôsobuje problémy veľkým mestám, ešte ťažšia úloha stojí pred menšími obcami, ktoré z malých rozpočtov často ochranu či ich údržbu nestačia financovať. "U nás v obci je tank, patrí múzeu, to sa ale oň veľmi nestará, takže je to na nás," uviedla starostka obce Dargov Štefánia Bojtinová. Tank síce obec pravidelne natiera a okolie pamätníka vykosí, na riadnu údržbu však už obec nemá. V jej okolí sa pritom koncom vojny odohrali tažké boje o priesmyk Dargov, v lesoch turisti stále pravidelne nachádzajú muníciu či iné stopy po vojakoch.
Aj priamo v priesmyku stojí dobový tank a delo. Miesto pravidelne navštevujú rodiny s deťmi, pre ktorých sú nestrážené tanky atraktívnymi preliezkami. Blízka Sieň bojovej slávy či niekdajší náučný chodník s vojenskými zákopmi však už zašlú pozornosť nevzbudzujú. "Sieň má exponáty už len vďaka pôžičkám nadšencov, náučný chodník a bunkre zarástli, je to škoda," poznamenala starostka obce Košický Klečenov Gabriela Uchaľová, do správy ktorej areál patrí. Starostka by pritom obnovenie múzea privítala, do obce by to totiž pritiahlo viac turistov.
O zveľadenia pamiatok sa naopak intenzívne snažia obyvatelia severovýchodného Slovenska. Kraj poznačili známe boje o Dukliansky priesmyk, kde padlo alebo sa zranilo približne 130.000 vojakov. "Svojpomocne opravujeme vojenskú techniku vystavenú v prírode, upravujeme okolie pamätníkov," uviedol riaditeľ občianskeho združenia Chránime kraj pod Duklou Milan Cocuľa. V regióne tiež sídli múzeum Vojenského historického ústavu, podľa jeho riaditeľa Miloslava Čaploviča chce expozíciu múzeum modernizovať.
Ani pamätníky v okolí Dukly však problémy neobchádzajú. Tým najväčším je podľa Cocuľu ich rozkrádanie. Cocuľa to pripisuje najmä zberateľom predmetov z druhej svetovej vojny, ktorí do regiónu prichádzajú s detektormi kovov. Neraz však podľa Cocuľu dokážu aj odborne demontovať časti zachovanej vojenskej techniky.
Takmer 28.000 padlých vojakov je pochovaných na jednom z najväčších vojenských cintorínov na Slovensku z 2. svetovej vojny vo Zvolene. Mesto podľa Pavla Fógla z oddelenia výstavby vynakladá na údržbu cintorína ročne okolo 16.000 eur.
Podľa predsedu oblastného výboru Zväzu protifašistických bojovníkov vo Zvolene Pavla Nigríniho sa stav pamätníkov a cintorínov z druhej svetovej vojny v posledných rokoch výrazne zlepšil. "Po nežnej revolúcii to bolo oveľa horšie," zaspomínal Nigríni. Na výročie oslobodenia prichádzajú do Zvolena pravidelne zástupcovia ruskej a rumunskej ambasády a sú so stavom hrobov vojakov vraj spokojní.