BRATISLAVA. Zmeny geologického a banského zákona, ktoré poslanci Národnej rady SR prijali na základe petičnej akcie a kampane mimovládnych organizácií proti ťažbe uránovej rudy na Slovensku, hodnotia ochranári a občianski aktivisti ako najpozitívnejšie legislatívne normy, ktoré prijal súčasný parlament. Vyplýva to z telefonického prieskumu organizácie Greenpeace, ktorá oslovila 60 osobností environmentálneho hnutia, predstaviteľov ochranárskych organizácií a občianskych aktivistov.
Oslovení reprezentovali 37 mimovládnych organizácií a občianskych iniciatív zo všetkých kútov Slovenska mali zhodnotiť končiace sa volebné obdobie 2006 až 2010 z pohľadu ochrany a tvorby životného prostredia. Výsledky prieskumu agentúre SITA poskytol riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman.
Ako druhú legislatívnu zmenu, ktorá bude mať pozitívny dopad na životné prostredie na Slovensku, určili respondenti zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Po zásahu Európskej komisie museli poslanci do zákona zakomponovať právo verejnosti zúčastniť sa na procese posudzovania vplyvov. Ako tretí najpozitívnejší určili environmentalisti zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Pri tejto legislatívnej norme ocenili fakt, že ju poslanci vôbec prijali.
Ochranári a aktivisti v najväčšej miere uviedli, že najnegatívnejšie dopady na životné prostredia budú mať novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Za týmto zákonom nasleduje novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v tej časti, ktorou sa novelizuje infozákon. Podľa respondentov totiž obmedzuje prístup k informáciám o jadrových elektrárňach. Na tretiu negatívnu priečku sa dostal balík zákonov o odpadoch, obaloch, ako aj stále chýbajúci zákon o environmentálnych záťažiach.
Opýtaní považujú za najväčší úspech ochrany životného prostredia za posledné štyri roky petičnú akciu Stop uránu na Slovensku, ktorú podpísalo vyše 113 000 občanov. Kampaň mimovládnych organizácií Greenpeace Slovensko, Priatelia Zeme - SPZ, OZ Brečtan a OZ Sosna podporilo vyše 40 samospráv, niektoré vyššie územné celky, ako aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únia miest Slovenska a ďalšie desiatky mimovládnych organizácií. Petícia umožnila presadenie legislatívnych zmien banského a geologického zákona v oblasti ťažby uránovej rudy. Ako druhý z významných úspechov uviedli respondenti mobilizáciu občanov, vedcov, osobností kultúrneho a spoločenského života, ako aj mimovládnych organizácií proti ťažbe dreva v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách. Za tretí významný úspech považujú ochranári a aktivisti mobilizáciu občanov v súvislosti s výstavbou pezinskej skládky odpadov. V rámci tejto témy vyzdvihli respondenti jej medializáciu, spoluprácu so samosprávou, kampaň Občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta ako aj kreatívne protestné akcie a výdrž miestnych aktivistov.
Rušenie samostatného ministerstva životného prostredia, jeho neodbornosť, personálne zmeny na poste ministra a politické zásahy považujú opýtaní za najväčší neúspech v oblasti ochrany životného prostredia v tomto volebnom období. Envirorezortu tiež vyčítajú chýbajúcu víziu a systém manažovania ochrany a tvorby životného prostredia. Ako ďalší neúspech určili respondenti oblasti, ktoré súvisia s Tatrami - návrh zonácie Tatranského národného parku, riešenie likvidácie kalamity, aktivity developerov a rozvoj turistického ruchu, ako aj pokus o ťažbu dreva v Tichej a Kôprovej doline. Za tretí významný neúspech považujú oslovení ochranári a respondenti kauzu okolo nevýhodného predaja slovenských emisných kvót. V tejto súvislosti je podľa nich neúspechom aj prideľovanie emisných kvót firmám, či chýbajúca vízia a systém klimatickej politiky SR.
