Štyri roky ministrovania Roberta Kaliňáka vojdú do dejín ako obdobie, keď padali hranice. Vstup do Schengenu je zásadným úspechom pre Slovensko a spolu s prijatím eura patrí medzi dve udalosti tohto volebného obdobia, ktoré sa s odstupom desaťročí môžu objaviť v učebniciach.
Akokoľvek vážne bolo rozhadzovanie štátnych peňazí v pochybných tendroch, zhoršenie susedských vzťahov s Maďarskom, úpadok justície či vnášanie vulgárnosti do politiky, pre budúce generácie najskôr nebudú mať tieto témy rovnaký náboj, aký majú dnes. Možnosť slobodného pohybu po Európe si však zachová svoje čaro vždy.
Vďaka Schengenu a novému cestnému zákonu je Kaliňák jeden z nemnohých ministrov Ficovej vlády, ktorí reálne dosiahli niečo pozitívne. Zároveň platí, že človek si vie predstaviť, že niektorí z iných ministrov tejto vlády, povedzme taký Harabin alebo Štefanov, by v rezorte vnútra narobili oveľa väčšiu paseku, než Kaliňák.
Napriek tomu - Kaliňák zboril aj tri hranice, ktoré mali ostať stáť - hranicu toho, čo si šéf silového rezortu môže dovoliť k občanovi, hranicu toho, kedy má politik prevziať politickú zodpovednosť za prešľapy svojich podriadených a hranicu dodržiavania ľudských práv.
Hedviga Malinová
Jedna z Kaliňákových najväčších chýb prišla hneď na začiatku funkčného obdobia a ťahá sa s krajinou dodnes. Nikto zvonka nevie s určitosťou povedať, čo sa 25. augusta 2006 v Nitre stalo - či maďarskú študentku Hedvigu Malinovú niekto napadol, alebo nie, ak áno, tak kto a prečo a ak nie, tak či bola historka len nešťastným ťahom, ako sa vyhnúť skúške, alebo súčasťou rafinovaného protislovenského sprisahania.
Faktom však je, že 25. septembra sa minister vnútra postavil pred novinárov a vyhlásil, že je „nepochybné, že sa skutok nestal", že Malinová mala „problémy s presnosťou výpovede", že „neutrpela pomliaždenie ľavej strany tváre, neutrpela pomliaždenie nosa, neutrpela pomliaždenie sánky, ani odreninu, ani pomliaždenie ušníc" a uviedol množstvo argumentov, ktoré mali svedčiť o tom, že klamala.
Hedviga Malinová po incidente. FOTO: TASR
Trestné oznámenie pre krivú výpoveď síce Kaliňák nepodal, to ostalo na bývalého príslušníka SIS a druhého človeka, ktorý o pár mesiacov neskôr spáchal samovraždu, no tieto oznámenia boli možné len vďaka ministrovej televíznej šou.
Ale Kaliňák hlavne úplne poprel akúkoľvek prezumpciu neviny, keď z pozície ministra označil Malinovú za klamárku a poriadne sa na nej povozil, pričom viaceré argumenty, ktorými potvrdzoval svoju verziu, sa neskôr ukázali byť nepravdivé.
Čosi podobné sa zopakovalo aj neskôr, keď ochrankár Jozef Žaťko obvinil svojich kolegov z podvodov s pohonnými látkami. Kaliňák vydal okamžite po zverejnení prípadu stanovisko, podľa ktorého sa Žaťko „mstí a prská ničím nepodložené dezinformácie a invektívy na všetky strany" a zlyhal „nielen profesionálne, ale napokon aj ľudsky".
Vyšetrovanie Žaťkových tvrdení pritom nebolo dodnes ukončené. Kaliňákova motivácia na spochybňovanie iných? Vlastný politický marketing.
Výbušnina
Ťažko si predstaviť väčšiu medzinárodnú hanbu, než keď slovenská polícia poslala vzorku výbušniny na letecký výlet do Írska. Konkurenciou mohlo byť jedine tak video, na ktorom košickí policajti nútia mladých Rómov, aby sa fackovali. Keď už tieto veci nie sú na odstúpenie ministra, tak čo potom?
Nikto netvrdí, že Kaliňák osobne niekomu strkal do ruksaku trhavinu alebo mlátil deti, ale súčasťou normálnej politickej kultúry je aj to, že minister preberá zodpovednosť za zásadné maléry, ktorým nedokázal zabrániť.
A Kaliňákovi nielenže nenapadlo podať demisiu, ale veľmi rozpačité bolo aj s postihovanie podriadených - napriek týraniu chlapcov ostal na mieste košický krajský policajný šéf, riaditeľ cudzineckej polície Tibor Mako síce nakoniec z funkcie odišiel, ale jeho odvolanie z funkcie nebolo Kaliňákovou okamžitou reakciou.
Keby sa toto všetko udialo niekomu inému, nie druhému najpopulárnejšiemu politikovi Smeru, zrejme by bol z vlády dávno preč. Osobné preferencie však udržali Kaliňáka vo funkcii.
Vyhostenie Labsiho
Vyhostenie údajného teroristu Mustafu Labsiho do Alžírska je totálny výsmech právu a ľudským právam ako takým. Kaliňák rozhodol o jeho navrátení domov, napriek tomu, že mu to vyslovene zakazovalo predbežné opatrenie Európskeho súdu pre ľudské práva.
Akékoľvek výhovorky, že vyhostenie prebehlo v súlade s „naším" právom a porušené bolo len nejaké záhadné „cudzie" právo, sú mimo. Podľa slovenského práva totiž platí, že medzinárodne uznávaný systém ľudských práv je nielen súčasťou „nášho" práva, ale má dokonca prednosť pred akýmikoľvek miestnymi výmyslami.
A aj u nás sa musí rešpektovať zásada vyslovená ESĽP, že ani v prípade teroristu „nemožno vyvažovať mieru rizika jeho mučenia s hrozbou, ktorú on znamená pre spoločnosť".
Mustafa Labsi. FOTO: TASR
Keďže o riziku mučenia v Alžírsku nikto reálne nepochybuje, už skôr ho potvrdil aj náš Ústavný súd, vec je úplne jasná. Kaliňákovo vysvetlenie by sa dalo zhrnúť do dvoch viet: No a čo? Prinajhoršom zaplatíme nejakú pokutu.
Svojský pohľad na fungovanie právneho štátu ukazuje minister aj v prípade importu troch väzňov z Guantánama. Vláda síce oznámila, že ich sem priváža, ale to bolo všetko. Ani vyše tri mesiace po ich príchode neoznámil Kaliňák základné veci - či ľudí z Guantánama väzníme, alebo sú na slobode, či majú miestnych právnikov a ak áno, prečo nemôžu hovoriť s verejnosťou.
Teoreticky sa tak s exzajatcami môže diať hocičo a prípad Labsi ukazuje, že v žiadnom prípade nie je zaručené, že to „hocičo" je z ľudskoprávneho hľadiska v poriadku.
Hranice
Štyri roky na vnútre by sa dali zhrnúť ako zmes pragmatizmu, vypočítavosti a nadraďovania politického záujmu nad práva jednotlivca. V Robertovi Kaliňákovi skrátka našiel Smer hranice kvality, ktorú je schopný vyslať do exekutívy.
Čo sa stalo na vnútre
25. august 2006 Študentka Hedviga Malinová je údajne napadnutá v Nitre. Kaliňák v septembri vyhlási, že si útok vymyslela. Prokuratúra dodnes nerozhodla, či ju postavia pred súd pre krivú výpoveď.
8. november 2006 podnikateľ Ladislav Rehák je vzatý do väzby pre podozrenie z vydierania účtovníčky. Neskôr išiel do väzby aj advokát Ernest Valko. V apríli 2008 zastavila prokuratúra stíhanie oboch.
22. november 2007 polícia odvliekla spred Prezidentského paláca novinárku Bali Marzecovú, ktorá protestovala proti diktatúre v Kazachstane.
21. decembra 2007 Slovensko vstupuje do Schengenu. Ľudia môžu cestovať po Európe bez hraničných kontrol.
1. november 2008 zásah proti futbalovým fanúšikom v Dunajskej Strede. Polícia tvrdí, že jeho primeranosť dokazuje video, ktoré dodnes nikto nevidel.
1. február 2009 začína platiť nový cestný zákon, ktorý znižuje rýchlosť v mestách, zvyšuje pokuty a zavádza celoročné svietenie. Počet mŕtvych na cestách prudko klesá
7. apríl 2009 denník SME prináša správu o tom, že policajti týrali rómskych chlapcov.
28. apríl 2009 predseda SNS Ján Slota vulgárne nadáva policajtke v parlamente. Ochrankárka dostala pokutu, lebo prehovorila. Slota ostal nepotrestaný.
18. máj 2009 televízia Joj vysiela príspevok: „Zneužívali františkáni deti?" Podozrenia voči františkánom sa neskôr ukážu byť nepodložené.
18. jún 2009 na návštevu prichádza čínsky prezident Chu Ťintchao. Počas protestov zadrží polícia okrem Číňanov aj slovenských aktivistov.
2. január 2010 Štefan Gonda odlieta do Írska s výbušninou, ktorú mu do batožiny dala polícia pri výcviku psa. Minister Kaliňák tvrdí, že výcvik je v súlade so zákonom. Šéf hraničnej polície Mako rezignuje.
25. január 2010 na Slovensko prichádzajú traja zajatci z americkej základne Guantánamo. Vláda odmieta povedať, kde sa nachádzajú, aj čo sa s nimi deje.
22. apríl 2010 minister Kaliňák oznamuje, že údajný terorista Mustafa Labsi bol vyhostený do Alžírska, kde mu hrozí mučenie, napriek zákazu Európskeho súdu pre ľudské práva.
Beata
Balogová
